Zaríf o jadrovej dohode: Čaká nás ťažká cesta, avšak treba ju vyskúšať
Rokovania medzi Francúzskom a Iránom o zachovaní tzv. jadrovej dohody, ktoré sa v nedeľu konali paralelne summitu G7 vo francúzskom letovisku Biarritz, označili obe strany za pozitívne a zaviazali sa v nich pokračovať. Informovala o tom agentúra AFP.
„Rokovania sú pozitívne a pokračujú,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ kancelárie francúzskeho prezidenta, zatiaľ čo šéf iránskej diplomacie Mohammad Džavád Zaríf na svojom Twitteri napísal, že „cesta (k udržaniu jadrovej dohody) je ťažká, avšak treba ju vyskúšať“.
Zaríf sa podľa svojich slov na rokovaní stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, šéfom francúzskej diplomacie Jeanom-Yvesom Le Drianom, ako aj s predstaviteľmi Británie a Nemecka.
Iránsky minister zahraničných vecí priletel v nedeľu nečakane do francúzskeho prímorského letoviska Biarritz, kde sa práve koná summit krajín G7.
Podľa slov nemenovaného francúzskeho predstaviteľa, pozvalo do Biarritzu Zarífa Francúzsko s cieľom zmierniť napätie okolo iránskeho jadrového programu.
Rozhodnutie pozvať do dejiska summitu G7 šéfa iránskej diplomacie, padlo podľa vyjadrenia francúzskeho predstaviteľa po tom, ako sa lídri zúčastnených krajín v sobotu stretli na spoločnej večeri.
Zdroj pre AP taktiež potvrdil, že Zaríf sa nestretne s americkou delegáciou, pričom však zdôraznil, že Paríž v tomto smere koná „s vedomím Spojených štátov, ako aj európskych partnerov“.
Trump poprel, že by G7 poverila Macrona riešiť krízu v Iráne
Americký prezident Donald Trump dnes podporil snahu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona riešiť krízu okolo Iránu, zároveň ale zdôraznil, že Spojené štáty majú v tejto oblasti svoju vlastnú iniciatívu. Agentúra AFP krátko pred Trumpovým vyjadrením s odvolaním sa na zdroj z Elyzejského paláca informovala, že lídri na summite G7 v Biarritzi na rokovaní poverili Macrona, aby Teheránu adresoval spoločnú správu v snahe predísť ďalšej eskalácii napätia. Trump ale poprel, že by o tom na rokovaní hovoril.
„Ja som o tom nediskutoval,“ odpovedal Trump po prvom dnešnom pracovnom rokovaní na otázku, či lídri G7 skutočne poverili francúzskeho prezidenta, aby Iránu vyslal spoločné posolstvo a začal rokovania v snahe zabrániť ďalšej eskalácii napätia v Perzskom zálive. Zároveň dodal, že by proti tomu nič nemal. Spojené štáty majú ale podľa Trumpa vlastnú iniciatívu. „Nemôžeme ľuďom brániť, aby hovorili. Keď chcú hovoriť, nech hovoria,“ dodal.
Sám prezident Macron po dopoludňajšom rokovaní s Trumpom, piatimi predsedami vlád a predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom povedal, že sa dohodli, „čo chceme spoločne povedať Iránu“. „Máme posolstvo skupiny G7, ktoré sa týka našich cieľov a skutočnosť, že ju zdieľame, je dôležitá,“ dodal Macron. Zdôraznil, že sa všetci vrátane amerického prezidenta chcú vyhnúť konfliktu s Iránom.
V reakcii na Trumpovo vyjadrenie potom Macron dodal, že nedostal žiadny formálny mandát, lebo „G7 je neformálnym klubom“. Z diskusie lídrov G7 ale podľa neho vyplynuli dva základné spoločné ciele, ktoré bude v ďalšom rokovaní s Iránom presadzovať. Jedným z nich je snaha zabrániť Teheránu v získaní jadrovej zbrane, druhým úsilie o stabilitu a mier na Blízkom východe. S iniciatívami, ako tieto ciele dosiahnuť, podľa Macrona neprišlo len Francúzsko, ale napríklad aj Japonsko.
Pred dvojstranným rokovaniam s japonským premiérom Šinzóm Abem, keď hovoril o Iráne, sa Trump vyjadril aj k situácii v Severnej Kórei. Tá od konca júla uskutočnila už sedem testov rakiet krátkeho doletu. Rovnako ako predtým aj dnes reagoval americký prezident zdržanlivo. Podľa neho mu testovanie rakiet krátkeho doletu síce nerobí radosť, neporušuje ale dohodu, ktorú má so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Iné štáty podľa neho testy vykonávajú tiež. Trump sa už s Kimom trikrát stretol.
Japonský premiér Abe severokórejské testy naopak ostro odsúdil a zdôraznil, že sú v rozpore s rezolúciou OSN.
