Útoky budú pokračovať
Zároveň sa však extrémistická hrozba zmenila. Al-Kajdá ako najagresívnejšiu organizáciu džihádistického sveta nahradil Islamský štát (IS). Jeho príšerný projekt kalifátu v Iraku a Sýrii, ktorý olemovali odseknuté hlavy a útoky v Paríži, Nice, Berlíne či Barcelone, je v troskách. No hrozba zažehnaná nie je.
Riaditeľ amerického Národného protiteroristického centra Christopher Miller uviedol, že v tejto chvíli sa k IS hlási približne dvadsať organizácií. Radikálni islamisti ukázali schopnosť prežiť aj po tom, čo stratili územia, ktoré ovládali.
"IS sa spolieha na osvedčené kádre skúsených veliteľov na strednej úrovni riadenia, rozsiahle utajené siete a na zmiernenie intenzity boja proti terorizmu,“ citovala Millera agentúra AFP.
"Po útokoch z 11. septembra sa zdalo, že sme boli svedkami takpovediac nového teroristického normálu. Teraz to však vyzerá tak, že to bola skôr historická výnimka. Niečo ako 11. september sa nepodarilo teroristom zopakovať, nielen pre snahu tomu zabrániť, ale aj preto, že išlo o špeciálnu udalosť,“ povedal pre Pravdu Steve Hewitt, bezpečnostný analytik z Birminghamskej univerzity. "Iróniou je, že západné štáty, najmä USA a Británia, na útoky spred 19 rokov reagovali prehnane. Naša vojenská odpoveď sa podieľala na destabilizácii časti Blízkeho východu. Má to súvis aj so zrodom IS, hoci je už oslabený. Al-Kajdá a Islamský štát však zostávajú hrozbou. Vyzerá to tak, že menšie útoky ich podporovateľov budú pokračovať, hlavne keď hovoríme o osamelých jednotlivých teroristoch, ktorí používajú ako zbrane nože či vozidlá,“ uviedol Hewitt.
Pravicoví extrémisti
Zároveň však bezpečnostné zložky stále výraznejšie trápi ďalší problém. "Svet, či skôr západný svet alebo západná Európa, ku ktorej sa náš región hlási, sa do veľkej miery pripravuje na to, že využije značnú časť vybudovanej protiteroristickej infraštruktúry proti extrémnym pravičiarom. Na minuloročnom kongrese Radicalization Awareness Network, kde bolo viac ako sto expertov zastupujúcich mnohé organizácie, sme hovorili o tom, čo bude v teroristickom svete ďalšou veľkou hrozbou. Z ankety vyšlo, že to bude terorizmus krajnej pravice,“ skonštatoval pre Pravdu poľský odborník na terorizmus Kacper Rekawek.
Autor knihy Človek s malou bombou pripomína, že to niekomu môže znieť kontroverzne. "Ešte nedávno sme predsa riešili džihádistov. Je krajná pravica skutočne takou veľkou teroristickou hrozbou? To je v skutočnosti už úplne iná otázka. Lebo v súvislosti s pravicovými extrémistami nehovoríme len o terorizme. Ide o oveľa širší problém, ktorý sa týka aj toho, akú politickú diskusiu vedieme o extrémizme,“ povedal Rekawek s tým, že myšlienky radikálov sa stávajú súčasťou bežnej debaty. "Dobre to zhrnul známy holandský expert na krajnú pravicu Cas Mudde. Na sociálnej sieti Twitter uviedol, že v minulosti pri extrémizme robil výskum okrajových javov, teraz skúma každodennú politiku,“ vysvetlil Rekawek.
Expert však zároveň dodal, že nie je také jednoduché odhadnúť, čo nám hrozí a na čo sa zamerať. "Mnoho ráz som počul o probléme jadrového terorizmu, ekoteroristov, či o návrate krajnej ľavice. Nechcem to takto hodnotiť. Riešme hrozby, ktoré máme aktuálne na stole. Sú nimi zmenený Islamský štát a krajná pravica,“ uviedol Rekawek.
Terorizmus a technológie
Zakladateľ bezpečnostnej analytickej firmy Valens Global Daveed Gartenstein-Ross tvrdí, že v posledných rokoch sme svedkami celkového nárastu extrémizmu.
"Máme teroristov, ktorí pôsobia v menej islamu. Medzinárodné násilné hnutie pravicových nacionalistov je vypuklý problém. Ale sme svedkami aj iných foriem extrémizmu, ktoré môžu prerásť do teroristických činov. Pri pohľade do histórie sa dá povedať, že nič z toho, čo sa deje, nie je úplne nové. Ale moderné technológie zvyšujú smrtiaci potenciál radikálov. Extrémisti sú schopní nájsť také veľké publikum, o ktorom mohli pred dvoma desaťročiami len snívať,“ zhodnotil pre Pravdu Gartenstein-Ross, autor knihy Bin Ládinovo dedičstvo.