Nemecký minister vnútra Horst Seehofer pomerne jasne naznačil, že zmeny sa nezaobídu bez väčšieho zapojenia sa členských krajín do starostlivosti o migrantov prichádzajúcich do Európskej únie. Samozrejme, viaceré štáty, vrátane Slovenska, nechcú ani počuť, že by si na svoje územie museli zobrať nejakých žiadateľov o azyl.
„Určite nie,“ odpovedal ešte pred voľbami súčasný premiér Igor Matovič na otázku Pravdy, či by sa Slovensko malo stať súčasťou mechanizmu povinných kvót pri prerozdeľovaní migrantov medzi členské krajiny EÚ.
Prístup nehodný EÚ
Seehofer tvrdí, že chce dosiahnuť aspoň politickú dohodu týkajúcu sa najdôležitejších tém súvisiacich s reformou azylového systému. Nemecký politik tvrdí, že jeho kolegovia v členských krajinách sú ochotní pokračovať v tejto diskusii. Seehofer však zároveň pripomenul, že zodpovednosť za rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a ľudských práv majú všetci.
"Vždy je to iba malý počet členských štátov, ktoré sú ochotné prijať migrantov. Nie je to hodné EÚ. V prípade, že majú právo na medzinárodnú ochranu, mali by sme očakávať solidaritu od všetkých členských krajín, že týchto ľudí prijmú. Riešenie tejto otázky nemôžeme nechať na Taliansko, Španielsko, Maltu či Grécko,“ citovala agentúra Reuters zo Seehoferovho vyjadrenia po utorkovej videokonferencii ministrov vnútra 27 členských krajín únie. Krajiny EÚ sa zhodli, že je potrebné prehĺbiť spoluprácu v boji s prevádzačmi a zlepšiť návratovú politiku, teda posielať do domovských krajín žiadateľov o azyl, ktorí naň nemajú právo.
Podľa OSN prišlo v roku 2019 do Európy okolo 123-tisíc migrantov. V júni stredomorské krajiny Cyprus, Grécko, Malta, Španielsko a Taliansko vyzvali v liste na vytvorenie povinného relokačného mechanizmu, ktorý by umožnil prerozdeľovanie žiadateľov o azyl, ktorí sa dostanú do Európy. Slovensko, Rakúsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko a Slovinsko v inom liste adresovanom Európskej komisii uviedli, že sú pripravené pomôcť, ale odmietajú všetky formy povinného prerozdeľovania azylantov a migrantov. Podobne sa podľa portálu Politico Europe vyjadrilo Dánsko.
Vnútorné hranice
Okrem riešenia otázky migrácie a vonkajších hraníc EÚ pandémia koronavírusu opätovne upriamila pozornosť aj na schengenský priestor voľného pohybu osôb. Nákaza uzavrela hranice medzi štátmi a situácia sa rýchlo menila. Aj teraz sa vo viacerých prípadoch zdá, že chýba koordinovanejší prístup.
"Máme veľmi ďaleko od dokonalosti, čo sa týka riešenia týchto problémov. Pravidlá schengenského priestoru pripúšťajú obmedzenie cezhraničného voľného pohybu osôb. Počas pandémie sme toho boli svedkami. Na úrovni EÚ by sme však potrebovali lepšiu koordináciu, ktorá bude založená na zdravotných kritériách a bude brať do úvahy dosahy na fungovanie Schengenu,“ uviedol pre Pravdu bezpečnostný expert Christian Kaunert z Juhowaleskej univerzity.