Ako ovplyvňuje situácia v súvislosti s protestmi v Hongkongu dianie pred taiwanskými prezidentskými voľbami, ktoré sa konajú v januári?
Má to niekoľko aspektov. Netýka sa to len prezidentských volieb, ale celkovo politiky a našich vzťahov s Pekingom. Po tom, čo Čína prebrala v roku 1997 Hongkong, postupne začala obmedzovať základné slobody. Nie je to v súlade s tým, k čomu sa zaviazala. Týka sa to aj volieb. Pre Taiwan to znamená jediné. Nemôžeme sa spoľahnúť na sľuby Číny. Na Taiwane vládol v minulosti autoritatívny režim. Ľudia na to majú hrozné spomienky, ale dnes si užívame demokratické slobody a chránime ľudské práva. Pri pohľade na dianie v Hongkongu je prirodzené, že ľudia na Taiwane podporujú najmä mladých, odvážnych ľudí, ktorí v uliciach požadujú slobodu a demokraciu. Ako som povedal, zažili sme autoritatívnu vládu. Preto by sme chceli, aby raz ľudia v Hongkongu tiež mohli využívať slobodu a demokraciu. Silný, odolný a úspešný Taiwan môže byť modelom, ktorý sa dá nasledovať.
Čo sa týka prezidentských volieb, tak súčasná hlava štátu a ja patríme k Demokratickej progresívnej strane, ktorá bojovala za zrušenie stanného práva na Taiwane a demokratizáciu. Máme aj ľudí, ktorí majú asi iné predstavy, ovplyvnila ich autoritatívna vláda a viac si pravdepodobne vážia udržanie vzťahov s Čínou ako slobodu a demokraciu. Je však prirodzené, že my vyjadrujeme podporu protestujúcim v Hongkongu. Myslím, že voliči sa pozerajú na rôznych dôležitých kandidátov a hodnotia, ktorých z nich robí správnu vec. Výsledkom je, že čo sa týka otázky Hongkongu, tak prezidentka Tsai Ing-wen má vyššiu podporu ako ostatní kandidáti.
Keď zoberiete do úvahy vaše skúsenosti týkajúce sa vzťahov s Pekingom, aký vývoj v Hongkongu predpokladáte?
Je to ťažká otázka. Niečo predpovedať je v mojej práci veľmi nebezpečné. Čína má k dispozícii všetky nástroje. Chceli by sme sa racionálne pozerať na to, čo vláda či prezident Si Ťin-pching môžu urobiť v Hongkongu. No z toho, ako chápem súčasnú čínsku politiku, myslím, že bude pre Peking veľmi zložité niečo spraviť. Dokonca sa to týka aj alternatívy, že neurobí nič. Je to veľmi vážna dilema pre prezidenta Si Ťin-pchinga. Hongkong je finančným centrom. Patrí síce Číne, ale priťahuje iné krajiny sveta. Teraz vidíme milión protestujúcich v uliciach. Je to zložitá situácia pre čínsku vládu. Keď pošle do Hongkongu ozbrojenú políciu či vojakov, aby vyriešili situáciu, bude to znamenať len jednu vec. Koniec modelu jedna krajina, dva systémy.
Bol by to problém pre Peking?
Bola by to úplná katastrofa pre čínsku politiku v Hongkongu. Aj teraz čínski predstavitelia hovoria o fungovaní modelu jedna krajina, dva systémy. Keby do Hongkongu poslali armádu, bol by to koniec tejto politiky. Bolo by to zlyhanie. Ale keď Peking neurobí nič, protesty budú pokračovať. Čína to ťažko môže tolerovať. Keď sa na to dívam z racionálnej perspektívy, tak by som povedal, že Peking urobí niečo medzi dvoma spomenutými scenármi. Prijme nejaké ústupky, už zrušil legislatívu o vydávaní osôb, ktorá nahnevala veľa ľudí. Bude sa možno snažiť rokovať s niektorými sociálnymi skupinami, azda bude riešiť prípady policajnej brutality. Pravdepodobne to však nezastaví protesty. Bude to znamenať ďalšie zlyhanie čínskej politiky a Peking zase bude mať na stole dva scenáre, o ktorých sme hovorili. Riešením by bolo, keby sa na problémy v Hongkongu uplatnili demokratické princípy, tak ako to robí Taiwan, kde ľudia tiež protestujú. Ale čínski lídri nemajú túto perspektívu, takže ťažko prijmú takéto rozhodnutie.
