Tridsať rokov od nežnej revolúcie a 15 rokov od vstupu viacerých stredoeurópskych krajín do Európskej únie sa starý kontinent snaží opätovne definovať politický priestor, v ktorom sa pohybuje.
"EPP ako najsilnejšia európska politická strana nerobí rozdiely medzi východom, západom, severom a juhom,“ vyhlásil Manfred Weber, šéf frakcie ľudovcov, ktorá je najväčšia v Európskom parlamente (EP). Odpovedal tak na otázku Pravdy, či vidí, ako sa EÚ delí.
Weber pripomenul, že už v roku 2009 sa predsedom europarlamentu, teda šéfom jednej z hlavných inštitúcií únie, stal Poliak Jerzy Buzek. "Teraz sme boli svedkami päťročného úspešného pôsobenia Donalda Tuska na čele Európskej rady. Jeho terajšie zvolenie za predsedu EPP je dobrý a pozitívny vývoj. Opäť sme ukázali, že Európa je jednotná. Donald Tusk je toho symbolom,“ myslí si Weber, ktorý bol v májových voľbách do europarlamentu lídrom kampane ľudovcov.
Strach v politike
Samotný Tusk však vo svojom prejave na kongrese viac ráz poukázal, akým problémom únia čelí. "Ešte nedávno si mnohí z nás mysleli, že s postupom modernity potreby ako bezpečnosť a identita stratia na svojej dôležitosti. A následkom toho by sa zmenila aj rola štátu a verejných orgánov. Ukázalo sa však, že realita je výrazne odlišná. Dnes hrá najväčšiu úlohu v politike strach a je to dokonca ešte viditeľnejšie ako v minulosti. Väčšina ľudí sa najviac stará o svoju bezpečnosť. Strach dominuje sociálnym emóciám napríklad v momentoch, ako sú migračná kríza a nová vlna terorizmu. Dajte nám pocit istoty a bezpečnosti. Toto počujeme v Európe v posledných rokoch a kto na to dokáže najlepšie odpovedať, získa si podporu verejnosti,“ vyhlásil Tusk.
Bývalý poľský premiér a končiaci predseda Európskej rady však tiež pripomenul, že nie je možné prenechať túto debatu politickým populistom, manipulátorom a autokratom.
"Neobetujme naše hodnoty ako občianske slobody, právny štát a slušnosť vo verejnom živote na oltár bezpečnosti a poriadku, pretože to jednoducho nie je potrebné. Lebo jedno nevylučuje druhé. Ak to nie je niekto schopný akceptovať, tak sa vylučuje z našej rodiny,“ povedal Tusk.
Výzvy demokracie
"Po 30 rokoch sa teraz učíme, že demokracia je proces. Alebo lepšie povedané, na jej stavbe sa stále pracuje, nie je dokončená. Samozrejme, toto sme mali vedieť hneď,“ s odkazom na revolúcie v roku 1989 uviedol pre Pravdu Erik Jones, riaditeľ európskych a eurázijských štúdií na Univerzite Johnsa Hopkinsa.
"Je normálne, že existujú rozdiely v tom, čo dokážu inštitúcie ponúknuť a čo ľudia od vlád požadujú. Demokratická politika sa musí prispôsobiť mnohým rôznym dimenziám, aby zostala relevantná,“ pripomenul Jones.
Podľa Kierana Williamsa, autora knihy Kritické životy: Václav Havel, demokracia dnes čelí iným výzvam ako pred 30 rokmi, keď sa rúcali komunistické režimy. "Udalosti z roku 1989 sú stále inšpirujúce, ale žijeme vo svete, kde globalizácia umožnila kleptokraciu, o ktorej komunistické politbyrá mohli len snívať. A sociálne médiá dali možnosti autoritatívnym režimom, aby ľudí miatli, odvádzali ich pozornosť a monitorovali ich. Majú na to spôsoby, o ktorých sa ŠtB a ideologickým oddeleniam ústredných výborov ani nesnívalo,“ povedal Williams, ktorý ako politológ pôsobí na Drakeovej univerzite v Iowe.
"Dedičstvo roku 1989, alebo jeho interpretácia, je do istej miery nejasné. Jednotlivé politické skupiny si ho prispôsobujú tak, aby slúžilo ich agendám, želaniam a predstavám,“ reagoval pre Pravdu Seán Hanley z Fakulty slovanských a východoeurópskych štúdií na University College v Londýne.
"Iróniou je, že niektorí populisti a politickí iliberáli budú naznačovať, že revolúcie z roku 1989 je potrebné dokončiť či opakovať. Konzervatívni nacionalisti v Poľsku a Maďarsku veria, že ich činy neznamenajú ústup od demokracie, ale doplnenie udalostí spred 30 rokov. Slabá kvalita demokracie či poloautoritatívne iliberálne demokracie ovládané populistami, ktoré sa do istej miery vytvárajú v Maďarsku či v niektorých juhovýchodných štátoch Európy, sú však veľmi odlišné od komunistických režimov z konca 80. rokov. A je dôležité, aby sme si to uvedomili,“ tvrdí Hanley.
Jones pripomenul, že demokracie nie sú imúnne, ale v minulosti čelili výzvam a vedeli sa prispôsobiť. "Dokonca by som argumentoval, že adaptácia im teraz ide lepšie ako predtým,“ optimisticky dodal odborník.
Štefanca nezvolili
Europoslanec za KDH Ivan Štefanec sa uchádzal o kreslo podpredsedu Európskej ľudovej strany (EPP) na zjazde v Záhrebe. Slovenský politik však neuspel. EPP si zvolila 10 podpredsedov, Štefanec skončil počtom hlasov 262 jedenásty z dvanástich kandidátov.
„Ďakujem tým, ktorí za mňa hlasovali. Bola to nadpolovičná väčšina delegátov kongresu. Chcem pogratulovať tým, ktorí dostali dôveru,“ povedal Štefanec. Europoslanec si však myslí, že zloženie predsedníctva EPP nie je úplne vyvážené. „Stredná Európa má slabšie zastúpenie. Bol som jediným kandidátom z regiónu, čo nie je dobré. Nemali by však rezignovať,“ tvrdí Štefanec.
Z podpredsedov EPP nie je nikto zo strednej Európy, ale ľudovci si za šéfa zvolili Donalda Tuska. Podpredsedami sa stali aj Bulharka Mariya Gabrielová a Rumun Siegfried Muresan.