Udržať sa pri moci
„Dávali rozkazy, koordinovali aktivity a poskytovali zdroje na podporu plánov a politík, ktoré viedli k zločinom,“ uvádza sa v správe, ktorú pripravili nezávislí vyšetrovatelia pre Radu OSN pre ľudské práva, ktorej členom je momentálne aj Slovensko. „Máme opodstatnené dôvody, aby sme verili, že prezident Maduro prikazoval riaditeľovi SEBIN–u (venezuelská tajná služba, pozn. red.), na koho sa zamerať,“ uviedol pre portál UN News Francisco Cox, ktorý sa podieľal na vypracovaní dokumentu. Podľa vyšetrovateľa takéto rozkazy viedli k sledovaniu ľudí a zatýkaniam bez súhlasu súdu.
Madura ako venezuelského prezidenta neuznávajú USA, viaceré latinskoamerické krajiny a väčšina štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Za hlavu štátu pokladajú opozičného lídra Juana Guaidóa.
Vláda v Caracase označila správu za nepriateľskú iniciatívu. Na zasadaní Rade OSN pre ľudské práva sa k nej však môže vyjadriť. Vyšetrovatelia sa zamerali aj na aktivity opozície. Dokument však hovorí najmä o tom, čo robili predstavitelia krajiny. Správa má 411 strán a opisuje viac ako 220 prípadov. Poukazuje na smrť 36 protivládnych demonštrantov, mučenie vo väzbe, bitie zadržaných a sexuálne násilie.
„Tieto zistenia rozsiahlym spôsobom potvrdzujú, že Madurova vláda používala represálie, aby sa udržala pri moci a zastrašila obyvateľov Venezuely. Je to veľmi znepokojujúca situácia. Maduro a vysokopostavení štátni predstavitelia bežne tvrdili, že všetky prípady mučenia a nezákonných zabití vyšetria. Správa však ukazuje, že to bola vláda, ktorá umožnila takéto správanie voči členom opozície a údajným zločincom. Ekonomická situácia vo Venezuele je katastrofálna. Zdá sa, že Maduro sa namiesto reforiem rozhodol pre represálie, aby zostal pri moci,“ reagoval pre Pravdu expert na Venezuelu Timothy Gill z univerzity v Tennessee.
Podľa odborníka nie je prekvapujúce, že venezuelská vláda správu odmietla a tvrdí, že jej zistenia iba uspokojujú americký imperializmus. „Hoci imperialistické snahy USA sú skutočné, nemôžu ospravedlniť nezákonné zabíjanie, vraždy a väznenie odporcov vlády vrátane chudobných Venezuelčanov, ktorým mala bolívarská revolúcia pomôcť,“ povedal Gill.
Tím vyšetrovateľov nemohol prísť do Venezuely, napriek tomu sa mu podarilo zozbierať množstvo materiálu. Podľa dokumentu sa pri malom počte prípadov ukázala snaha miestnych úradov vyšetriť zločiny a potrestať páchateľov. „Veľká väčšina nezákonných zabití, za ktoré zodpovedajú ozbrojené sily, však neviedla k obvineniam,“ pripomína správa.
Kľúčová otázka
Vyšetrovatelia okrem spomenutých viac ako 220 prípadov odhalili tisíce ďalších, ktoré vykazujú zapojenie sa predstaviteľov štátu do porušovania ľudských práv. Správa navrhuje, aby sa zločinmi zaoberal Medzinárodný trestný súd v Haagu.
„Je podstatné, že to rieši OSN. Nepredpokladám, že to v tejto chvíli k niečomu povedie, lebo Venezuela má spojencov vo Valnom zhromaždení a v Bezpečnostnej rade OSN. Správa je však dôležitým dokumentom do budúcnosti. Najmä keby došlo k zmene pomerov vo Venezuele. Bude môcť vláda, ktorá príde po Madurovi, využiť správu a ďalšie dôkazy, keby sa pokúsila prezidenta a ďalších predstaviteľov súčasného režimu postaviť pred súd? Toto je kľúčová otázka,“ vyhlásil pre Pravdu Wilder Alejandro Sanchez, analytik politického diania v Latinskej Amerike.