Politická kríza v Kosove trvá od konca marca, keď parlament vyslovil Kurtiho vláde nedôveru. Odvtedy je Kurti len dočasne poverený vedením kabinetu.
Thaci v apríli nominoval politika zo stredopravicovej Demokratickej ligy Kosova (LDK) Avdullaha Hotiho, aby nahradil Kurtiho, ktorého vláda padla aj zásluhou hlasovania poslancov LDK tvoriacej vládnu koalíciu.
Toto hlasovanie poslancov LDK odhalilo spory existujúce vnútri strany: medzi jej tzv. starou gardou okolo expremiéra Isu Mustafu a Vjosou Osmaniovou, čoraz populárnejšou líderkou LDK a momentálne aj predsedníčkou parlamentu.
Prezident Thaci sa v tomto vnútrostraníckom spore postavil na stranu „starej gardy“, nie stúpencov Kurtiho vlády, ktorá za jednu zo svojich priorít označila boj s korupciou a proti obsadzovaniu vládnych postov v Kosove nekompetentnými ľuďmi.
Ľavicová strana Sebaurčenie na Thaciho výnos reagovala tvrdením, že prezidentský dekrét nominujúci Hotiho za premiéra je protiústavný a že je jedinou stranou oprávnenou vytvoriť nový kabinet, keďže v parlamentných voľbách v októbri roku 2019 získala najviac kresiel.
Ústavný súd však vo štvrtok deklaroval, že stranou Sebaurčenie napadnutý prezidentský výnos je v súlade s ústavou a Kurtiho Sebaurčenie tak nemá „právomoc blokovať vytvorenie vlády v rámci volebného cyklu“.
Kurtiho fanúšikovia v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu vyzvali na celoštátny protest 5. júna.
Podľa AFP sa očakáva, že Thacim nominovaný Hoti sa pokúsi vytvoriť novú vládnu koalíciu. LDK tvrdí, že vďaka podpore iných opozičných strán už má v parlamente zaistenú väčšinu.
Thaci v reakcii na verdikt ústavného súdu vyzval všetky politické strany a inštitúcie, aby „prejavili politickú vyspelosť, rešpekt a oddanosť zákonom a poriadku“. Zdôraznil, že krajina stojí pred veľkými výzvami a preto s formovaním novej vlády neslobodno otáľať.
Rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) v noci na piatok informovala, že americký osobitný vyslanec pre mierové rokovania medzi Srbskom a Kosovom Richard Grenell vyzval všetky strany, aby rešpektovali verdikt ústavného súdu a zabezpečili tak mier, stabilitu a integritu kosovského súdneho systému.
Politická kríza v Kosove súvisí aj s dialógom o procese jeho uznania zo strany Srbska a riešením ich dlhoročných sporov.
Kosovo sa vo februári rozhodlo zrušiť 100-percentné clá na niektoré srbské produkty. Výmenou za toto opatrenia prijaté Kurtiho vládou Kosovo očakávalo, že Srbsko prestane blokovať snahy o jeho medzinárodné uznanie.
Reakcia Západu na tento krok bola nesúrodá: zatiaľ čo Európska únia s ním vyslovila spokojnosť, Spojené štáty vyhlásili, že toto opatrenie Kosova je nedostatočné a clá voči Srbsku treba zrušiť úplne. Podobné stanovisko ako USA zaujala aj LDK.