Ministrom zahraničných vecí bol od júna do novembra 2019. Popescu vyučuje na prestížnej parížskej vysokej škole Science Po a pracuje pre Európsku radu pre zahraničné vzťahy. Rozhovor s ním vznikol na Stredoeurópskom strategickom fóre v Chateau Belá, ktoré organizoval GLOBSEC.
Ako hodnotíte vývoj v Moldavsku aj v súvislosti s tým, že krajinu niekedy politici opisujú, že je z geostrategického hľadiska medzi východom a západom?
Od júna do novembra 2019 Moldavsko riadila neprirodzená koalícia proeurópskych a proruských síl. Spojili sa, aby odstavili oligarchu Vladimira Plahotniuca, ktorý predtým ovplyvňoval vládu. Úspešne sa to podarilo. Ale v novembri socialisti, teda proruská strana, uzavreli dohodu so stranou spomenutého oligarchu. Z vlády museli odísť proeurópske sily, ktorých som bol súčasťou. Moldavsko teraz riadi proruská strana. Tvrdí, že bude v zahraničnej politike zachovávať rovnováhu. Teda hýbať sa medzi Ruskom, Európskou úniou a USA.
Môže to fungovať?
V minulosti socialisti vystupovali proti EÚ, proti Ukrajine, proti Rumunsku. Možno sa na papieri budú snažiť zachovať rovnováhu. No realita je taká, že nie sú veľmi dôveryhodní partneri ani pre Kyjev a Bukurešť, ani pre úniu a Spojené štáty.
Predpokladám preto, že zo zahraničnopolitického hľadiska to bude pre Kišiňov zložité. Na druhej strane ekonomika Moldavsko pevne spája s úniou. Až 68 percent exportu smeruje do EÚ. Iba osem percent ide do Ruska. Je to dobrá poistka proti veľkému obratu v zahraničnej politike krajiny.
Povedali ste, že ste boli v neprirodzenej koalícii so socialistami. Mala zmysel?
Jednoznačne. Krajinu riadil oligarcha, ktorý smeroval k pomerne autoritatívnym metódam vlády. Dokázali sme to zastaviť. Bolo by dobré, keby sme pokračovali v reformnom procese, ale vyvinulo sa to inak. Taký je život.
V každom prípade Plahotniuc odišiel z krajiny a nedominuje už politickej scéne. Tá je otvorenejšia a európske sily sa skonsolidovali. Na jeseň v roku 2020 budeme mať prezidentské voľby. Vyzerá to tak, že súčasná socialistická hlava štátu Igor Dodon v nich bude bojovať s bývalou premiérkou Maiou Sanduovou. Situácia v Moldavsku je komplikovaná, ale podobné je to v mnohých európskych krajinách.
Čo sú najzávažnejšie problémy Moldavska?
Krajina má mnoho štrukturálnych problémov. Moldavsko patrí medzi najchudobnejšie štáty Európy s veľmi veľkou mierou korupcie. Vláda, v ktorej som bol, sa snažila urobiť justičnú reformu. Dôvod, prečo padla, bol ten, že socialisti nechceli podporiť boj proti korupcii. Reforma sa teraz s najväčšou pravdepodobnosťou zastaví. Keď však štát nebude bojovať s korupciou, nepriláka investorov.
Ak neprídu investori, tak bude menej pracovných miest. V prípade, že ľudia nemajú robotu, neplatia dane a vláda nemá prostriedky na vzdelávanie či zdravotníctvo. Mimoriadne veľká korupcia je základným problémom Moldavska. Spoločnosť to však chce zmeniť. Ľudia požadujú boj s korupciou. Podobný vývoj vidíme na Slovensku a aj v iných krajinách. Ľudia sú unavení zo skorumpovaných politikov.
Pomôže s tým únia? Pamätám si časy, keď Moldavsko v EÚ vnímali ako takpovediac dobrého žiaka, ale záujem, zdá sa, upadol.
Európska susedská politika existuje od doku 2003. Za 16 rokov boli dobrými žiakmi Gruzínsko, Moldavsko či Ukrajina. Netreba sa k tomu príliš vracať. Tieto krajiny zažili úspešné príbehy a rovnako majú aj hlboké problémy. Boj s nimi je zložitý, niekedy to ide lepšie, inokedy zase horšie. Ale práve preto sa EÚ musí zaujímať o to, čo sa deje.
Keby bolo Moldavsko ako Švajčiarsko alebo keby bolo Gruzínsko ako Nórsko, nepotrebovali by susedskú politiku únie. Prístup EÚ k týmto krajinám by sa nemal riadiť len tým, či sú úspešné, alebo nie. Pre úniu sú to predsa susedia. Ak sa zhorší vývoj v týchto štátoch, bude to mať vplyv na záujmy EÚ. Bezpečnostné aj ekonomické. Únia mimoriadne pomohla Moldavsku.
Ako?
Moldavsko od roku 2006 funguje pod neustálym ruským ekonomickým embargom. EÚ krajine otvorila trh. Ako som hovoril, smeruje naň 68 percent exportu. Únia zachránila Moldavsko pred ekonomickým a politickým kolapsom. Pomoc EÚ však prichádzala s podmienkami. Únia by v tom mala pokračovať.
Za pomoc by mala požadovať reformy v justičnej oblasti či liberalizáciu trhu s energiami. Na jar 2020 by mal nový plynovod cez Rumunsko spojiť Kišiňov s európskym energetickým trhom. Je to pozitívna dynamika. Ale EÚ musí požadovať, aby v tom krajina pokračovala.
Nielen Moldavsko vo východnej Európe rieši problém, že z krajiny odchádzajú najmä mladí ľudia. Čo s tým?
Odchádza veľmi veľa ľudí. Polovica z nich ide do EÚ, druhá do Ruska. Ale mnohí milujú svoju krajinu a chcú sa vrátiť. Žil som na mnohých miestach Európy. Už som sa niekoľkokrát vrátil. Veľa Moldavcov najmä chce, aby ich krajina lepšie fungovala. Boj s korupciou a vytváranie pracovných miest by mohli obmedziť odliv mozgov.