„Došlo k nadmernému použitiu sily. Bolo spáchané zneužívanie a trestné činy a neboli dodržané práva všetkých,“ vyhlásil prezident v prejave k občanom po mesiaci protestov, ktoré prerástli do násilia. Zahynulo pri ňom 22 ľudí a viac než 2000 utrpelo zranenia.
Rozhnevaní Čiľania protestujú okrem iného proti sociálnej a ekonomickej nerovnosti či politickej elite, ktorá pochádza z malého počtu najbohatších rodín v krajine, približuje AFP. V Čile, tradične považovanom za jeden z najstabilnejších štátov Južnej Ameriky, ide o najhoršie občianske nepokoje za celé desaťročia.
Od vypuknutia protestov boli voči polícii vznesené obvinenia z brutality a porušovania ľudských práv, čo viedlo aj Organizáciu Spojených národov (OSN) k vyslaniu vyšetrovacieho tímu do krajiny. Svoju misiu tam vyslala aj ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).
„Nebude beztrestnosť, nie pre tých, ktorí sa dopustili činov nezvyčajného násilia, nie pre tých, ktorí sa dopustili excesov a zneužívania. Urobíme, čo je najlepšie pre obete,“ povedal Piňera.
Vyzdvihol tiež minulotýždňovú dohodu o príprave novej ústavy, ktorá nahradí súčasnú, pochádzajúcu ešte z čias vojenskej diktatúry Augusta Pinocheta, ktorý vládol v rokoch 1973 – 1990.
Mnohí v Čile sa domnievajú, že tento krok – zbavenie sa ústavy zaváňajúcej temnou, represívnou kapitolou minulosti krajiny – prispeje k ukončeniu krízy. Je to kľúčová požiadavka tisícov protestujúcich, ktorí mesiac takmer denne vychádzajú do ulíc.
„Ak si to ľudia želajú, pôjdeme k novej ústave, prvej za demokracie,“ uviedol Piňera v prejave z prezidentského paláca.
Čilskí predstavitelia v piatok oznámili, že v krajine sa budúci rok uskutoční referendum o novej ústave. Odsúhlasili to poslanci po niekoľkých hodinách rokovaní medzi vládnou koalíciou a opozičnými stranami. Podľa ministra vnútra Gonzala Blumela je táto dohoda historickým a zásadným krokom pre začatie vytvárania nového spoločenského paktu, v ktorom budú mať občania vedúcu úlohu.