V súvislosti s vraždou Georgea Floyda obvinili ďalších troch policajtov

Generálny prokurátor Minnesoty Keith Ellison zmenil obvinenie belošskému policajtovi Derekovi Chauvinovi z vraždy neozbrojeného Afroameričana Georgea Floyda z tretieho na druhý stupeň, za čo mu teraz hrozí až 40 rokov za mrežami. Vznesené boli obvinenia aj voči trom ďalším policajtom, ktorí boli na mieste a ktorí po incidente dostali výpoveď. Informoval o tom dnes americký denník Star Tribune.

03.06.2020 08:12 , aktualizované: 22:05
USA Houston zabitie černoch protest George Floyd Foto: ,
LaTonya Floydová (uprostred), sestra Afroameričana Georgea Floyda, ktorý zomrel minulý týždeň v USA po zásahu polície, sa účastní na proteste v Houstone v utorok 2. júna 2020
debata (103)

46-ročný George Floyd zomrel 25. mája v Minneapolise v štáte Minnesota pri zásahu belošských policajtov, keď ležal spútaný na zemi a policajt Derek Chauvin mu niekoľko minút kľačal na krku. Po zatknutí sa sťažoval, že nemôže dýchať, nakoniec prestal rozprávať a v nemocnici ho vyhlásili za mŕtveho. Jeho smrť, ktorú okolostojaci nakrútili na video, vyvolala v mestách po celých USA protesty, ktoré vyústili do násilností.

44-ročný Chauvin dostal minulý týždeň výpoveď a bol obvinený z vraždy tretieho stupňa a zabitia druhého stupňa. Teraz ho prokurátor podľa tlače chce obviniť z vraždy druhého stupňa, za ktorú mu hrozí až 40 rokov za mrežami, čo je o 15 viac ako maximálny trest za vraždu tretieho stupňa.

Jeho traja kolegovia Thomas Lane, J. Alexander Kueng a Tou Thao budú podľa minnesotského denníka obvinení z napomáhania vraždy. Demonštranti v uplynulých dňoch požadovali aj obvinenie tejto trojice. Právnici policajtov správu doposiaľ nekomentovali a kancelária prokurátora sa k záležitosti podľa agentúry Reuters zatiaľ nevyjadrila.

Esper odmieta nasadenie armády

Americký minister obrany Mark Esper sa v stredu dištancoval od vyjadrení prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vzhľadom na pretrvávajúce protesty vyvolané smrťou Georgea Floyda uviedol, že v prípade potreby povolá aj príslušníkov armády. Podľa Espera si súčasná situácia nasadenie profesionálnych vojakov nevyžaduje, uviedla agentúra DPA.

Nasadenie príslušníkov ozbrojených síl by malo byť podľa Espera „krajným riešením“. Dodal, že nepodporuje uplatnenie federálneho zákona z roku 1807 (Insurrection Act), ktorý dáva americkému prezidentovi za určitých podmienok plnú moc povolať na potlačenie povstania na území Spojených štátov Národnú gardu a príslušníkov armády alebo námorníctva.

Trump v pondelok vyzval guvernérov jednotlivých štátov, aby v záujme obnovenia poriadku nasadili proti protestujúcim „dostatočný počet príslušníkov Národnej gardy“, ktorí „ovládnu ulice“. Ak guvernéri nezakročia, povolá do ulíc príslušníkov ozbrojených síl USA, ktorí „za nich problém rýchlo vyriešia“.

Esper uviedol, že rasizmus v USA je „skutočný“ a je dôležité o tejto téme hovoriť. Prisľúbil, že cieľom rezortu obrany je skoncovať s rasizmom. Zabitie Floyda nazval „hrozným zločinom“.

Pentagón presunul do okolia Washingtonu armádu

Americké ministerstvo obrany (Pentagón) presunulo na základne v okolí hlavného mesta Washington približne 1600 vojakov. Stalo sa tak po niekoľkých nociach násilných protestov. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva.

Hovorca Pentagónu Jonathan Rath Hoffman uviedol, že armáda presunula 1600 vojakov do oblasti hlavného mesta, ale nie priamo do metropoly. Vojaci sú na základniach v okolí Washingtonu, sú v stave „zvýšenej pohotovosti“, do operácií civilných úradov sa podľa hovorcu ale zatiaľ nezapojili.

Iba prehliadka bunkra

Americký prezident Donald Trump poprel informácie niektorých médií, že počas piatkovej demonštrácie v blízkosti Bieleho domu vyvolanej úmrtím Afroameričana Floyda pri zatýkaní, ho agenti Tajnej služby Spojených štátov (USSS) odviedli v záujme jeho bezpečnosti do bunkra. Pripustil, že v bunkri bol, ale len krátko v rámci prehliadky, informovala spravodajská televízia CNN.

