Lukašenko tiež povedal, že jeho protivníci sa teraz snažia „vyviesť pracovné kolektívy z rovnováhy“. V tejto súvislosti prezident robotníkov a montérov varoval pred účasťou na štrajkoch, pretože zastavenie výroby by „hralo do karát iných krajín, konkurujúcich Bielorusku“.
„Dnes nevyrobíte desať traktorov, nedodáte ich na trh, zajtra prídu Nemci s Američanmi a svoju techniku privezú Rusi,“ varoval Lukašenko s tým, že úrady nebudú nikoho nútiť, aby pracoval.
Lukašenko reagoval na vlnu protestných štrajkov, do ktorého sa v piatok zapojili zamestnanci mnohých – i veľkých – bieloruských štátnych firiem. Štrajkujúci žiadajú skoncovať s policajným násilím a férovo sčítať hlasy odovzdané minulú nedeľu v prezidentských voľbách.
Po tom, ako sa v druhej polovici objavili správy o možnom vyhlásení štrajku – a to aj na protest proti brutalite polície voči demonštrantom a zadržaným, predsedníčka hornej komory bieloruského parlamentu Nataľa Kačanavová vo štvrtok informovala, že Lukašenko nariadil preveriť prípady zadržania občanov počas protestných akcií. Kačanavová spresnila, že prezident si predtým „vypočul názor pracovných kolektívov“.
Lukašenko vo svojom vyhlásení v piatok zdôraznil, že práca je jediný spôsob, ako zamestnanci môžu zachrániť svoju firmu.
„Ak zachránite podnik, nakŕmite svoju rodinu,“ pripomenul, pričom pripustil, že ľudia môžu chodiť aj na demonštrácie.
Dodal, že ak aj za účasť na proteste platia, je to len na dva dni. „A potom čo ďalej,“ pýtal sa Lukašenko, ktorý dodal, že osoby, ktoré demonštrantom platia za účasť na protestoch „sú známe. Ukázali sme ich“.
Narážal tým na správy z 12. augusta, keď bieloruské úrady informovali, že zatkli niekoľko
Opozícia chce zorganizovať prevzatie moci
Kandidátka prezidentských volieb v Bielorusku Sviatlana Cichanovská začala iniciovať vytvorenie koordinačnej rady s cieľom zabezpečiť odovzdanie moci v Bielorusku, pričom zdôraznila, že je pripravená na dialóg. Informovala o tom v piatok agentúra RIA Novosti.
Podľa Cichanovskej slov koordinačná rada bude otvorená „predstaviteľom občianskej spoločnosti, váženým a známym Bielorusom, odborníkom vo svojom odbore“.
Cichanovská tiež vyzvala bieloruské úrady, aby počas nadchádzajúceho víkendu organizovali zhromaždenia občanov, informoval v piatok spravodajský server TUT.by.
Apelovala, že „musíme zastaviť násilie v uliciach bieloruských miest“. Vyzvala vedenie krajiny skoncovať s násilnosťami a začať dialóg.
Obrátila sa aj na starostov a primátorov bieloruských miest, aby 15. a 16. augusta vo svojich mestách zorganizovali pokojné a úradne povolené zhromaždenia.
Vo svojom videoposolstve Cichanovská opäť zdôraznila hodnotu ľudského života a neprípustnosť násilia. Poďakovala sa príslušníkom polície, ktorí odmietli plniť rozkazy svojich nadriadených a zakročiť proti svojim občanom.
Cichanovská vzdala hold aj zamestnancom mnohých štátnych podnikov, ktorí demonštrantov protestujúcim proti manipulácii s výsledkami prezidentských volieb podporujú svojím štrajkom.
Masové protesty vypukli v mnohých bieloruských mestách hneď v nedeľu 9. augusta, keď sa skončilo hlasovanie v prezidentských voľbách a keď boli zverejnené tzv. exit polls svedčiace o ďalšom víťazstve úradujúceho prezidenta Alexandra Lukašenka.
Z alternatívneho sčítania hlasov odovzdaných vo voľbách však podľa Cichanovskej vyplýva, že tam, kde bol tento proces čestný, dostala podporu 60–70 percent voličov, niekde za ňu hlasovalo až 90 percent ľudí. Cichanovská sa domnieva, že väčšina bieloruskej populácie verí výsledkom oznámeným ÚVK.
Napriek veľkým pochybnostiam o priebehu a výsledku hlasovania i napriek masovým protestom ÚVK v piatok zverejnila konečné výsledky volieb, podľa ktorých Lukašenko získal 80,1 percenta hlasov, zatiaľ čo Cichanovskú podporilo 10,1 percenta voličov.
Na treťom mieste vo voľbách skončila bývalá poslankyňa bieloruského parlamentu Hanna Kanapacká s 1,67 percentom hlasov. Spolupredseda hnutia Hovor pravdu Andrej Dzmitryjev dostal 1,21 percenta hlasov a predsedu Bieloruskej sociálnodemokratickej strany (BSDH) Siarheja Čeračeňa volilo 1,14 percenta voličov. Proti všetkým kandidátom hlasovalo 4,59 percenta voličov (267.360 osôb).