Keby sa Taiwan spojil s Čínou, čakal by ho podobný osud ako Hongkong?
Veľmi opatrný štátny predstaviteľ by vám povedal, že je to veľmi hypotetická otázka, na ktorú nebudem odpovedať. No skúsim to. Na Taiwane robíme prieskumy verejnej mienky, ktoré sa týkajú aj presne tejto otázky. Pýtame sa ľudí, či sa chcú zjednotiť s Čínou, či chcú zachovať súčasný stav alebo či ich uspokojuje status quo, ale chceli by v budúcnosti nezávislosť. Keď sa pozriete na výsledky, tak z nich vyplýva viditeľná tendencia, že jednoznačná väčšina opýtaných odmieta zjednotenie s Čínou. Keď sa spýtate rozumných analytikov alebo predstaviteľov vlády, tak 99 percent z nich vám povie, že je nepredstaviteľné, že by sa Taiwan v blízkej budúcnosti zjednotil s Čínou. Existuje len jedna výnimka, jedna výnimočná situácia. Že by Čína použila silu, aby ovládla Taiwan. Znamenalo by to vojnu, ničenie. Taiwan by sa dostal po tvrdú autoritatívnu vládu. Prišli by sme o slobody, demokraciu, pravidelné voľby, možnosť kritizovať vládcov. Čínska okupácia by bola veľmi náročná. Hoci sa ľudia na Taiwane neraz hádajú, nenávidia sa, myslím si, že je jedna vec, na ktorej sa zhodnú. Je to, že súčasná demokracia je veľmi dobrá. Preto si myslím, že musíme nájsť spôsob, aby sme odvrátili možnú konfrontáciu s Čínou, aby sme si zachovali náš spôsob života. Viem, že to nie je priama odpoveď na vašu otázku, ale aspoň som sa o to pokúsil.
Môžete sa spoľahnúť na USA, že Taiwan ochránia?
V akom zmysle?
Vo vojenskom.
Pripravujeme sa, aby sme Taiwan dokázali obrániť sami. Snažíme sa posilniť naše vojenské spôsobilosti, investujeme do nich. Ak by sme boli vo vojne, určite chceme byť schopní brániť sa. Preto financujeme náš vlastný obranný priemysel a sme v tom dobrí. Nakupujeme aj najmodernejšie zbraňové systémy z USA. Toto je najzákladnejší faktor našej spolupráce so Spojenými štátmi a týka sa toho výcvik a údržba zbraní. Posielame tiež našich kadetov na americké vojenské akadémie. Máme kontakty s dôstojníkmi, chceme mať informácie o súčasných vojenských trendoch. Základným cieľom však je, aby sme boli schopní brániť sa sami. Nežiadame, aby to robili Spojené štáty. Samozrejme, keby nám USA v prípade potreby pomohli, veľmi by sme to ocenili. Amerika, najmä súčasná vláda Donald Trumpa, poskytuje Taiwanu všetku potrebnú podporu, o ktorú žiadame. Určite si to veľmi vážime.
Naznačili ste však, že Čína by vedela ovládnuť Taiwain silou a že potom by ste skončili pod autoritatívnou vládou. Znamená to, že bez ohľadu na to, ako sa snažíte pripraviť na obranu, rátate s tým, že v prípade vojny by ste prehrali?
Tak som to nemyslel. Chcel som tým povedať, že Čína by spojenie s Taiwanom dosiahla len silovými prostriedkami. Musela by vyhrať vojnu, aby ovládla Taiwan. Pripravujeme sa, aby sme boli schopní brániť sa. Čína by zaplatila veľmi vysokú cenu, keby zvažovala vojenské riešenie sporu s Taiwanom. Vnímame to tak, že sme na vojnovej línii pri ochrane demokracie a demokratického spôsobu života proti rozširovaniu autoritárstva. Máme veľkú podporu. Myslím, že v prípade vojenského riešenia by za to Čína draho zaplatila aj na medzinárodnej scéne.
