Do štrajku sa zapojili študenti v takmer 160 krajinách. Inšpirovala ich 16-ročná aktivistka Greta Thunbergová. „Chcem, aby ste konali tak, akoby náš dom bol v plameňoch, pretože náš dom horí,“ vyzvala ich švédska tínedžerka. Od politikov štrajkujúci žiadajú ráznejšie kroky na obmedzenie emisií skleníkových plynov a ochranu životného prostredia. Štrajk vyvrcholí demonštráciou v New Yorku, kde sa pred zasadnutím Valného zhromaždenia OSN uskutoční klimatický summit.
V pondelok na ňom vystúpi aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Ako uvádza portál climatechangenews.com priestor na vystúpenie nedostanú všetky krajiny, ale len tie, ktoré majú čo povedať k téme klimatickej zmeny z hľadiska svojich plánov na ochranu životného prostredia. „Kritériom, ktoré uplatnila OSN, bolo, či hlava štátu, alebo vlády príde s jasným vyjadrením plánu na vyššie ambície,“ uviedla pre portál Rachel Kyteová, osobitná predstaviteľka generálneho tajomníka OSN pre udržateľnú energiu.
Vedci už roky upozorňujú na dôsledky emisií skleníkových plynov, ktoré do veľkej miery spôsobujú globálne otepľovanie. Podľa nedávnej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy sa zemský povrch zohrieva rýchlejšie ako oceány a v nasledujúcich rokoch sa zvýši intenzita horúčav a sucha. Svet však čakajú nielen zdrvujúce suchá, ale aj silnejšie búrky, záplavy a požiare.
Čoraz menej zeme, ktorá sa dá využiť na zabezpečenie obživy, a boje o vodu povedú aj k tomu, že sa bude zvyšovať potreba poskytovania humanitárnej pomoci. Pred klimatickým summitom OSN na to upozornila správa Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Ak sa výrazne neznížia emisie skleníkových plynov, do roku 2050 bude približne 200 miliónov ľudí v chudobných oblastiach potrebovať medzinárodnú pomoc na zmiernenie katastrof spôsobených najmä klimatickou zmenou. Prírodné katastrofy však neobídu ani bohatšie štáty.
Približne 500 miliónov ľudí dnes žije v oblastiach postihnutých eróziou a suchom. Pre klimatické zmeny bude rásť snaha ľudí migrovať a sťahovať sa do obývateľnejších častí sveta. Obrovské pásy zeme – od Afriky po Blízky východ – sa pre klimatické zmeny, ale aj odlesňovanie či ťažbu nerastov stávajú nevyužiteľné. Vyčerpaná zem v chudobných krajinách rozdrobí rodiny – mladí budú odchádzať. Navyše vznikajú konflikty pre prístup k pôde a vode, upozornil pre agentúru Reuters Ibrahim Thiaw, výkonný tajomník Dohovoru OSN na boj proti rozširovaniu púští. V Mali napríklad medzi sebou bojujú o zdroje farmári z kmeňa Dogonov a pastieri kmeňa Fulanov. „Dobre poznám tú oblasť. Nie je to o tom, že by nenávideli jeden druhého. Súperia o zem a vodu,“ uviedol príklad Thiaw, ktorý pochádza zo susednej Mauritánie.
Aj v o niečo bohatších kútoch sveta však môže degradácia pôdy priniesť nedostatok niektorých potravín a závislosť od ich dovozu, čo zvýši migračné tlaky. „Keď mladí ľudia v jednej časti sveta nemôžu vypestovať dosť, aby uživili svoje rodiny, musia ísť na iné miesto. Nemôžeme ich zastaviť,“ povedal Thiaw. Na jednej strane je rastúca populácia a na druhej menšie zdroje. Straty obrábateľnej pôdy sa dajú ešte brzdiť, ale zároveň treba aj prostriedky na obnovu zničenej pôdy. Vo viacerých krajinách v snahe lepšie chrániť využiteľnú zem zaviedli programy sadenia stromov, prijímajú sa opatrenia na zadržiavanie vody, ochranu mokradí, mení sa štýl obrábania pôdy. V mnohých vidieckych oblastiach sa zavádza prístup k obnoviteľným energiám – najmä k slnečnej a veternej, ktorá sa využíva pri zavlažovaní či spracovaní a chladení potravín. „Zatiaľ sa to však dostatočne nevyužíva. Stále strácame veľa zeme,“ upozornil Thiaw. Čím neskôr sa s obnovou a ochranou pôdy začne, tým viac bude rásť riziko hladu, nútenej migrácie a konfliktov. „Pôda je mier a bezpečnosť,“ dodal.
Na hroziace sociálne nepokoje pre dôsledky klimatickej zmeny upozornila aj štúdia pre alianciu Potraviny a využitie zeme. Štúdia, ktorú vypracovali ekonómovia a vedci, varuje pred zvyšovaním cien potravín, čo môžu viesť k hladu, nepokojom a nestabilite, a odporúča znížiť závislosť od niektorých druhov pestovaných plodín. Obmedziť by sa mal aj chov dobytka. Tým by sa zároveň mohli prijať opatrenia na opätovné zalesňovanie.
Globálna teplota sa v rokoch 2030 až 2052 podľa správy OSN môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, ak sa neprijmú dostatočné opatrenia. Na opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov sa dohodli lídri na summite v Paríži v roku 2015, USA však pod vedením Donalda Trumpa od parížskej klimatickej dohody odstúpili.
Ambíciou viacerých štátov EÚ je dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, tento spoločný plán však v júni zablokovali Česko, Maďarsko a Poľsko. Snaha o dohodu na ambicióznom cieli však trvá. Pre EÚ nateraz platí cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. Európska rada ho schválila ako súčasť energeticko-klimatickej agendy ešte v roku 2014, teda pred parížskou klimatickou dohodou.
Ku globálnemu klimatickému štrajku sa pridala aj Bratislava a ďalšie slovenské mesta. Pozreli sme sa na atmosféru v hlavnom meste. (vysielané 20.9.2019)