Foto: Reuters
Šéf Elyzejského paláca je vo všetkých v médiách, odkedy na októbrovom summite únie stopol začiatok prístupových rokovaní EÚ so Severným Macedónskom a prispel k tomu, že neodštartovali ani rozhovory s Albánskom. Odvtedy stihol vyvolať diplomatickú roztržku s Bulharskom, Ukrajinou a Bosnou a Macronove slová o mozgovej smrti NATO pre magazín Economist zarezonovali v celej Severoatlantickej aliancii.
Z Paríža znie, že takéto vyjadrenia sú síce kritikou, ale v prvom rade majú slúžiť ako budíček pre úniu, aby začala riešiť svoju budúcnosť týkajúcu sa jej vnútorného fungovania, zahraničnej politiky a bezpečnosti a obrany.
"Macron je však osamotený. Nefunguje mu spolupráca s Berlínom. Z jeho plánov na prehĺbenie integrácie zostal len rozpočet pre eurozónu, aj to nie v takej podobe, ako chcel,“ povedal v Bruseli pre Pravdu vysokopostavený diplomat EÚ, ktorý si neželal byť menovaný.
"Žiadna politická skupina nie je homogénna. Aj v našej diskutujeme o rôznych názoroch,“ pripomenul pre Pravdu britský europoslanec Bill Newton Dunn. Patrí k Liberálnym demokratom a v Európskom parlamente (EP) je členom frakcie Obnovme Európu, ku ktorej sa hlási aj Macronova strana Republika vpred.
Kam smeruje EÚ
"Možno je francúzsky prezident európsky federalista. Ale nie som si istý, azda sem príde a povie nám to,“ povedal Newton Dunn v europarlamente v Bruseli. "Macron sa musí vyjadriť za seba, ale v EP diskutujeme o tom, kam má EÚ smerovať, koľko nás má byť, prečo práve toľko, ktoré krajiny majú prísť na rad a ako rýchlo. Pozrite sa na proces zjednotenia Nemecka, ktorý podľa mňa stále nie je ukončený“ vyhlásil Newton Dunn.
Podľa odborníka na politickú komunikáciu a globálnu politiku z univerzity v Bournemouthe Romana Gerodimosa to vyzerá tak, že Macron sa snaží zamerať na reformy EÚ, nie iba na samotný federalistický aspekt únie.
"EÚ by mala mať z pohľadu francúzskeho prezidenta výraznejšiu identitu. Nie je však celkom jasné, ako to Macron plánuje dosiahnuť. Chcel, aby spolu s ním bolo lídrom tento debaty Nemecko, ale zdá sa, že Berlín sa do toho príliš nehrnie,“ uviedol pre Pravdu Gerodimos.
Expert pripomína, že v Nemecku je na odchode kancelárka Angela Merkelová, s ktorou sa rátalo, že vytvorí s Macronom akýsi proeurópsky tandem. "Okrem toho Berlín nie je ochotný podporiť ekonomickú stránku prehĺbenej integrácie EÚ. Neviem si predstaviť, že by sa to podarilo bez toho, aby si to osvojili hlavní hráči, najmä Nemecko,“ tvrdí Gerodimos.
Globálna mocnosť?
Macron v interview pre Economist uviedol, že Európa musí samu seba vnímať ako globálnu mocnosť. V opačnom prípade nemá budúcnosť. Jeho tvrdé slová o NATO síce kritizovali Berlín, Washington aj Varšava, ale španielsky minister zahraničných vecí a budúci šéf diplomacie EÚ Joseph Borell vraví, že im rozumie. Bráni Macrona s tým, že francúzsky prezident hovorí veci, o ktorých je potrebné debatovať.
"Odráža to naliehavú potrebu Európy, aby sa rozhodne pohla vpred s vývojom obranných spôsobilostí, aby bola schopná riešiť konflikty, ktoré sa jej najviac dotýkajú,“ povedal pre francúzsky denník Le Monde Borrel.
"Macronova vízia je reformovaná Európa, ktorá bude finančne a fiškálne viac integrovaná a ktorá bude hrať aktívnejšiu medzinárodnú a obrannú úlohu. Mala by byť schopná konkurovať novým globálnym hegemónom Číne a USA. V jeho vízii tiež Európa viac spolupracuje s Ruskom,“ reagoval pre Pravdu expert na francúzsku politiku John Keiger z Cambridgeskej univerzity. "Je však pravdepodobné, že Macronove predstavy sa nebudú páčiť viacerým skupinám krajín v rámci EÚ. Sú také, ktoré neveria, že ďalšia integrácia a harmonizácia sú vhodné. Iné štáty zase nechcú militarizáciu únie prostredníctvom európskej armády. A ďalšia skupina odmieta partnerstvo s Ruskom. Macron ťažko predá svoje idey pre Európu. Bude si musieť nakloniť veľa členov EÚ, aby sa so svojím plánom pohol vpred,“ pripomenul Keiger.