Je Taiwan pripravený na možné snahy Číny ovplyvniť januárové voľby prostredníctvom dezinformácií a falošných správ?
Je zložité s tým bojovať. Čelíme čínskej informačnej kampani už nejaký čas. Do úradu som nastúpil vlani vo februári. Zložito sme riešili mnoho prípadov falošných správ alebo dezinformácií, ktoré mali pravdepodobne pôvod v Číne. Mám niekoľko príkladov. Na internete sa šírili správy, že s nami prerušili diplomatické vzťahy niektoré krajiny, že ich predstavitelia už sú v Pekingu. Je to kampaň, ktorej cieľom je očierňovať vládu a najmä môj rezort, že nie sú schopné riešiť zahraničné vzťahy. Iný typ dezinformácií je, keď sa šíri, že ponúkame nejakej vláde veľké peniaze za jej podporu. Nerobíme to. Rieši sa tiež, ako vraj Čína uzavrie obchodnú dohodu s USA a Si Ťin-pching sa údajne v rámci toho rozpráva s prezidentom Trumpom o Taiwane. K tomu môžete pridať výmysly, ako vraj Taiwanci potrebujú na cestu do zahraničia čínske pasy, alebo ako ja a naši veľvyslanci nevieme pomôcť obyvateľom krajiny. Ešte predtým, ako som sa stal ministrom zahraničných vecí, objavila sa falošná správa, že sme prenajali USA ostrov v Juhočínskom mori. Toto je extrémny príklad. Keby sme niečo také urobili, čínska vláda by to mohla vnímať ako dôvod na vojnu. Boli sme z toho nervózni. Dokonca sme vydali vyhlásenie v zjednodušenej čínštine pre tých, ktorí nedokážu čítať tradičné znaky. Podarilo sa nám upokojiť situáciu.
Monitorujete šírenie takýchto správ?
Nie je to jednoduché. Nie sú v tradičných médiách. Šíria sa prostredníctvom četových aplikácií alebo v uzavretých online skupinách. Keď sa objavia v tradičných médiách, už sú všade. Je to veľmi zložité pre náš komunikačný odbor. Snažíme sa však dávať na pravú mieru, keď sa takéto fámy šíria. Máme webovú stránku, na ktorej zverejňujeme nesprávne informácie spolu s opravou. Spolupracujeme aj s jedným denníkom. Sme si však istí, že podobné informácie týkajúce sa politických strán a vlády, o ktorých som už hovoril, sa pred voľbami objavia. Budeme určite veľmi zaneprázdnení. Chceme však spolupracovať so spoločnosťami, ktoré prevádzkujú sociálne siete, rokovali sme s Facebookom. Máme tiež múdrych a šikovných mladých ľudí, ktorí vytvorili systém overovania faktov. Je však niečo, s čím si nedokážeme celkom poradiť. Čína je schopná mobilizovať veľké množstvo zdrojov, využíva umelú inteligenciu aj skutočných ľudí.
Čo chce Peking týmto dosiahnuť? Rozdeliť spoločnosť na Taiwane pred voľbami, možno pomôcť niektorým politickým stranám, ktoré o tom ani nemusia vedieť? A ste si istý, že tieto dezinformácie prichádzajú z Číny?
Vieme určite, že niektoré dezinformácie majú čínsky pôvod. Vieme o zdrojoch, ktoré sú pod kontrolu Čínskej ľudovej armády či vlády. Twitter aj Facebook zrušili viacero účtov, o ktorých si boli istí, že ich manipuluje Peking. A čo chce Čína dosiahnuť? Režim nemá rád demokraciu, nenávidí ju, chce ju zdiskreditovať a zničiť, keby sa mu to podarilo. Čo sa týka volieb na Taiwane, tak je vysoko pravdepodobné, že Čína chce pomôcť tým kandidátom či politickým stranám, ktoré chcú mať priateľskejšie vzťahy s Pekingom. Je to prirodzené. Myslím, že najdôležitejšie na tom je, že je to test pre demokraciu, či je dostatočne odolná a silná. Preto veľa závisí od toho, ako sa postavíme proti dezinformačným kampaniam autoritatívnych štátov.
