Foto: SITA/AP
Ako dlho bude protest trvať, zatiaľ nie je jasné. Macron je podľa zdrojov televízie BFMTV odhodlaný reformu presadiť. Francúzske médiá však pripomínajú situáciu z konca roku 1995, keď expremiér Alain Juppé napokon po troch týždňoch protestov od svojej plánovanej reformy ustúpil.
Macron chce v rámci reformy zjednodušiť komplikovaný dôchodkový systém, ktorý je podľa neho nielen finančne náročný, ale aj nespravodlivý. Konkrétne plány má vláda zverejniť na budúci týždeň. Už teraz sa však veľká časť Francúzov búri pre očakávané zvýšenie veku odchodu do dôchodku, prípadne, že budú mať nižší dôchodok, ak pôjdu do dochôdku skôr ako v 62 rokoch.
Celoštátny štrajk je pre Macrona najväčšou skúškou od protestov hnutia žltých viest pred vyše rokom. Tie často sprevádzalo násilie. Napäté situácie zažívala francúzska polícia aj dnes. V Nantes zasahovala slzným plynom voči demonštrantom, ktorí útočili na poriadkové sily. V Paríži popoludní pri násilnostiach zadržali vyše 40 ľudí.
Veľké protestné zhromaždenia sa konali vo viacerých mestách, nahlásených bolo vyše 200 demonštrácií. Nepremávala väčšina regionálnych vlakov, v Paríži väčšina liniek metra, obmedzené boli niektoré lety. Nepracovali zamestnanci niektorých nemocníc, učitelia, ale aj niektorí advokáti a hasiči. Pre komplikovanú dopravu zostala zatvorená aj Eiffelova veža. Podľa francúzskeho denníka Le Figaro šlo o „čierny deň v doprave“, podľa denníka Le Monde nastala pre Macrona „hodina pravdy“.
Napriek tomu doprava úplne neskolabovala. Časť verejnej dopravy musí podľa zákona fungovať aj v čase štrajku a mnohí ľudia sa rozhodli komplikáciám s dopravou vyhnúť prácou z domu, prípadne šli na bicykli, elektrokolobežkách alebo na motorkách. Viaceré inokedy rušné vlakové stanice a preplnené vozne v Paríži zívali prázdnotou. „Je to naozaj čudné, že tu nikoho nie je. Kde sú všetci?,“ povedal reportérke televízie France 24 na prázdnej stanici Gare du Nord nemenovaný Angličan, zvyknutý čakať v dlhom rade na to, aby sa dostal do vlaku smerom do Londýna.
Otázne je, ako dlho bude táto situácia trvať. „Tridsať rokov sa vlády snažili o reformy a neuspeli, pretože odbory mrzačili krajinu. Ľudia si s tým dokážu poradiť dnes, zajtra, ale na budúci týždeň budú znechutení,“ povedala pre Reuters 56-ročná majiteľka kaviarne Isabelle Gibalová.
Postoj Francúzov k dôchodkovej reforme je rozpoltený. Hoci podľa jedného z prieskumov verejnej mienky väčšina súhlasí s tým, že dôchodkový systém by sa mal zmeniť, podľa ďalšieho väčšina považuje protest proti dôchodkovej reforme za oprávnený.
Francúzske výdavky na dôchodky vo verejnom sektore patria k najvyšším na svete. Terajší komplikovaný dôchodkový systém rozlišuje 42 rôznych profesií, na základe ktorého môžu napríklad železničiari ísť do dôchodku skôr. Macron to chce zjednodušiť zavedením jednotného bodového systému.
„Podľa mňa má zmysel mať jednotný dôchodkový systém pre všetky profesie. Práca na železnici má svoje špecifiká ako každá iná, ale nezdá sa mi, že práca v hoteli, reštaurácii či na stavbe je ľahšia, či už fyzicky alebo z hľadiska počtu odpracovaných hodín,“ povedal pre Reuters jeden z oslovených cestujúcich. Tí, čo sa zapojili do protestov, to vnímajú inak. „Päť týždňov platenej dovolenky, štátny systém zdravotnej starostlivosti – to sme dosiahli vďaka sociálnemu boju ľudí, ktorí sa finančne obetovali, aby to pre nás dosiahli,“ povedal pre agentúru AP 41-ročný Gilles Pierre, ktorý má nárok na dôchodok ako 52-ročný a pripúšťa, že francúzsky sociálny systém je naozaj štedrý.
Štrajk vo Francúzsku
- do štrajku sa zapojili zamestnanci verejného sektora – železničiari, zamestnanci hromadnej dopravy, zdravotníci, učitelia
- štátne železnice vypravili len desatinu spojov, štrajkovalo 85 percent rušňovodičov
- nepremávala väčšina liniek parížskeho metra, hromadná doprava bola obmedzená aj v ďalších veľkých mestách – v Marseille, Lyone, Toulouse, Štrasburgu, Bordeaux, Nice
- do štrajku sa zapojilo vyše 50 percent učiteľov, v Paríži 78 percent
- v krajine bolo nahlásených vyše 250 demonštrácií, niektoré protesty sprevádzalo násilie