Polícia zatkla pri univerzite v Hongkongu už približne 400 demonštrantov

Približne 100 demonštrantov je stále zabarikádovaných v jedenej z hongkonských univerzít. Oznámila to v utorok ráno na tlačovej konferencii propekinská správkyňa Hongkongu Carrie Lamová, ktorú citovala agentúra AP pripomínajúc, že polícia univerzitu oblieha už tretí deň.

19.11.2019 08:00
debata (12)

Lamová okrem toho uviedla, že areál Hongkonskej polytechnickej univerzity (PolyU) už do utorka opustilo zhruba 600 demonštrantov vrátane 200 osôb mladších než 18 rokov. Polícia univerzitu obkľúčila a zatýka ľudí, ktorí ju opúšťajú.

Správkyňa dodala, že osobám mladším ako 18 rokov úrady povolili odísť domov po tom, ako preverili ich totožnosť. Je však možné, že v budúcnosti ich ešte môžu stíhať, povedala Lamová. Zvyšných 400 osôb, ktoré areál opustili, polícia zatkla.

Lamová zabarikádovaných demonštrantov vyzýva, aby sa vydali do rúk polície a situáciu tak bolo možné vyriešiť pokojným spôsobom. Tento cieľ sa dá podľa jej slov dosiahnuť len tak, že sa demonštranti vzdajú, odovzdajú zbrane, prestanú s násilím, uposlúchnu pokyny polície a pokojne vyjdú.

Násilné potýčky medzi políciou a demonštrantmi pokračovali v Hongkongu aj v noci na utorok, píše agentúra DPA. Dodáva, že mnohé školy a detské centrá ostali v utorok pre výtržnosti zatvorené.

Čína tvrdí, že má výlučnú právomoc rozhodovať o ústavných veciach Hongkongu

Čína odsúdila v utorok verdikt hongkonského najvyššieho súdu, ktorý deň predtým rozhodol, že tamojšou vládou nariadený zákaz nosenia tvárových masiek počas demonštrácií je neústavný. Peking zároveň v reakcii na tento verdikt uviedol, že má výlučnú právomoc rozhodovať o ústavných záležitostiach v tejto osobitnej administratívnej oblasti Číny.

Informovala o tom agentúra AFP s tým, že takéto vyhlásenie Číny by mohlo len viac vyostriť napätie v Hongkongu, kde už druhý mesiac prebiehajú násilné masové protesty proti zasahovaniu Číny do osobitného autonómneho štatútu tejto oblasti.

Zákaz nosenia masiek počas demonštrácií, ktorý mal zabrániť účastníkom skrývať svoju totožnosť, vstúpil do platnosti v októbri, keď propekingská správkyňa Hongkongu Carrie Lamová využila po prvý raz za vyše 50 rokov legislatívu ešte z koloniálneho obdobia.

Účinok opatrenia bol však do značnej miery symbolický. Demonštranti, z ktorých väčšina nosí masky, sa naďalej často dostávajú do násilných zrážok s políciou, keď presadzujú svoje požiadavky väčšej demokracie pre Hongkong, ako aj nezávislé vyšetrovanie obvinení z policajnej brutality.

Hongkonský najvyšší súd v pondelok rozhodol, že zákaz nosenia masiek je protiústavný. K záležitosti sa v utorok vyjadril Ťien Tchie-wej, hovorca výboru pre legislatívne záležitosti Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (čínskeho parlamentu).

Podľa jeho slov má len čínsky parlament právomoc rozhodnúť, či je nejaký hongkonský zákon protiústavný alebo nie. „Nijaká iná inštitúcia nemá právo na vynášanie takýchto súdov či rozhodnutí,“ uviedol Ťien Tchie-wej, ktorého citovali čínske štátne médiá.

Masové protesty v Hongkongu sa začali 9. júna. Demonštranti pôvodne žiadali, aby vláda stiahla sporný návrh zákona, ktorý by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestného činu vydávať do pevninskej Číny. Teraz sa protesty týkajú najmä zasahovania Číny do osobitného autonómneho štatútu Hongkongu, ktorý je založený na hesle „jedna krajina, dva systémy“.

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #Hongkong