„Naďalej rešpektujeme územnú celistvosť Ukrajiny v hraniciach, ktoré sa vytvorili po referende na Kryme a po zjednotení Krymu s Ruskou federáciou,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie. Povedal tiež, že Ukrajina „je téma, ktorá sa umelo robí oveľa väčšou, než si zaslúži“. Západ by sa podľa neho mal sústrediť na naplnenie minských dohôd o urovnaní situácie na Ukrajine, čo by podľa neho krízu dávno vyriešilo.
KĽDR aj Irán
Lavrov sa pri bilancovaní ruskej zahraničnej politiky v uplynulom roku venoval aj množstvu ďalších tém, vrátane napätej situácie okolo Severnej Kórey. Vyhlásil, že následky vojenského riešenia problému rakiet a jadrových zbraní KĽDR by boli katastrofálne. Moskva podľa jeho slov podporuje priame rozhovory medzi stranami zapojenými do tejto krízy a spolu s Čínou vyzývajú na ukončenie konfrontačných akcií ako KĽDR, tak aj USA.
Minister ďalej povedal, že Rusko nepodporí snahy Spojených štátov o zmenu jadrovej dohody šiestich mocností s Iránom. Teherán podľa Moskvy túto dohodu plní, a ak by mala byť zmenená, necítil by sa jej už byť viazaný. Podľa Lavrova by zlyhanie tejto dohody malo negatívny dopad na dialóg s Pchjongjangom.
O nutnosti zmeny dohody hovorí Donald Trump, ktorý ju označuje za nedostatočnú. Aj keď minulý týždeň americký prezident predĺžil režim miernejších protiíránských sankcií, povedal, že je to naposledy, ak sa mu s Kongresom a európskymi štátmi nepodarí dohodnúť „silnejší“ dohodu.
Lavrov: Washington nechce udržať územnú celistvosť Sýrie
Lavrov sa dotkol aj vzťahov s USA, ktorým adresoval množstvo výhrad. Obvinil napríklad Washington, že nechce udržať územnú celistvosť Sýrie. Tomu podľa neho nasvedčuje nová iniciatíva, ktorá sa týka poskytnutia pomoci „takzvaným demokratickým silám Sýrie pri vytváraní akýchsi zón pohraničnej bezpečnosti“. „V podstate to znamená izoláciu veľkého územia pozdĺž hraníc s Tureckom a Irakom,“ povedal minister.
Ďalšia výčitka sa týka údajnej neochoty USA oddeliť sýrsku opozíciu od islamské skupiny Džabhat An-Nusrat, čo je sýrska odnož teroristickej organizácie al-Kájda a v Rusku zakázaná organizácia. Pritom sa na tomto rozdelení dohodli v roku 2016 prezidenti Vladimir Putin a Barack Obama.
Nový negatívny rozmer pridali podľa Lavrova problémom medzinárodnej bezpečnosti aj plány USA na rozmiestnenie zbraní vo vesmíre. Šéf ruskej diplomacie obvinil Washington tiež z toho, že „brzdí návrh konvencie o odvrátenie chemických a biologických teroristických činov“.
Lavrov sa takisto zmienil o spore s USA ohľadom zhabaného ruského diplomatického majetku, ktorý označil za bezprecedentné. „Teraz začíname súdne procesné úkony, príprava už bola dokončená,“ poznamenal.
Západ vraj oslabuje
Podľa Lavrova Spojené štáty a „historický“ Západ strácajú svoje dominantné postavenie, ktorému sa tešili najmenej päť storočí". Uviedol, že vo svete sa objavili nové centrá ekonomickej a finančnej sily a politického vplyvu.
Vysvetlil, že v danej situácii treba medzinárodný systém prispôsobiť, aby sa tieto nové mocenské centrá mohli zapojiť do dialógu na báze rovnoprávnosti.
Podľa neho sa Washington snaží zastaviť zmenšovanie svojho vplyvu v svetovej politike. Spojené štáty sa však podľa neho utiekajú k metódam, ktoré sú nelegitímne. V tejto súvislosti Lavrov vyjadril poľutovanie, že USA a ich spojenci sa v zahraničnej politike naďalej riadia výlučne „jazykom ultimát, a nechcú akceptovať realitu vznikajúceho multilaterálneho sveta“.
Lavrov dodal, že " najväčšiu „zásluhu“ na súčasnom stave vzťahov USA a Ruska má americké vedenie, a to „démonizovaním Ruska“. Uviedol, že Moskva „nemôže neodpovedať na nepriateľské kroky“ Spojených štátov. Upozornil pritom, že Moskva to vždy „robí primerane, nie bezohľadne, zub za zub“.
Podľa Lavrovovho názoru sa administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa bojí „čestnej konkurencie“ na medzinárodnej scéne, a to v celom rade oblastí napr. v energetike či zbrojárstve. Tieto snahy sú podľa Lavrova síce pochopiteľné, ale „konkurovať si treba čestne, a nie zakazovať krajinám tretieho sveta, aby nakupovali ruskú produkciu, a to pod hrozbou, že (USA) na ne uvalia sankcie“.
Na otázku, či ľutuje, že voľby v USA vyhral Trump, a nie demokratka Hillary Clintonová, Lavrov odpovedal, že „úlohou diplomacie nie je ľutovať, čo sa stalo“. „Pracujeme s faktami (…), preto robíme všetko pre záujmy Ruska za súčasných podmienok,“ vyhlásil Lavrov.
Rusofóbia v Poľsku
Moskva nebude recipročne reagovať na rusofóbnu politiku Poľska. Uviedol to v pondelok v Moskve ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Lavrov podotkol, že „nás zapísali do kategórie nepriateľa, ale my nebudeme odpovedať“ recipročne.
Poznamenal ešte, že rusofóbia sa v Poľsku vedome a cielene implantuje ako národná idea. Poukázal v tejto súvislosti na hanobenie či likvidáciu vojnových pamätníkov v Poľsku, aj keď existuje medzivládna dohoda o vzájomnej starostlivosti o pamätníky druhej svetovej vojny.
Lavrov na výročnej tlačovej konferencii venovanej výsledkom ruskej diplomacie v roku 2017 hovoril aj o postavení Poľska v NATO a EÚ, pričom Varšavu kritizoval, že v oboch organizáciách „neutralizuje akýkoľvek realistickejší pohľad na vzťahy s Ruskom“.
Dodal súčasne, že Rusko bude pripravené na dialóg s Poľskom, ak Varšava pochopí, že je možný len na základe vzájomnej úcty, a nie pokusov „diktovať (Moskve) niečo, o čom vieme, že sú za tým Američania alebo iní jastrabi z NATO“.