OBSE: Slovensko využilo ponúknutú šancu

Svet bezpečnosti sa stretáva v Bratislave. "Je to vyvrcholenie slovenského predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE),“ povedal šéf diplomacie Miroslav Lajčák o dvojdňovej Ministerskej rade. Tá je najvyšším rozhodovacím orgánom klubu, ktorý má 57 členov. Radu otvoril príhovorom slovenský premiér Peter Pellegrini. Zajtra jej rokovanie pokračuje.

05.12.2019 20:21
debata (7)
Účastníci zasadnutia Ministerskej rady OBSE v... Foto: TASR, Martin Baumann
Účastníci zasadnutia Ministerskej rady OBSE v Bratislave. Účastníci zasadnutia Ministerskej rady OBSE v Bratislave.

Lajčák pripomenul, že ide o najväčšie podujatie, aké Slovensko privítalo v novodobej histórii. "Očakávame asi 40 šéfov diplomacie, 13 námestníkov, štátnych tajomníkov, spolu asi 1 500 účastníkov,“ uviedol minister zahraničných vecí.

Kompromisy v OBSE?

Slovensko tento rok OBSE predsedá. Dvojdňová Ministerská rada je teda príležitosťou zhodnotiť, čo sa mu podarilo. Veď OBSE je najväčšou organizáciou na svete, ktorá sa zameriava na bezpečnosť.

"Rokujeme o približne dvadsiatich návrhoch dokumentov. Koľko z nich prijmeme, samozrejme, závisí od vôle delegátov robiť kompromisy. Všetko sa deje pod taktovkou slovenských diplomatov,“ povedal Lajčák.

Ako pripomenul minister zahraničných vecí, OBSE vznikla v roku 1975 uprostred studenej vojny. "Napriek tomu boli naši predchodcovia schopní dohodnúť sa na nejakých pravidlách fungovania a komplexného prístupu k bezpečnosti. Ministerská rada je príležitosťou, aby sme si povedali, do akej miery je táto organizácia schopná reagovať na meniace sa hrozby. Ich dnešná definícia je iná, ako bola v roku 1975. Dnešná definícia bezpečnosti je iná, ako bola v roku 1975,“ uviedol Lajčák.

Napätie vo vzťahoch medzi viacerými členmi OBSE je však viditeľné. Organizácia sa už roky nevie na svojich vrcholných stretnutiach dohodnúť na spoločnej politickej deklarácii. Slovenská diplomacia aj preto predložila členským štátom dokument s názvom Bratislavská výzva – Bratislava Appeal.

"Vyzývame ministrov, aby sa znovu prihlásili k princípom a k záväzkom, na ktorých OBSE vznikla a aby vyjadrili svoju podporu dialógu a nachádzaniu riešení,“ povedal Lajčák.

Situácia pri hľadaní konsenzu v rámci OBSE sa ešte zhoršila od roku 2014 v súvislosti s ruskou anexiou Krymu a vojnou na východnej Ukrajine. Na ministerskej rade v Bratislave bol aj ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov. Minister zahraničných vecí sa sťažoval na NATO, ktoré v stredu v prijatej deklarácii označilo Moskvu za hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť.

S Lavrovom sa stretol Lajčák. Prijal ho tiež predseda parlamentu Andrej Danko. Lavrov však zrušil plánovanú tlačovú konferenciu, keď sa vyjadril len pre ruské médiá. Vyhlásil, že napätie v Európe nebolo také veľké od konca studenej vojny. Za jeho zdroj označil aj rozširovanie Severoatlantickej aliancie.

NATO tvrdí, že je otvorené dialógu s Ruskom vždy, keď to kroky Moskvy dovolia. "Ruská pokračujúca vojenská agresia proti Ukrajine je stále najväčšia hrozba pre európsky mier a bezpečnosť,“ vyhlásil na Ministerskej rade OBSE šéf ukrajinskej diplomacie Vadim Prystajko, ktorý sa tiež s Lajčákom stretol.

Slovenské predsedníctvo Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe však v súvislosti so situáciou na Ukrajine dosiahlo možno viac, ako sa očakávalo. Lajčák uviedol, že na to využil celú váhu svojho úradu, teda úradujúceho predsedu OBSE.

Situácia na Ukrajine

"Štyri razy som tento rok navštívil Ukrajinu. Práve som sa vrátil zo Stanice Luhanska. Po mojej prvej ceste mi niekto povedal, že by to bol zázrak, keby sa tu podarilo opraviť most. Ale práve toto sa stalo,“ povedal Lajčák v Bratislave.

Most cez cez rieku Severský Donec, o ktorom minister zahraničných vecí hovoril, je jediná možnosť prechodu cez kontaktnú líniu konfliktu v regióne Luhansk. Prístup naň však zničila vojna a najmä pre starých ľudí bolo veľmi zložité navštíviť lekára či ísť si po penziu. "Za to, že sa to podarilo, by som chcel skutočne poďakovať prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ukrajinskej vláde, Trilaterálnej kontaktnej skupine (tvoria ju OBSE, Ukrajina a Rusko, pozn. red.) a Špeciálnej monitorovacej misii OBSE,“ vyhlásil minister Lajčák.

Už v pondelok sa bude rozhodovať o ďalšom osude Ukrajiny. V Paríži sa stretne normandská štvorka, teda Zelenskyj, šéf Kremľa Vladimir Putin, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Podľa šéfredaktorky webu Security and Human Rights Monitor Stephanie Liechtensteinovej, ktorá sa dlhodobo zaoberá pôsobením OBSE, je zjavné, že politické riešenie konfliktu na Ukrajine je v prvom rade v rukách zúčastnených strán. "Slovenské predsedníctvo a minister Lajčák však dokázali využiť pozitívnu situáciu, ktorá sa naskytla. Napríklad, keď sa na východe Ukrajiny podarilo politicky dosiahnuť dohodu o odsune jednotiek, misia OBSE tam bola, aby to monitorovala. Je dobré, že organizácii predsedajú Slovensko a Lajčák práve v čase, keď sa otvorili takéto možnosti,“ uviedla pre Pravdu Liechtensteinová, ktorá sa ako novinárka a analytička zaoberá pôsobením medzinárodných organizácií.

Odborníčka dobre hodnotí pôsobenie Slovenska v rámci OBSE. "Vaše predsedníctva tak nerozptyľovali domáce záležitosti, ako to bolo v prípade Talianska a Rakúska, ktoré boli na čele OBSE predtým. Lajčák je ministrom zahraničných vecí, ktorý má veľmi veľké skúsenosti a záujem podporiť medzinárodný dialóg. Výsledok predsedníctva je preto veľmi pozitívny,“ povedala Liechtensteinová. "Lajčák navštívil všetky misie OBSE, čo sa nestalo v prípade minulých predsedníctiev. Vložil osobnú a politickú energiu do riešenia situácie na Ukrajine. Všetko jeho úsilie pomohlo, aby sa OBSE vrátila na medzinárodnú scénu a stala sa viditeľnejšou,“ myslí si analytička.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Miroslav Lajčák #OBSE