Ako ovplyvnila pandémia nemeckú politickú scénu? Sú na nej viditeľné nejaké nové trendy v porovnaní s obdobím pred nákazou?
Je zatiaľ zložité hovoriť o trendoch. Za posledné týždne a mesiace sa však stali niektoré celkom zaujímavé veci. Uvidíme, či z nich budú trendy. Sme svedkami jednoznačného nárastu podpory kresťanských demokratov kancelárky Angely Merkelovej. Keď sa pozrieme na obdobie pred epidémiou, tak CDU/CSU odvtedy získali 10 percentuálnych bodov. Momentálne ich podporuje okolo 40 percent Nemcov. Z tohto pohľadu zažíva Merkelová jedno z najlepších období, odkedy je v úrade. Je jasné, že Nemci sa zomkli okolo vlády. Ale týka sa to len kresťanských demokratov a Merkelovej. Popularita SPD nenarástla. Na druhej strane však sociálni demokrati ani nestratili. A predtým ich podpora medzi verejnosťou klesala. To sa podarilo zastaviť. Hlavný dôvod je podľa mňa ten, že minister financií Olaf Scholz je sociálny demokrat. Vláda dokázala zmobilizovať obrovské financie na pomoc ľuďom. Čo voliči vnímajú tak, že sa to stalo aj zásluhou SPD. No a potom sú tu Zelení.
Tí boli pred pandémiou druhou najsilnejšou stranou. Zelení dokonca v niektorých prieskumoch takmer dýchali na krk kresťanským demokratom.
Zelení zo situácie nič nezískali. Stratili osem až desať percentuálnych bodov a momentálne je ich popularita na úrovni sociálnych demokratov. Podľa rôznych prieskumov by Zelených teraz volilo 15 až 18 percent Nemcov. Dá sa povedať, že sú na politickej scéne prví porazení pandémie.
Odišli voliči Zelených ku kresťanským demokratom?
Nie je to také jednoduché. Neviem, či máme také dáta, ktoré by to jednoznačne potvrdili. Voliči kresťanských demokratov a Zelených sa čiastočne prekrývajú. Do akej miery sa však medzi stranami presúvajú, to sa nedá povedať. Nezabúdajme, že hovoríme len o prieskumoch, ktoré nám ukazujú iba to, ku komu sa ľudia prikláňajú v istej chvíli. Dianie súvisiace s pandémiou má očividne vplyv na to, ako voliči vnímajú strany. Až čas ukáže, či sa isté pohyby na politickej scéne zmenia na skutočné trendy.
Povedali ste, že Zelení počas nákazy stratili. Kto je ešte porazený?
Alternatíva pre Nemecko (AfD). Pandémia aj v médiách vytvorila debatu, v ktorej sa stratila. Verejnosť si AfD momentálne veľmi nevšíma. Strana pritom žije z toho, že sa snaží na seba upriamiť pozornosť.
Kresťanskí demokrati budú musieť vyriešiť, kto nahradí Merkelovú. Uberie stranícky súboj z ich popularity?
Momentálne to nie je na programe dňa. Boj o pozíciu lídra u kresťanských demokratov je v tejto chvíli v úzadí. V Nemecku dokonca zaznievajú hlasy, že Merkelová by mala zostať ako kancelárka. Tí, čo to podporujú, argumentujú nielen pandémiou, ale aj dianím v Európskej únii. Nemyslím si však, že je pravdepodobné, že k tomu dôjde. Nepredpokladám, že by porušila slovo, že sa už o úrad kancelárky nebude uchádzať.
Aká je v tejto chvíli pozícia Merkelovej? Je populárna, ale v rámci nemeckého federálneho štátu musí bojovať so spolkovými krajinami, ktoré chcú rýchlejšie uvoľniť reštriktívne opatrenia. Príkladom sú Durínsko či Sasko.
Je to veľká debata. Takto však funguje nemecký systém. Jednotlivé štáty majú zásadné právomoci. Spadá pod ne aj časť polície, ktorá má, samozrejme, na starosti udržanie poriadku, čo je v tejto situácii mimoriadne dôležité. Ďalšou právomocou je školstvo. Toto je opäť veľmi podstatné pre ľudí. Skoro akoby sme boli svedkami akýchsi pretekov, kto bude rýchlejšie uvoľňovať reštriktívne opatrenia, čo sa týka otvárania škôl. Jednotlivé spolkové krajiny sa snažia posilniť svoj politický vplyv. Durínsko vedie Bodo Ramelow z strany Ľavica. Takže ide aj o stranícky súboj.
V Nemecku sa konajú demonštrácie proti pandemickým opatreniam. Nie také veľké ako v USA a Nemci nenosia zbrane. Aká je však nálada v krajine? Vláda je populárna, ale zniesli by Nemci napríklad opätovné sprísnenie reštrikcií?
Demonštrácie sú svojím spôsobom paradoxné. Nemecko zvláda pandémiu naozaj pomerne dobre. Najmä v porovnaní s inými veľkými krajinami. Okrem toho v Nemecku ani vo všeobecnosti neboli zavedené nejaké mimoriadne prísne opatrenia. Určite sa to nedá porovnať s Talianskom či so Španielskom. Mohli sme chodiť von, dostali sme sa skoro všade, kde sme potrebovali. Napriek tomu vidíme protesty. A to v rôznych častiach Nemecka. Tento fenomén však asi ani tak úplne nesúvisí s pandémiou. Skôr to pripomína iniciatívu Pegida, ktorá tvrdí, že protestuje proti islamizáciu Západu. Krajná pravica a radikálna ľavica majú najrôznejšie zámienky na demonštrácie. Sú proti USA, nastoľujú ekonomické požiadavky, kritizujú migrantov. Neraz ide o čudný mix dôvodov. Aj súčasné protesty sú najmä doménou malej, ale výraznej skupiny obyvateľov, ktorá má zásadný problém so všetkým, čo vláda robí. V tejto chvíli sú to opatrenia proti pandémii. Uvidí sa, či sa na týchto protestoch priživí politická scéna. Už sa o to snažia subjekty z krajnej pravice.