Proti sa vyslovilo 61,7 percenta hlasujúcich, vyplýva z konečných výsledkov referenda, o ktorých informovala švajčiarske médiá. Výsledok privítali predseda Európskej rady Charles Michel aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Švajčiarski voliči hlasovali aj o ďalších otázkach. Schválili napríklad nákup nových bojových lietadiel či dvojtýždňovú otcovskú dovolenku.
Plebiscit o obmedzení voľného pohybu občanov Európskej únie iniciovala nacionalistická Švajčiarska ľudová strana (SVP), podľa ktorej súčasná zmluva umožňuje masové prisťahovalectvo do krajiny. Hlasovanie bolo podľa agentúry Reuters dôležitým testom prístupu k cudzincom, ktorí tvoria približne štvrtinu obyvateľov Švajčiarska.
Podľa konečných výsledkov sa pre návrh SVP, ktorý švajčiarska vláda nepodporovala, vyslovilo len 38,3 percenta hlasujúcich. Najväčšiu podporu mal v kantóne Ticino, kde sa používa taliančina, a v troch tradične konzervatívnych, nemeckojazykových kantónoch na východe krajiny: Schwyz, Glarus a Appenzell Innerrhoden. Najsilnejšie sa proti návrhu obmedziť voľný pohyb osôb s EÚ postavili frankofónne kantóny na západe krajiny, predovšetkým Neuchâtel a Vaud.
Odmietnutie návrhu na zrušenie voľného pohybu by mohlo vniesť novú energiu do zdĺhavých rokovaní medzi Švajčiarskom a EÚ o spolupráci. Únia chce všetky bilaterálne dohody s Bernom zahrnúť do rámcovej zmluvy, ktorá by pri zmenách únijných zákonov garantovala ich automatické prevzatie. Konzervatívni Švajčiari sa ale obávajú pomalého rozšírenia únijných predpisov vo svojej krajine.
Podľa švajčiarskej ministerky spravodlivosti Karin Kellerovej-Sutterovej Švajčiari v nedeľu v referende „znovu podporili stabilné, udržateľné vzájomné vzťahy s našim najdôležitejším obchodným partnerom“. Voliči podľa nej podporili doterajšie kroky švajčiarskej vlády pri rokovaniach s EÚ.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová výsledok hlasovania označila za pozitívny signál. „Chceme naše vzťahy ďalej posilniť a prehĺbiť,“ uviedla von der Leyenová. Zároveň vyzvala na schválenie prerokovanej rámcovej dohody vo švajčiarskom parlamente.
Zhruba dve tretiny z 2,1 milióna cudzincov žijúcich vo Švajčiarsku tvorili vlani občania krajín EÚ, ku ktorým vtedy patrili aj Briti, a tiež Islandu, Nórska a Lichtenštajnska, troch krajín, ktoré sú rovnako ako Švajčiarsko členmi Európskeho združenia voľného obchodu. V EÚ žije asi 450 000 Švajčiarov.
Švajčiarski voliči hlasovali ešte v štyroch ďalších referendách. Odmietli zmeniť zákon o poľovníctve, ktorý by kantonom umožnil povoliť odstrel vlkov. Proti sa vyslovilo 51,9 percenta hlasujúcich. Podľa odhadov teraz žije v alpskej krajine 80 až 100 vlkov, ktorí v poslednom desaťročí ročne zabili asi 300 až 500 oviec a kôz. Návrh požadoval, aby bolo možné tieto šelmy odstreliť, ak napáchajú škodu. Odmietnutý bol aj návrh na zvýšenie daňových úľav pre rodiny s deťmi, ktorý by sa ale dotkol predovšetkým vysokopríjmových skupín obyvateľstva.
Voliči schválili zavedenie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky, ktorú si budú môcť muži vybrať v prvom polroku po narodení potomka. Poberať pritom budú 80 percent svojho platu. Tesný je výsledok plebiscitu, ktorý sa týkal nákupu nových bojových lietadiel. Podporilo ho 50,2 percenta hlasujúcich, a vláda tak bude môcť až za šesť miliárd frankov nakúpiť nové stíhačky. Tie doterajšie je treba vymeniť do roku 2030. Priaznivcov nákupu nových armádnych lietadiel bolo len o 8 670 viac ako odporcov.
Hlasovať mohlo 5,4 milióna oprávnených voličov. Účasť sa bežne pohybuje pod päťdesiatimi percentami, v nedeľu ale dosiahla 58 percent.