Stovky občanov z krajín EÚ sú zadržiavané v táboroch na severe Sýrie v oblasti pod kontrolou Kurdmi vedených Sýrskych demokratických síl, spojencov v boji proti Islamskému štátu. Turecká invázia a boje proti sýrskym Kurdom vyvolali kritiku aj pre riziko, že kurdské sily nebudú môcť väzenia s džihádistami a tábory s ich rodinami, kde je približne desaťtisíc ľudí, dostatočne strážiť. Väčšia nestabilita na severe Sýrie znamená, že džihádisti môžu ujsť a snažiť sa o ďalšie útoky, či už na Blízkom východe, alebo v Európe.
Ankara kritiku odmieta. Turecko vyhlásilo, že zadržiava približne 1 200 cudzincov, ktorí sa pridali k teroristickej organizácii, a 287 bývalých členov Islamského štátu vrátane žien a detí znovu zajalo po invázii v Sýrii. Od pondelka Turecko zároveň začalo s deportáciami zadržaných cudzincov do niektorých európskych krajín.
Do Berlína tak Turecko napríklad deportovalo sedem členov rodiny muža irackého pôvodu s nemeckým občianstvom, ktorú Turecko zadržiavalo od marca. Podľa portálu Deutsche Welle rodina sa držala konzervatívnej interpretácie islamu, ale úrady nepredpokladajú, že sa pridali k Islamskému štátu.
Aj preto neboli zatknutí, budú však žiť pod policajným dohľadom. Ďalšie dve ženy, ktoré Turecko vracia do Nemecka, však majú ísť na vypočúvanie hneď po prílete, ich vyšetrovanie sa začalo už skôr. Nemecko požiadalo Ankaru, aby pred deportáciou poskytlo podklady pre trestné stíhanie.
Trestné stíhanie týchto ľudí je v Európe komplikované. Aj preto sa európske štáty návratu džihádistov a ich rodín vyhýbajú. Šéf francúzskej diplomacie Jean-Yves Le Drian tento týždeň zopakoval, že džihádisti „by mali byť postavení pred spravodlivosť najbližšie k miestu, kde spáchali zločiny“.
Európania hľadajú spôsob, ako džihádistov súdiť v Sýrii alebo v Iraku. Ťažko však v daných podmienkach hovoriť o spravodlivom súdnom procese. Zvažovala sa aj možnosť, že by boli postavení pred Medzinárodný trestný súd OSN. Ten sa však zaoberá zločinmi genocídy a vojnovými zločinmi, nie členstvom v teroristickej organizácii.
Podľa právnika Mahnuta Erdema usvedčenie podozrivých z terorizmu nie je nemožné. „Sme schopní priviesť ako svedkov obete týchto páchateľov pred riadny súd v Nemecku,“ povedal pre Deutsche Welle. Svedčiť by podľa neho mohli napríklad jezídske ženy a dôkazy by mohli pomôcť hľadať aj Kurdi. Nemecké úrady podľa agentúry DPA takto vyšetrujú 33 prípadov, zatykače boli vydané na 26 ľudí. Desiatky bývalých členov teroristickej organizácie, ktorí sa vrátili do Nemecka, čelia súdnemu procesu.
Thomas Mücke, zakladateľ Siete prevencie násilia, bol za niektorými z nich vo väzení. Snaží sa o deradikalizáciu extrémistov. Podľa neho je lepšie priviesť týchto ľudí späť do Európy, ako ich nechať v tureckých alebo sýrskych väzeniach, v spoločnosti iných extrémistov.
Väčšina krajín sa problém s návratom radikálov snažila riešiť odňatím ich občianstva. Viaceré sa rozhodli, že prevezmú len deti. Podľa niektorých analytikov napriek všetkým komplikáciám je lepšie urobiť politicky nepopulárny krok a kontrolovaným spôsobom umožniť návrat týchto ľudí.
V európskych krajinách môžu byť trestne stíhaní alebo byť pod kontrolou. „Je oveľa ľahšie vystopovať bojovníkov, ktorí sa vrátili, ako tých, ktorí môžu byť na úteku v Sýrii a pripoja sa k džihádistickým skupinám v regióne alebo inde,“ uviedol vo svojej štúdii Anthony Dworkin z Európskej rady pre zahraničnú politiku. Repatriáciou detí zo zadržiavacích táborov sa zas zníži riziko ich radikalizácie. Čím neskôr sa na to nájde politická odvaha, tým väčšie bude riziko vytvorenia ďalších problémov.