USA podľa Pompea zvážia možnosť zavedenia sankcií voči Bielorusku

USA zvážia možnosť zavedenia sankcií voči Bielorusku v reakcii na súčasné dianie v krajine. V stredu to vyhlásil americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, informovala vo štvrtok agentúra TASS.

13.08.2020 11:29 , aktualizované: 23:15
Bielorusko / demonštrácia / Minsk / Foto:
Policajti blokujú demonštrantov počas masového zhromaždenia po prezidentských voľbách 11. augusta 2020 v Minsku
debata (299)

„Som si istý, že sa budeme týmito otázkami podrobne zaoberať. Dôležité je, aby sme si nastavili kritériá,“ povedal Pompeo v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa. Doplnil, že na rozhodnutí budú Spojené štáty spolupracovať aj s európskymi partnermi.

Minister v rozhovore neskrýval sklamanie z priebehu volieb, ktoré podľa neho neboli dostatočne slobodné a spravodlivé, a z použitia násilia voči „pokojným demonštrantom“. Pripustil, že nevie odhadnúť dopad sankcií na budúce americko-bieloruské vzťahy, hlavne čo sa týka dodávok ropy do Bieloruska.

V nedeľňajších prezidentských voľbách v Bielorusku zvíťazil úradujúci prezident Alexander Lukašenko s viac ako 80 percentami hlasov. Opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská získala 10 percent hlasov, avšak výsledky volieb neuznala a sama seba pokladá za novozvolenú hlavu štátu. Protesty proti výsledkom volieb vypukli krátko po ich vyhlásení v nedeľu večer.

Tisíce zadržaných

Stovky ľudí sa vrátili do ulíc bieloruského hlavného mesta Minsk aj vo štvrtok ráno a protestovali už piaty deň po sebe proti prezidentským voľbám, ktoré označujú za zmanipulované, a proti policajnému násiliu na povolebných protestných zhromaždeniach. Informácie priniesli tlačové agentúry AP a AFP.

V niekoľkých oblastiach Minska vytvorili veľké skupiny ľudí dlhé „reťaze solidarity“. V juhozápadnej časti mesta sa zhromaždilo vyše 100 žien nesúcich kvety a portréty svojich milovaných, ktorých bezpečnostné zložky zadržali na protestoch. Práve v tejto časti mesta policajti v predchádzajúci večer strieľali gumovými projektilmi do ľudí stojacich na balkónoch, kde skandovali heslá a búchali.

Polícia v predchádzajúci, štvrtý deň protestov proti výsledkom volieb zadržala 700 ďalších ľudí. „Približne 700 osôb bolo zadržaných za účasť na ilegálnych hromadných akciách,“ uviedlo v stredu večer ministerstvo vnútra vo vyhlásení; celkový počet zatknutých demonštrantov teda stúpol od nedele na 6700.

„Bielorusi vidia podlú tvár tejto vlády. Hádala som sa s manželom a hlasovala som za Lukašenka. A nakoniec som sa dožila tohto – teraz nemôžem nájsť svojich príbuzných vo väzniciach,“ povedala Valentina Čajlytková (49), ktorej manžela a syna zadržali na protestoch v nedeľu. Čajlytková stále nemá žiadne informácie o mieste ich pobytu.

Polícia postupuje pri rozháňaní protestov agresívne a používa obušky, ohlušujúce granáty, slzotvorný plyn a gumové projektily. V pondelok zahynul v Minsku jeden protestujúci, ktorému explodovalo v ruke jeho výbušné zariadenie. Množstvo ďalších ľudí utrpelo počas demonštrácií zranenia.

Rozhlasová stanica Slobodná Európa v Bielorusku informovala, že ďalší muž po zadržaní políciou zomrel v nemocnici v meste Homeľ na juhovýchode Bieloruska. Násilné zásahy proti protestujúcim vyvolali ostrú kritiku na Západe, pripomenula agentúra AP.

Občania Bieloruska majú podľa slov predsedu Európskeho parlamentu (EP) Davida Sassoliho právo protestovať a vyjadriť hnev nad výsledkami prezidentských volieb a nad netransparentným volebným procesom.

