V pozadí vyhrocujúcej sa krízy je americko-iránsky spor o jadrový program Teheránu. Prezident Donald Trump vlani jednostranne vypovedal medzinárodnú dohodu s Iránom z roku 2015, v ktorej sa Teherán zaviazal, že obmedzí svoj program vývoja jadrových zbraní výmenou za zrušenie hospodárskych sankcií. Irán oficiálne prestal plniť niektoré záväzky vyplývajúce z dohody. Podľa predstaviteľa iránskej agentúry pre atómovú energiu Teherán nebude obmedzovať produkciu ťažkej vody a nízkoobohateného uránu. Dočasne je síce ochotný dodržiavať percentuálne limity na obohacovanie uránu, ale do dvoch mesiacov môže byť všetko inak. Irán totiž pohrozil, že ak ho ostatní signatári dohody (EÚ, Británia, Francúzsko, Nemecko, Čína a Rusko) neochránia do 60 dní pred americkými sankciami, tak začne obohacovať urán nad stanovený limit.
Medzitým Spojené štáty ďalej posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v Perzskom zálive. Washington to zdôvodňuje bezprostredne hroziacimi útokmi na americké záujmy v oblasti. Lietadlová loď USS Abraham Lincoln dorazila do Ománskeho zálivu a Hormuzským prielivom bude pokračovať do vôd Perzského zálivu. Trump však dementoval správy o tom, že plánuje vyslať do regiónu 120-tisíc vojakov. „Myslím si, že sú to falošné správy,“ reagoval na informáciu denníka New York Times. A dodal: „Urobil by som to? Samozrejme! Ale neplánujeme to. Dúfam, že to ani nebudeme musieť plánovať.“
Upokojujúco sa vyjadril aj iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý napriek rastúcemu napätiu nepovažuje hrozbu vojny s USA za akútnu. „Nestojíme o ňu my ani oni (USA). Oni vedia, že by to nebolo v ich záujme,“ vyhlásil.
Oveľa bojovnejšie sa však ozval iránsky minister obrany Amír Hátamí, podľa ktorého jeho krajinu čaká víťazstvo, kým Američanov a ich spojencov trpká porážka. „Statočný národ Iránskej islamskej republiky z tejto krízy vyjde hrdo, tak ako to bolo aj v minulých skúškach. Oprie sa o odhodlanie obyvateľov, silu svojej armády a podporu vlády,“ vyhlásil.
Pre rastúce regionálne napätie prerušili Nemecko a Holandsko svoje výcvikové misie v Iraku. Obe krajiny to zdôvodnili bezpečnostnou hrozbou. Podľa denníka Die Welt medzi nemeckými politikmi stúpa nervozita z toho, že by vyhrotená situácia mohla vyústiť do ozbrojeného konfliktu. „Nehrozí iba vojenská eskalácia, ale aj nový prúd utečencov smerom do Európy,“ varoval zahraničnopolitický expert strany FDP Alexander Graf Lambsdorff. „Nemecko by to bezprostredne zasiahlo a mohlo by to mať dramatické dôsledky,“ dodal.
Americká vláda nariadila všetkým diplomatom a vládnym pracovníkom, ktorých prítomnosť v Iraku nie je nevyhnutná, aby urýchlene opustili krajinu. Veľvyslanectvo v Bagdade už cez víkend odporučilo americkým občanom, aby sa cestám do Iraku vyhli. Americká armáda zasa uviedla svoje jednotky v Iraku do stavu najvyššej pohotovosti a varovala pred naliehavými hrozbami zo strany Teheránu a jemu verných síl v regióne.