V rovnakom období sa tiež výrazne zrýchlilo stúpanie hladín oceánov a emisie CO2 dosiahli nové maximá. Podľa WMO sa musí bezodkladne zintenzívniť úsilie o zníženie uhlíkových emisií.
Zatiaľ čo od roku 1850 stúpli globálne teploty o 1,1 stupňa Celzia, v správe sa uvádza, že medzi rokmi 2011 a 2015 to bolo o 0,2 stupňa Celzia. Je to dôsledok zvyšujúcich sa emisií uhlíka, keď medzi rokmi 2015 až 2019 stúpol objem skleníkových plynov vypustených do atmosféry, v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi, o 20 percent.
Asi najväčšiu obavu vzbudzujú čísla o stúpajúcich hladinách svetových oceánov. Od roku 1993 po dnešok stúpala ich hladina v priemere o 3,2 milimetra ročne. Avšak od mája 2014 do roku 2019 predstavoval ročný nárast už päť milimetrov. Za desaťročné obdobie rokov 2007 ať 2016 bol priemer štyri milimetre ročne. „Zrýchlilo sa stúpanie hladín oceánov a my sme znepokojení náhlym úbytkom ľadovcov v Arktíde a Grónsku, čo v budúcnosti stúpanie hladín ešte zhorší,“ povedal generálny tajomník WMO Petteri Taalas. „Ako sme tento rok mohli vidieť pri tragických následkoch na Bahamách a v Mozambiku, nárast hladín oceánov a intenzívne tropické búrky viedli k humanitárnym a ekonomickým katastrofám,“ dodal.
Správa zhŕňa najnovšie vedecké poznatky o príčinách a dôsledkoch otepľovania planéty. Upozorňuje zároveň aj na skutočnosť, že kdekoľvek na planéte, je záver rovnaký – človekom zapríčinené otepľovanie ovplyvňuje rozsah a intenzitu prípadov extrémneho počasia, ako sú vlny horúčav a lesné požiare.
Cieľom správy Svetovej meteorologickej organizácie je poskytnúť informácie pre klimatický summit OSN v New Yorku, na ktorom sa v pondelok zúčastní približne 60 hláv štátov. Očakáva sa, že jednotlivé štáty oznámia nové kroky pre obmedzenie príčin globálneho otepľovania alebo budú hovoriť o iniciatívach vytvorených koalíciou krajín.