Lukašenko, ktorého režim čelí masívnym demonštráciám, predtým vyjadril obavy, že sa proti jeho krajine rozvíja vonkajšia agresia podľa scenára „farebná revolúcia“. Aktivita týchto protestných hnutí v minulosti viedla k pádu autoritárskych alebo promoskovských vlád v niektorých postsovietskych štátoch. Kremeľ sa zatiaľ k obsahu telefonátu nevyjadril. Lukašenko neskôr uviedol, že Putin sľúbil Bielorusku pomoc so zabezpečením bezpečnosti krajiny, ak o to Minsk požiada.
Zámer spojiť sa s ruským prezidentom Lukašenko vysvetlil tým, že dianie v Bielorusku sa podľa neho týka celého postsovietskeho priestoru a predstavuje nebezpečenstvo presahujúce hranice Lukašenkovej krajiny.
„Dnešná ochrana Bieloruska nie je nič menej než ochrana nášho priestoru zväzového štátu, a príklad pre ostatných,“ vysvetlil prezident. Naráža tak na zmluvu o takzvanom Zväzovom štáte, politickom útvare, ktorý Bielorusko a Rusko pred 20 rokmi formálne vytvorili.
„Nemusia nás uspávať výroky o pokojných akciách a demonštráciách. Vidíme, čo za tým je (…) Navyše sme čítali manuály farebných revolúcií,“ zdôraznil Lukašenko nebezpečenstvo, ktoré podľa neho prebiehajúce protesty predstavujú. Podľa hlavy štátu ale väčšina účastníkov demonštrácií nerozumie tomu, čo sa v Bielorusku práve deje. „Tomu rozumejú tí, kto to koordinujú a riadia,“ povedal Lukašenko. Organizátori podujatí navyše podľa neho šíri nepravdivé správy.
Lukašenko už v piatok povedal, že do Bieloruska v súvislosti s demonštráciami prišli ľudia z Poľska, Holandska a Ukrajiny, aj od ruského opozičného vodcu Alexeja Navalného. To podľa TASS bieloruský prezident hodnotí ako začiatok spomínanej agresie.
V sobotu sa Lukašenko dotkol mnohých ďalších tém. Okrem iného uviedol, že nová vláda je po prezidentských voľbách z 9. augusta už takmer sformovaná.
Tisíce ľudí v Minsku sa medzitým zišli na rozlúčku s Aljaksandrom Tarajkouským, ktorý zomrel v pondelok pri zásahu polície proti protestujúcim. Úrady tvrdia, že muž zomrel pri pokuse hodiť výbušninu na predstaviteľov bezpečnostných síl, o skutočnej príčine jeho smrti ale panujú pochybnosti. Ruský opozičný server Novaja gazeta píše, že podľa očitých svedkov muž žiadnu výbušninu v rukách nedržal. Otec zosnulého médiám oznámil, že mu pred pohrebom nebolo dovolené pozrieť sa na synovo telo.
V Bielorusku pokračujú demonštrácie proti falšovaniu výsledkov volieb hlavy štátu a proti brutálnemu násiliu polície voči demonštrantom. Napriek protestom ústredná volebná komisia oficiálne potvrdila „drvivé víťazstvo“ dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka.
Takzvané farebné revolúcie, ktoré Lukašenko pripomenul, sa na začiatku storočia odohrali okrem iného v Gruzínsku, na Ukrajine a v Kirgizsku.