Rada EÚ v marci 2014 v reakcii na vtedajšiu krízu na Ukrajine rozhodla zaviesť sankčný režim v podobe zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov na území EÚ osobám identifikovaným ako zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych fondov.
Na sankčnom zozname sa ocitli bývalý prezident Viktor Janukovyč, jeden z jeho synov Oleksandr Janukovyč, bývalý premiér Sergej Arbuzov, bývalý minister pre štátnu pokladnicu Oleksandr Klymenko, bývalý generálny prokurátor Viktor Pšonka, jeho syn Artem Pšonka a bývalý vedúci administratívy prezidenta Ukrajiny Andrij Kľujev. Na čierny zoznam EÚ ich zaradili na základe toho, že boli na Ukrajine trestne stíhaní a vyšetrovaní v súvislosti so spreneverou ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a ich nezákonným prevodom mimo hraníc Ukrajiny.
Rozhodnutie týkajúce sa zmrazenia finančných prostriedkov voči týmto osobám bolo opakovane predĺžené na obdobie jedného roka na základe rovnakých dôvodov – toho, že boli aj naďalej predmetom trestného stíhania zo strany ukrajinských orgánov za spreneveru verejných prostriedkov alebo štátneho majetku.
Viktor Janukovyč a jeden z jeho synov v rokoch 2016 a 2017 podali sťažnosť na Všeobecný súd EÚ proti konaniam, ktorými sa predlžuje zmrazenie ich finančných prostriedkov, a v roku 2018 sťažnosť podali aj ostané osoby z uvedeného sankčného zoznamu.
Všeobecný súd, prvostupňová inštancia Súdneho dvora EÚ so sídlom v Luxemburgu, vo štvrtkovom rozsudku upozornil na skutočnosť, že Rada EÚ sa môže opierať o informácie tretieho štátu, musí však sama overiť, či boli dodržané najmä práva na obhajobu a právo na účinnú súdnu ochranu na území dotknutého štátu. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že odôvodnenie právnych aktov Rady EÚ, ktorými sa rozširujú reštriktívne opatrenia, neobsahuje jediný odkaz na skutočnosť, že Rada EÚ overila dodržiavanie týchto práv.
Podľa Všeobecného súdu žiadna z informácií obsiahnutých v listoch ukrajinských orgánov, na ktorých Rada EÚ založila svoje rozhodnutie zachovať sankčné opatrenia, neumožňuje domnievať sa, že boli k dispozícii dostatočné informácie na overenie toho, že tieto práva sú v rozpore s právom EÚ. Rada EÚ mala podľa súdu povinnosť vykonať toto overenie bez ohľadu na akýkoľvek dôkaz predložený Ukrajincami, ktorých sa týka zmrazenie finančných prostriedkov.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že žiadna z informácií, ktoré mu boli predložené, nepreukázala, že Rada EÚ overila, či ukrajinské súdne orgány splnili predmetné práva pred novým rozšírením reštrikčných opatrení. Preto súd rozhodol, že ruší právne akty Rady EÚ, ktorými sa rozširujú reštriktívne opatrenia na obdobia od 6. marca 2016 do 6. marca 2017 a od 6. marca 2017 do 6. marca 2018, pokiaľ ide o Viktora Janukovyča a jedného z jeho synov, a od 6. marca 2018 do 6. marca 2019, pokiaľ ide o ostatné osoby na sankčnom zozname prijatom v marci 2014.