Ako bude spoločnosť na Srí Lanke reagovať na krvavé teroristické útoky?
V prvom rade by som chcel povedať, že to bude extrémne náročné. To, čo sa udialo na Srí Lanke, je jeden z najhorších teroristických útokov vôbec. Zomrelo okolo 300 ľudí. A nielen to. Boli to mimoriadne provokatívne útoky. Udiali sa na Veľkonočnú nedeľu v kostoloch, kde boli rodiny s deťmi. Išlo o kalkul. Cieľom bolo vytvoriť psychologickú, emočnú, ale aj symbolickú traumu. Vyvolať hnev a rozdeliť ľudí. Bude trvať dlho, kým sa s tým dokážu vyrovnať. Kresťania sú na Srí Lanke relatívne malá menšina, tvorí ju okolo osem percent obyvateľstva. Títo ľudia sa teraz cítia zraniteľní, boja sa. Väčšina Srí Lanky smúti, krajina nemôže uveriť, čo sa stalo. Návrat do normálu bude preto veľmi ťažký. Najmä, ak sa ukáže, že je za tým miestna islamistická skupina Tauhíd Džamáate.
Čo by to znamenalo?
Je to malá organizácia, ku ktorej sa hlási 20, možno 30 ľudí. Väčšina moslimov na Srí Lanke o nej nikdy nepočula. Ale útoky môžu mať vážne následky. V krajine je okolo 10 percent moslimov, čiže približne ako kresťanov. Žili spoločne 500 rokov. Útoky vytvárajú novú atmosféru, budú deliť ľudí. Netreba zabúdať, že krajina má 25-ročnú skúsenosť s občianskou vojnou, ktorá sa skončila len pred desaťročím. Takže Srí Lanka je do istej miery zvyknutá na sociálnu fragmentáciu. Ale toto má osobnejšiu úroveň. Moslimovia a kresťania žijú spolu, chodia do práce, priatelia sa. Útok na túto harmóniu prišiel z jasného neba.
Mohla mať skupina Tauhíd Džamáate spojenie so zahraničím?
Táto organizácia nemá žiadne reálne zázemie na Srí Lanke. Pre miestnych moslimov je to banda bláznov. Preto je možné, že ak za útokmi naozaj bola, dostala pomoc zo zahraničia, nie z lokálnych zdrojov. Dá sa špekulovať o takýchto záveroch. Hovoríme o koordinovaných útokoch samovražedných atentátnikov na kostoly a hotely. Vyzerá to ako kapitola konfliktu niekde na Blízkom východe. Nepatrí to na Srí Lanku, kde bola hrozná občianska vojna, ale takáto kultúra násilia je aj tak čudná. Moslimovia neboli príliš súčasťou konfliktu v krajine. Takže pri týchto útokoch je možné, že sa do nich zapojilo zahraničie. Na druhej strane musím povedať, že dlho študujem násilie v rôznych krajinách a došiel som k jednému všeobecnému záveru. Násilie je lacné.
V akom zmysle?
Ak máte k dispozícií zopár šialených mužov, dokážete zničiť jedným útokom krajinu. V dnešnej dobe mobilných telefónov môžete pripraviť relatívne sofistikovanú koordináciu. Je zaujímavé, že polícia za niekoľko hodín po útokoch zadržala viacerých ľudí. Mám pocit, že pochytali všetkých. Organizáciu asi úrady sledovali a k dispozícii bolo aj varovanie o možných útokoch, ktoré však zodpovední ignorovali. Polícia a spravodajské služby teda mali informácie. V istom zmysle sa dá povedať, že títo ľudia neboli práve dobrí v tom, ako pracovať v tajnosti. Ani sa k útokom neprihlásili, ani nič nepožadovali. Možno to naozaj bolo len 20 fanatických šialencov, ktorí sa odhodlali niečo urobiť. Ale netvrdím, že k tomu došlo takto. To neviem.
Spomenuli ste ignorovanie varovaní. Bude to mať politické dôsledky na Srí Lanke?
Medzi prezidentom Maithripalauom Sirisenom a premiérom Ranilom Vikremasingheom panuje obrovské napätie odkedy sú pri moci. Vlani Srí Lanka zažila veľkú ústavnú krízu, keď sa hlava štátu pokúšala privlastniť si právomoci predsedu vlády. Krajina sa pripravuje na výber prezidenta, o čom budú občania rozhodovať tento rok. Na budúci rok budú zase hlasovať o zložení parlamentu. Čo sa týka útokov, tak varovanie malo ísť do úradu prezidenta, ktorý ovláda aj ministerstvo obrany. Takže sme svedkami akéhosi slovného pingpongu. Vláda naznačuje, že prezident a armáda mali informácie o možných útokoch, ale neinformovali o nich kabinet. O menej ako tri týždne si má Srí Lanka pripomenúť desiate výročie konca občianskej vojny. Bude to však veľmi problematické. Na Srí Lanke nedošlo ku skutočnému zmiereniu bojujúcich strán, ale teraz to všetko ešte prehlušia útoky. Bude to veľmi komplikované.
Ako môže medzinárodné spoločenstvo pomôcť krajine?
Pár malých vecí svet urobiť môže, ale teraz je to hlavne na pleciach srílanskej vlády a spoločnosti. Je to domáci problém. Odkázal by som svetu, nech to najmä nezhoršuje tým, že sa budú šíriť zveličené správy a dôjde k eskalácii napätia. Srílančania teraz budú smútiť a mali by sa zjednotiť ako spoločnosť. Je to vnútorná záležitosť.