Pohltia Rusi Bielorusko?

Zväzový štát Ruska a Bieloruska tento rok oslávi svoje dvadsiate výročie. Tento útvar sa zatiaľ v žiadnom atlase neobjavil. Prakticky existuje iba na papieri. Moskva a Minsk však podľa ruského denníka Kommersant chystajú skok, ktorým by do pol druha roka vytvorili také silné vzájomné hospodárske väzby, aké sú obvyklé pri konfederatívnom či dokonca federatívnom usporiadaní.

19.09.2019 10:00
Putin, Lukašenko, Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) sa stretol s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom (vľavo) v Moskve.
debata (50)

Dohoda o zväzovom štáte sa zrodila v decembri 1999 bez toho, aby Moskva a Minsk mali spoločnú predstavu o jeho podobe. Kým bieloruský prezident Alexandr Lukašenko presadzoval vytvorenie zložitej riadiacej štruktúry podľa zásady „jedna krajina – jeden hlas“, pre Moskvu bol princíp rovnoprávnosti neprijateľný. „Sú to úplne iné váhové kategórie,“ vysvetlil pre Pravdu ruský politický analytik Alexej Makarkin. Rusko má takmer pätnásťkrát viac obyvateľov ako Bielorusko a bezmála tridsaťnásobne vyšší objem hrubého domáceho produktu. „Rusku preto od začiatku išlo o včlenenie Bieloruska do seba. Zväzový štát mal mať spoločného prezidenta a spoločnú menu – ruský rubeľ s emisným centrom v Rusku. Je jasné, že v takom prípade by z bieloruskej samostatnosti veľa nezostalo,“ dodal Makarkin.

S takouto radikálnou víziou „program spoločných krokov vedúcich k uskutočneniu ustanovení Zväzového štátu Ruska a Bieloruska“ neráta. Dokument, ktorý pred dvoma týždňami parafovali premiéri oboch krajín, však obsahuje veľa politicky citlivých predsavzatí na to, aby sa oficiálne miesta v Moskve a Minsku s jeho zverejnením neponáhľali. V jeho publikovaní ich tento týždeň predbehol renomovaný ekonomický denník. Podľa Kommersantu sa v programe okrem iného píše o zjednotení daňového i občianskeho zákonníka, majetkovej evidencie, zahraničného obchodu, ako aj o jednotnej regulácii trhov s ropou, so zemným plynom a s elektrickou energiou. Ráta sa aj so zavedením spoločného systému verejného obstarávania, do ktorého budú mať prístup uchádzači z oboch krajín, ako aj s čiastočným prepojením bankového dozoru. „Je to dostatočne radikálny projekt: čiastočná ekonomická integrácia na úrovni nie menšej, ako je v Európskej únii, a vo viacerých otázkach analogická s konfederatívnymi či dokonca federatívnymi štátmi,“ napísal Kommersant, ktorý predpovedá pohltenie bieloruskej ekonomiky podstatne silnejším Ruskom.

Bieloruský premiér Sjarhej Rumas ešte pred parafovaním dokumentu ubezpečoval, že pripravovaný program je založený na zásade „dve krajiny – jeden trh“ a že „neobsahuje otázky politického charakteru“. Jeho tvrdeniu Kommersant neprotirečí. V dokumente sa podľa článku nehovorí o zavedení jednotnej meny či zriadení spoločnej centrálnej banky, nespomínajú sa otázky obrany, bezpečnosti a ani udelenie výkonnej moci zväzovému štátu.

Bieloruský politológ Andrej Jegorov však upozorňuje, že dokument obsahuje aj niekoľko nášľapných mín. Za takú považuje napríklad spomínaný mechanizmus „špeciálnych ekonomických opatrení“, pod ktorým sa skrývajú ruské protisankcie voči Západu. „Znamená to, že na Bielorusko sa budú vzťahovať všetky ruské sankčné pravidlá – na bieloruskom trhu budú chýbať niektoré západné tovary a bieloruské firmy, rovnako ako ruské, sa ocitnú na západných sankčných zoznamoch,“ povedal pre Deutsche Welle.

Hovorkyňa bieloruského prezidenta Natalia Ejsmantová obvinila médiá, že parafovaný projekt, ktorý sa stane programom až po tom, čo ho podpíšu prezidenti, zbytočne dramatizujú používaním „prázdnych novinárskych klišé, ako sú výrazy konfederácia či federácia“. „V základoch akýchkoľvek procesov leží téza o nezávislosti Bieloruska a Ruska. To je sväté! Červenou čiarou sú suverenita a nezávislosť každej krajiny,“ povedala pre denník Naša niva.

Lukašenko, ktorý v lete oslávil štvrťstoročie v prezidentskom kresle, začínal svoju kariéru ako veľký integrátor. Svojho času bol jediným poslancom bieloruského parlamentu, ktorý hlasoval proti rozpusteniu Sovietskeho zväzu. Moskovskí politickí technológovia s ním preto v minulosti opakovane kalkulovali, že pomôže udržať pri moci Borisa Jeľcina a neskôr Vladimira Putin aj po tom, čo vyčerpajú dve funkčné obdobia za sebou, ktoré ruská ústava povoľuje hlave štátu. Lukašenko však s vytvorením reálneho súštátia, ktoré by šéfovi Kremľa ponúklo záložný vladársky stolec, odmieta súhlasiť. Dal to už jasne najavo aj v súvislosti so špekuláciami, že Putin by sa po odchode z Kremľa v roku 2024 mohol stať spoločným rusko-bieloruským prezidentom. Pre Lukašenka by to totiž prakticky znamenalo, že by svoje kreslo prezidenta nezávislého štátu vymenil za post šéfa jednej z ruských gubernií.

Bieloruský prezident, ktorý v minulosti viackrát obvinil Rusko, že sa jeho krajinu snaží pohltiť, sa na vyváženie vplyvu Moskvy snaží zlepšiť vzťahy so Západom. Predvčerom, pri príležitosti obnovenia vzájomného diplomatického zastúpenia s USA na úrovni veľvyslancov, osobitne vyzdvihol, že „Washington podporuje zvrchovanosť a nezávislosť Bieloruska“.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #bielorusko