Abe dodal, že „dohody dosiahnuté s ruským prezidentom (Vladimirom) Putinom sa dôsledne vykonávajú“. Spresnil, že bývalí obyvatelia spornej južnej časti Kurilských ostrovov tam letecky cestujú, aby navštívili hroby svojich predkov, a na štyroch ostrovoch sa rozvíja spoločná hospodárska činnosť.
Japonský premiér vyjadril presvedčenie, že obe krajiny vyriešia svoj územný spor na základe spoločného vyhlásenia z roku 1956 a podpíšu mierovú zmluvu. „K tomuto (cieľu) smerujeme bez najmenšieho váhania. Som odhodlaný dosiahnuť tento cieľ spolu s prezidentom (Ruskej federácie),“ zdôraznil Abe.
Rusko a Japonsko rokujú o dvojstrannej mierovej zmluve už od polovice 20. storočia. Hlavnou prekážkou jej podpísania je spor o štvoricu ostrovov, ktoré sú v Japonsku známe ako Severné teritóriá a v Rusku ako Južné Kurily.
Ostrovy obsadili a zabrali v posledných dňoch druhej svetovej vojny sovietski vojaci. Japonsko si však stále nárokuje ostrovy Iturup, Kunašir a Šikotan, ako aj pásmo neobývaných ostrovov Habomai. Ruská federácia má na súostroví vojenské základne a umiestnila tam aj raketové systémy.
Ruský prezident Vladimir Putin v roku 2018 navrhol, aby Rusko a Japonsko podpísali mierovú dohodu, ktorá by ukončila konflikty z obdobia druhej svetovej vojny bez akýchkoľvek podmienok.
Spolu s premiérom Abem sa vtedy dohodli, že obe krajiny zintenzívnia snahy o podpísanie mierovej zmluvy na základe spoločnej deklarácie podpísanej zástupcami Japonska a Sovietskeho zväzu v roku 1956.
Podpísaním tohto vyhlásenia ukončili ZSSR a Japonsko vojnový stav a nastolili vzájomné diplomatické a iné vzťahy. Otázka Kurilských ostrovov však zostala nedoriešená. V danom vyhlásení Moskva ako priateľské gesto uviedla, že bude zvažovať odovzdanie ostrovov Šikotan a Habomai, a to za podmienky, že oba štáty najprv podpíšu mierovú zmluvu.
V máji 2019 ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zdôraznil, že spoločná deklarácia jasne uvádza, že pohraničný spor môže byť posudzovaný až po podpísaní mierovej zmluvy.