Sassoli v správe pre médiá spresnil, že europarlament pozorne sleduje situáciu v Bielorusku po nedeľňajších prezidentských voľbách, ktoré podľa domácich orgánov s prevahou vyhral doterajší päťnásobný prezident Alexandr Lukašenko.

„Som hlboko znepokojený násilím zo strany štátnych orgánov proti ľuďom, ktorí pokojne prejavujú svoju túžbu po zmene. Bielorusi majú právo protestovať a vyjadriť svoj hnev proti sporným výsledkom volieb a netransparentnému volebnému procesu, ktorý nespĺňal minimálne medzinárodné normy,“ opísal situáciu Sassoli.

Šéf zákonodarného zboru EÚ zároveň vyzval prezidenta Lukašenka, aby zastavil represie voči demonštrantom a zdržal sa ďalšieho násilia. „Použitie brutálnej sily orgánmi činnými v trestnom konaní proti svojim vlastným ľuďom, ktoré má za následok obete na životoch a zranenia, by malo mať podľa medzinárodného práva následky vrátane cielených sankcií. Vyzývam Lukašenka, aby okamžite prepustil zadržaných a zastavil v krajine násilie,“ odkázal Sassoli do Minska.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vyhlásil, že 27-členná Únia prehodnotí svoje vzťahy s Bieloruskom a zváži „opatrenia proti ľuďom zodpovedným za zaznamenané násilie, nespravodlivé zatýkanie a falšovanie výsledkov volieb“.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS), ktorý bude v piatok diskutovať s ministrami členských štátov EÚ o možných reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku, na sociálnej sieti uviedol, že to, čo sa deje v Bielorusku, je absolútne neakceptovateľné.

Minister vo svojej reakcii na sociálnej sieti pripomenul, že ešte pred voľbami adresoval prezidentovi Bieloruska Alexandrovi Lukašenkovi niekoľko výziev, pretože bolo podľa neho zrejmé, že sa chystá na nedemokratické a neférové voľby.

Nositeľka Nobelovej ceny Alexijevičová vyzvala Lukašenka, aby odstúpil

Bieloruská spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Sviatlana Alexijevičová odsúdila násilie proti svojim spoluobčanom, ktoré v Bielorusku vypuklo po nedávnych prezidentských voľbách, a vyzvala prezidenta Alexandra Lukašenka, aby odstúpil. Informovala o tom agentúra AFP.

Na okamžité skoncovanie s používaním násilia voči demonštrantom a zadržaným vyzvali vo štvrtok vedenie bieloruského ministerstva vnútra aj aktivisti z 12 ľudskoprávnych organizácií, medzi nimi je napr. Bieloruský helsinský výbor, Bieloruské združenie novinárov a centrum ľudských práv Viasna.

Aktivisti požadujú prepustenie všetkých zadržaných osôb z dôvodu nemožnosti poskytnúť im humánne podmienky zadržiavania v súlade s medzinárodnými zmluvami a právnymi predpismi Bieloruska, ako aj vyšetriť všetky prípady zlého zaobchádzania a mučenia na policajných oddeleniach či počas prepravy do miesta zadržiavania. Vo svojom vyhlásení sa aktivisti odvolávajú na informácie od ľudí zadržaných počas protestov a medzičasom už prepustených z väzby.

Podľa ich svedectva ľudia zadržaní počas protestov 9., 10. a 11. augusta sú vo väzbe „v neľudských podmienkach, mnohí sú vystavení mučeniu, v celách pre štyri-päť osôb sa ich tlačí do 50, nemajú kde spať, v celách je nedostatok vzduchu i priestoru. (…) Zadržaní nedostávajú jesť a keď sa počas dňa pokúsia sadnúť, dozorcovia ich začnú biť“. Stav mnohých zo zadržaných si vyžiadal prevoz do nemocnice, dodali aktivisti.

Ľudí zhromažďujúcich sa na uliciach bieloruských miest vo štvrtok podporili aj zamestnanci mnohých veľkých štátnych firiem, informoval portál Meduza.io. Časť z robotníkov či montérov dokonca avizovala, že vstúpia do generálneho štrajku. V mnohých firmách zamestnanci od svojho vedenia žiadali vyvinúť tlak na vládu, aby sa v Bielorusku konali nové, čestné a transparentné, prezidentské voľby.

