Na "bombar dan" Srbi nezabúdajú

Znova zavýjali sirény a všetko sa ponorilo do tmy. Srbi si pripomínajú dvadsiate výročie útokov vzdušných síl NATO na ich krajinu.

24.03.2019 15:46
debata (185)

„Je to pre nás čas bolestivých spomienok,“ povedal srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý do Nišu prišiel spolu s premiérkou Anou Brnabičovou. „Srbi to vnímali ako veľkú nespravodlivosť a tento názor zastáva 99 percent obyvateľstva,“ citovala ho agentúra ANSA.

Jedenásť týždňov bombardovania mnohí pamätníci dodnes považujú za najtraumatizu­júcejší zážitok svojho života. Proti strachu o seba a svojich blízkych sa Srbi bránili čiernym humorom. Namiesto tradičného „dobar dan“ sa vtedy zdravili „bombar dan“. Ironicky hovorili o „humanitárnom bombardovaní“, keďže oficiálna propaganda z Bruselu operáciu zdôvodňovala potrebou zastaviť humanitárnu krízu. Tá vypukla po tom, čo státisíce Albáncov sa pred vlnou násilia dali do pohybu a zúfalo utekali za hranice Kosova.

Letecké útoky proti režimu Slobodana Miloševiča, ktorý odmietol Západom presadzovanú dohodu o okamžitom zastavení násilia v Kosove, trvali dlhých 78 dní. Bomby a riadené strely mierili na vojenské zariadenia a techniku, zbrojovky, muničné fabriky aj dôležité body infraštruktúry. Postupne NATO rozšírilo zoznam cieľov, čo spôsobilo smrť aj stovkám civilistov. Rakety napríklad pri útoku na most zničili vlak, v ktorom prišlo o život 55 cestujúcich, zasiahli aj konvoj albánskych utečencov a 75 ich zabili. Bomba dopadla aj na čínske veľvyslanectvo v Belehrade, kde zomreli traja Číňania.

Jamie Shea, vtedajší hovorca NATO, podobné prípady označoval na „vedľajšie straty“. „Tento termín bol viac ako urážlivý,“ kritizovala premiérka Brnabičová podľa agentúry Tanjug používanie dehumanizovaného slovníka na civilné obete bombardovania. Tých bolo podľa viacerých odhadov okolo päťsto, kým armáda a bezpečnostné sily prišli o asi 2 000 príslušníkov. Sám Shea, ktorý je už dôchodca, pripúšťa, že pred dvadsiatimi rokmi používal výrazy, ktoré mohli vyznievať bezcitne. „Mali sme byť opatrnejší pri používaní vojenskej terminológie, ktorá je kontraproduktívna pre širokú verejnosť,“ povedal pre BBC a dodal, že dnes by už v súvislosti s civilistami hovoril o „neúmyselne spôsobenej bolesti“.

Z čisto vojenského hľadiska bombardovanie vtedajšej Juhoslávie dosiahlo cieľ. Miloševič napokon pristúpil na podmienky medzinárodného plánu pre Kosovo, ktorý rátal s odsunom srbských síl z Kosova a ich nahradením medzinárodnými mierovými jednotkami. Desiateho júna, deň po podpise dohody, NATO nálety zastavilo.

Viacerí srbskí politici Severoatlantickej aliancii vyčítajú, že za utrpenie spôsobené vojenským zásahom, na ktorý nemala mandát Bezpečnostnej rady OSN, sa Belehradu dodnes neospravedlnila. Premiérka Brnabičová pritom priznáva, že ani Srbsko nebolo bez viny. „Srbsku nikto nemusí zratúvať jeho chyby. Sme si vedomí, že sme ich robili, ale bombardovanie v roku 1999 bolo chybou iných, a nie občanov Srbska. Pre budúcnosť by bolo dobré, keby si aj oni uvedomili svoje chyby,“ citoval ju denník Danas.

© Autorské práva vyhradené

185 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Srbsko #bombardovanie