Americký prezident a japonský premiér na bilaterálnej schôdzke dnes rokovali nielen o riešení medzinárodných kríz, ale aj o vzájomnom obchode. Podľa Trumpa je obchodná dohoda oboch krajín „krátko pred uzavretím“.
Lídri G7 sú proti návratu Ruska do skupiny, tvrdí nemenovaný diplomatický zdroj
Ešte je príliš skoro na to, aby sa Rusko pridalo späť k skupine ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta a G7 sa tak vrátila k predošlému formátu G8, zhodli sa lídri tohto zoskupenia na víkendovom summite vo francúzskom meste Biarritz.
Informoval o tom v nedeľu nemenovaný diplomatický zdroj, podľa ktorého sa na tomto stanovisku predstavitelia jednotlivých krajín G7 dohodli ešte v sobotu večer na otváracom stretnutí, píše agentúra AFP.
Lídri zúčastnených krajín však dodali, že i napriek tomu, že Rusko muselo skupinu pre okupáciu a anexiu polostrova Krym v roku 2014 opustiť, aj naďalej chcú pracovať na posilnení spolupráce s Moskvou.
Americký prezident Donald Trump k tomu uviedol, že je „možné“, že budúci rok, keď budú summit G7 hostiť Spojené štáty, prizve Rusko, aby sa opäť stalo členom skupiny ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta.
Lídri G7 sa zaviazali pomôcť krajinám postihnutým požiarmi v amazonskom pralese
Svetoví lídri krajín G7 sa na summite vo francúzskom meste Biarritz dohodli na tom, že čo najskôr poskytnú pomoc krajinám postihnutým rozsiahlymi požiarmi v amazonskom pralese. V nedeľu to uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron, píše agentúra AFP.
„Dnes ráno Kolumbia vyzvala medzinárodnú komunitu, (aby pomohla), a preto musíme pomôcť,“ uviedol Macron. „Naše tímy sú v kontakte so všetkými krajinami, (ktoré postihli požiare) v amazonskom pralese, aby sme mohli uzavrieť celkom konkrétne záväzky vrátane technických zdrojov a financovania,“ oznámil Macron.
Macron ešte pred začiatkom summitu vyzval zástupcov G7 na naliehavé rokovanie s cieľom nájsť „konkrétne opatrenia“ na boj s požiarmi ničiacimi najväčší prales našej planéty. Jeho snaha upriamiť pozornosť svetových lídrov na požiare v Brazílii však rozhnevala jej prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý to považuje za miešanie sa do vnútorných záležitostí krajiny.
Na území Brazílie sa rozprestiera až šesťdesiat percent amazonského dažďového pralesa. Ten však sčasti pokrýva i oblasti jej susedných krajín – Bolívie, Ekvádoru, Francúzskej Guyany, Guyany, Kolumbie, Peru, Surinamu a Venezuely.
Brazília v nedeľu nasadila na hasenie požiarov dve lietadlá typu Hercules C-130 po tom, čo vypukli stovky nových požiarov. Hustý dym zahalil hlavné mesto severozápadného štátu Rondonia Porto Velho. Podľa ministerstva obrany tam vojenské lietadlá začali požiar hasiť tisíckami litrov vody.
Od januára do augusta bolo zaznamenaných takmer 73-tisíc požiarov. Za celý rok 2018 ich pritom bolo 39 759, uviedol INPE. Ide o najväčšie množstvo požiarov v amazonskom dažďovom pralese od roku 2013 po tom, ako ich počet v posledných dvoch rokoch klesal.
Počas summitu G7 prebiehajú demonštrácie proti Macronovej klimatickej politike
Stovky demonštrantov protestovali v nedeľu v meste Bayonne ležiacom neďaleko Biarritzu proti klimatickej politike francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. V Biarritzi sa od soboty do pondelka koná summit lídrov skupiny G7. Píše o tom agentúra DPA.
Protestujúci sa zhromaždili dopoludnia nesúc portréty Macrona, ktoré v uplynulých mesiacoch ukradli z mestských radníc počas kampane s heslom „zvesiť Macrona“. Ich cieľom je upozorniť na „katastrofálnu klimatickú politiku“ francúzskeho prezidenta.
Konečne už musia prísť konkrétne opatrenia, vyslovila požiadavku protestujúcich Cécile Marchandová z hnutia za ochranu klímy ANV-COP21, ktoré protest spoluorganizuje. Dodala, že ide o akt občianskej neposlušnosti a nenásilný protest.
Protestom chcú jeho účastníci dosiahnuť odsúdenie Macronových krokov v súvislosti s otázkami ochrany klímy na medzinárodnej úrovni, dodala Marchandová.
V meste Bayonne, ktoré leží blízko dejiska summitu krajín G7, došlo v sobotu k zrážkam niekoľkých stoviek demonštrantov s príslušníkmi bezpečnostných zložiek. Demonštranti hádzali podľa svedectva novinára agentúry DPA kamene na policajtov, ktorí blokovali vstup na most v Bayonne. Príslušníci bezpečnostných zložiek odpovedali použitím slzotvorného plynu a vodného dela.