„Povedali mi, že by bolo dobré ísť sa pozrieť dolu, pretože ho možno budem niekedy potrebovať. Bol som tam veľmi krátko. Bol som tam cez deň, nie v noci,“ povedal Trump v rozhovore pre Fox News radio. Ďalej uviedol, že v bunkri už bol aj predtým dva alebo trikrát, a to vždy na prehliadke.

V bunkri navrhnutom na použitie v núdzových situáciách, ako sú teroristické útoky, strávil Trump takmer hodinu, uviedla v pondelok agentúra AP s odvolaním sa na člena Republikánskej strany blízkeho Bielemu domu, ktorý nechcel byť menovaný, keďže nemal oprávnenie verejne sa vyjadrovať o súkromných záležitostiach hlavy štátu. Túto informáciu potvrdil aj nemenovaný člen Trumpovej administratívy. Ako prvý o nej písal denník New York Times. Dva informované zdroje podľa CNN potvrdili, že do bunkra vzali aj prvú dámu Melaniu Trumpovú a jej syna Barrona.

Keď sa objavili prvé správy o Trumpovom pobyte v bunkri, prezident trval na tom, aby bol vyfotografovaný mimo Bieleho domu, čo v pondelok nakoniec viedlo k jeho návšteve Kostola sv. Jána, známeho aj ako „kostol prezidentov“, kde na bohoslužby chodili mnohí prezidenti.

Musel k nemu ale dôjsť pešo, a tak prikázal bezpečnostným zložkám, aby stovky demonštrantov v okolí Bieleho domu rozohnali slzotvorným plynom a oslepujúcimi granátmi. Následne však tvrdil, že o tom, ako bezpečnostné zložky rozohnali demonštrantov pred jeho návštevou kostola, nevedel. Podľa médií však výbuchy granátov bolo možné počuť už z Ružovej záhrady Bieleho domu.

Vraždu Floyda odsúdil i premiér Johnson

Britský premiér Boris Johnson v stredu odsúdil zabitie Georgea Floyda policajtom, ku ktorému došlo minulý týždeň v americkom meste Minneapolis. To, či o tejto téme hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, však Johnson neuviedol, napísala agentúra AFP.

„Myslím si, že to, čo sa stalo v Spojených štátoch, bolo strašné, neospravedlni­teľné,“ povedal premiér v britskom parlamente, keď sa po prvý raz verejne vyjadril k tomuto brutálnemu incidentu. „Všetci sme to videli na našich obrazovkách a ja úplne rozumiem právu ľudí voči tomu, čo sa stalo, protestovať,“ do­dal.

Johnson zároveň uviedol, že protesty by mali prebiehať zákonným a rozumným spôsobom. Na otázky, či sa o tejto téme zhováral s Trumpom, odpovedať odmietol. Incident, ktorý viedol k úmrtiu Georgea Floyda odsúdili aj predstavitelia britskej polície. „Stojíme pri všetkých tých na celom svete, ktorí sú zhrození a vydesení zo spôsobu, akým prišiel George Floyd o život,“ uviedli v spoločnom vyhlásení.

Stovky Londýnčanov v nedeľu porušili nariadenie o obmedzení voľného pohybu počas koronakrízy a zhromaždili sa pred veľvyslanectvom USA či v Hyde Parku na znak solidarity s protestmi, ktoré vypukli po celých Spojených štátoch. Metropolitná polícia zadržala 23 ľudí a ďalším desiatim osobám udelila pokuty za porušenie pravidiel. Protesty sa konali aj v Liverpoole a Manchestri, ako aj v iných mestách.

Protesty pokračovali vo viacerých mestách

Vo viacerých amerických mestách pokračovali v utorok protesty proti policajnému násiliu, rasizmu a zákazu vychádzania, ktorý úrady zaviedli s cieľom zabrániť ďalším násilným protestom vyvolaným smrťou Afroameričana Floyda. Informovali o tom v stredu agentúry AP a DPA.

Stovky demonštrantov sa podľa DPA zhromaždili v americkom hlavnom meste Washington pred Bielym domom a vyjadrovali nespokojnosť so zákazom vychádzania, ktorý úrady zaviedli v úsilí upokojiť situáciu v meste.

Tisíce ľudí protestovali aj v New Yorku, kde zákaz vychádzania platí od 20.00 h miestneho času a do 5.00 h ráno, uvádza AP. Opatrenie bude v platnosti do nedele. Polícia v New Yorku začala v súvislosti s protestmi zatýkať ľudí.

Protesty sa konali aj v ďalších mestách vrátane Los Angeles. Guvernéri 28 štátov a úrady v hlavnom meste Washington nasadili viac ako 20 400 príslušníkov Národnej gardy, aby pomáhali bezpečnostným zložkám.

103 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Pentagon #Donald Trump #George Floyd