Pripravenosť vstúpiť do štrajku deklarovali podľa spravodajského portálu TUT.by aj viaceré súbory bieloruských divadiel. Zamestnanci divadla v meste Mahiľov upozornili, že „fakt, že človek má oblečené tričko istej farby, predsa nemôže byť dôvodom pre jeho zadržanie“. Narážali tým na živé reťaze, ktoré v bieloruských mestách vytvárajú ľudia oblečení často v bielom.

Podľa správ od bieloruských blogerov v mnohých mestách policajti prestali ľuďom brániť v zhromažďovaní, pretože nesúhlasia s brutálnymi zásahmi polície voči demonštrantom.

Lukašenko nariadil preveriť prípady zadržaných, minister vnútra sa ospravedlnil

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko nariadil preveriť prípady zadržania občanov počas protestných akcií, ktoré v Bielorusku trvajú už piaty deň a ktoré sa začali po nedávnych prezidentských voľbách.

Podľa agentúry RIA Novosti to zaznelo v príhovore predsedníčky hornej komory bieloruského parlamentu Natale Kačanavovej, ktorý vo štvrtok odvysielala štátna televízia Belarus 1.

Nataľa Kačanavová spresnila, že „prezident si vypočul názory pracovných kolektívov a nariadil vyšetriť všetky fakty zadržiavania“.

Konštatovala tiež, že „v prezidentských voľbách rozhodli voliči“. Dianie po voľbách označila za „bezprecedentný pokus zničiť všetko, na čo sme boli vždy pyšní – náš pokojný život -, a rozdeliť spoločnosť“. Kačanavová preto apelovala zastaviť túto konfrontáciu.

Uviedla tiež, že viac ako tisíc predtým zadržaných osôb už bolo prepustených na slobodu.

Celkovo bolo podľa spravodajských webov na protestoch, ktoré v Bielorusku trvajú od nedele večera, zadržaných okolo 7000 ľudí.

Bezpečnostné zložky zasahujúce proti demonštrantom použili fyzické násilie, omračujúce granáty, vodné delá, strieľali do davu gumené projektily. Zranenia utrpelo niekoľko stoviek osôb a viac ako 250 ich muselo byť hospitalizovaných.

Nateraz sú informácie o dvoch obetiach na životoch – v prvom prípade šlo o muža, ktorému v rukách explodovalo výbušné zariadenie, v druhom prípade o mladého muža, ktorý zomrel počas prevozu zo súdu do väzenia, kde si mal odpykať desať dní. Jeho matka uviedla, že mal problémy so srdcom.

Bieloruský minister vnútra Juryj Karajev sa vo štvrtok ospravedlnil za konanie polície počas protestov. Vo vysielaní televízie ONT podľa portálu Meduza.io vyhlásil, že preberá zodpovednosť a ospravedlňuje sa za zranenia ľudí, ktorí sa na mieste zásahu policajných zložiek vyskytli náhodou.

Uviedol však tiež, že za posledné tri dni sa odohralo „11 úmyselných útokov na príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní“. „Ide v podstate o pokusy o vraždu,“ dodal minister, pričom spresnil, že počas masových protestov bolo zranených 60 policajtov.

Na bieloruských nezávislých weboch sa objavili informácie, že časť policajtov je na strane demonštrujúcich odporcov Lukašenkovho režimu. Minister vnútra však vo štvrtok vyhlásil, že „väčšina“ príslušníkov bezpečnostných síl „protesty nepodporuje“. Dodal, že „provokatéri“ sa snažia „o eskaláciu násilia“. Apeloval tiež na novinárov, z ktorých mnohí sa v uplynulých dňoch stali terčom násilia zo strany policajtov alebo boli zadržaní, aby „neliezli priamo do pekla“.

Petříček si predvolal bieloruského veľvyslanca

Český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček si v stredu predvolal bieloruského veľvyslanca v Prahe Valeryja Kurďukova. Dôvodom sú obvinenia bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že Česko organizuje opozičné protesty proti výsledkom nedeľných prezidentských volieb, v ktorých oficiálne zvíťazil so ziskom až 80 percent hlasov práve Lukašenko. Informoval o tom spravodajský portál TN.cz televízie Nova.

Petříček vo štvrtok na Twitteri napísal: „Nedemokratické voľby a nemiestne tvrdenia, že Česko organizuje protesty – dôkazy som nevidel. Zdôraznili sme nesúhlas s dianím i protest proti slovám prezidenta Lukašenka.“

Nemecko, ktoré predsedá EÚ, si predvolalo bieloruského veľvyslanca

Nemecko, ktoré tento polrok predsedá Rade EÚ, si vo štvrtok predvolalo bieloruského veľvyslanca. Pre agentúru AFP to uviedol zdroj z prostredia nemeckej vlády.

Podľa denníka Bild Nemecko na tomto stretnutí prezentovalo svoj postoj k priebehu nedeľných prezidentských volieb v Bielorusku, po ktorých vypukli masové protesty potláčané políciou.

K predvolaniu bieloruského veľvyslanca Denisa Sidorenka došlo deň pred neformálnou schôdzkou ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorí majú diskutovať aj o situácii v Bielorusku a zvážiť možné sankcie voči osobám zodpovedným za rozpútanie násilností a manipuláciu s výsledkami volieb.

Medzičasom prezidenti Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska vo štvrtok zverejnili spoločné vyhlásenie, v ktorom apelovali na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, aby zastavil násilie páchané bezpečnostnými zložkami na občanoch vlastnej krajiny a prijal ich ponuku na sprostredkovanie pri hľadaní riešenia krízy pokojnými prostriedkami.

Prezidenti vyzvali na ukončenie násilia a rešpektovanie základných slobôd, ľudských a občianskych práv vrátane slobody prejavu, tlače, zhromažďovania a zaistili bezpečnosť novinárov.

Autori výzvy tiež vyzvali bieloruské úrady, aby prepustili všetkých zadržaných demonštrantov a nezatýkali ďalších.

Dokument obsahuje aj výzvu na začatie dialógu so zástupcami opozície. Na tento účel lídri štyroch krajín považujú za potrebné vytvoriť okrúhly stôl o národnom zmierení aj s účasťou predstaviteľov občianskej spoločnosti.

„Ak bieloruské vedenie splní tieto požiadavky, dvere na spoluprácu s medzinárodným spoločenstvom by mali zostať otvorené. Izolácia nie je cestou k prosperite a rozvoju žiadneho národa,“ upozornili signatári dokumentu.

Litovský prezident Gitanas Nauséda už v stredu varoval, že ak Minsk odmietne prijať plán na pokojné urovnania situácie, Bielorusku môžu hroziť sankcie.

Postup bieloruských úradov i bezpečnostných zložiek vo štvrtok odsúdil rakúsky kancelár Sebastian Kurz, ktorý súčasne vyzval EÚ na „jednoznačnú reakciu“.

Poľský poslanec Európskeho parlamentu a bývalý šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski vo svojom tvíte varoval, že konaním zásahovej polície v Bielorusku počas násilného potlačenia masových protestov by sa mohol zaoberať Medzinárodný trestný súd v Haagu, ak sa potvrdia správy, že zavinila smrť demonštrujúcich.

Ozbrojenci obsadili kanceláriu Yandexu v Minsku

Neznámi ozbrojenci v Minsku obsadili priestory kancelárie firmy Yandex, ktorá prevádzkuje najrozšírenejší internetový prehliadač v Rusku. Vo štvrtok o tom informovala agentúra TASS s odvolaním sa na zdroje blízke spoločnosti.

„Neznámi ľudia v čiernom oblečení so zbraňami v rukách vošli do kancelárie Yandexu v Minsku. Obsadili priestory, v ktorých sa nachádza niekoľko pracovníkov,“ uviedol zdroj agentúry TASS.

Informáciu o obsadení kancelárie potvrdil aj samotný Yandex s tým, že zisťuje podrobnosti.

299 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #sankcie #bielorusko