Zomrel francúzsky reformátor a architekt Európy. Giscard d'Estaing mal koronavírus

Nebol z tých matuzalemov politiky, ktorí keď vo vysokom veku odídu, tak ľudí prekvapí, že ešte žili. Valéry Giscard d’Estaing opustil Elyzejský palác pred bezmála štyridsiatimi rokmi. Až do skonu v požehnanom veku 94 rokov bol však Francúzom i Európanom nepretržite na očiach on i stopy, ktoré zanechal. Reformátor Francúzska a jeden z hlavných architektov modernej Európy zomrel v stredu v noci na zdravotné komplikácie spôsobené koronavírusom.

03.12.2020 00:00 , aktualizované: 04.12.2020 11:23
Valéry Giscard d'Estaing Foto: ,
Na archívnej snímke z 30. januára 2020 bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d'Estaing
debata (26)

Valéry Marie René Georges Giscard d'Estaing, ktorého dlhé meno si Francúzi skracovali na VDE, sa v máji 1974 stal prezidentom ako 47-ročný. Na tie časy to bol pre štátnika nezvyčajne nízky vek. Nielen preto sa však o ňom hovorilo ako o francúzskom Kennedym.

Konzervatívec s chuťou na zmeny

Stredopravicový politik, ktorý sám seba charakterizoval ako konzervatívca s chuťou na zmeny, od začiatku búral skostnatené stereotypy. „Odteraz sa vo francúzskej politike začína nová éra,“ povedal pri slávnostnej prísahe, na ktorú si po Champs-Elysées prišiel po vlastných, keď sa zriekol tradičnej kolóny limuzín.

Zrušil tradíciu veľkých strojených prezidentských portrétov, každý mesiac pozýval na obed radových občanov, občas im zahral na akordeóne, správal sa uvoľnene a šarmantne. Popri zmene imidžu hlavy štátu sa rýchlo pustil aj do radikálnych reforiem. Francúzsko povolilo interrupcie, rozvody založené na vzájomnej dohode, znížil sa volebný vek z 21 na 18 rokov.

Ako bývalý minister hospodárstva odštartoval viacero veľkých ekonomických projektov. Jemu vďačia Francúzi za vysokorýchlostný vlak TGV i masívne budovanie jadrových elektrární, ktoré propagoval ako poistku energetickej nezávislosti krajiny.

Hlbokú stopu zanechal v medzinárodnej politike. V roku 1975 stál pri zrode združenia hlavných ekonomických mocností sveta, ktoré je dnes známe ako G7. Predovšetkým však bol zástancom čo najužšej európskej integrácie s víziou Spojených štátov európskych.

So svojím politickým spolupútnikom, nemeckým kancelárom Helmutom Schmidtom, sa zaslúžili o zriadenie Európskej rady, čím sa zo sporadických schôdzok lídrov členských krajín stali pravidelné summity. Spolu tiež presadili zrod Európskeho menového systému, zárodku dnešnej spoločnej meny euro, i priame voľby do Európskeho parlamentu.

To všetko stihol za sedem rokov jediného funkčného obdobia. Vo voľbách v roku 1981 ho porazil socialista François Mitterrand. Pod neúspech VDE sa podpísala ekonomická recesia, celosvetová ropná kríza aj jeho nezhody s premiérom Jacquom Chiracom. Vo volebnej kampani mu navyše uškodilo škandálne odhalenie, že od diktátora Stredoafrickej republiky Jeana-Bédela Bokassu, hrôzovládcu s povesťou kanibala, prijal darované vrecko diamantov.

Vízia do 21. storočia

Odchodom z Elyzejského paláca sa politická kariéra VDE neskončila. Bol poslancom francúzskeho parlamentu a neskôr aj Európskeho parlamentu. Od roku 1981 až do svojej smrti zasadal v ústavnej rade, ktorej úlohou je skúmať, či sú nové zákony v súlade s ústavou. V roku 2000 v referende prešiel jeho návrh na skrátenie funkčného obdobia prezidenta zo siedmich na päť rokov.

V rokoch 2002 až 2003 predsedal Európskemu konventu, ktorý pracoval na návrhu ústavy Európskej únie. "Musíme premýšľať o tom, ako bude Európa 21. storočia vyzerať: Európa nekomplikovaná, prístupná a schopná plniť ľuďom ich sny; Európa ako zóna mieru, tolerancie, prosperity a bezpečnosti vo svete. Budeme na tomto cieli pracovať z celého srdca, " vyhlásil, keď sa ujímal funkcie. Aj keď návrh ústavy Francúzi a Holanďania odmietli v referendách, mnohé jeho princípy prevzala Lisabonská zmluva.

Princezná a prezident

Bývalý prezident bol aj literárne činný. Napísal viacero odborných kníh o ekonomike, nevyhýbal sa však ani beletrii. Najväčší rozruch vyvolal jeho román Princezná a prezident. Opísal v ňom ľúbostný románik francúzskeho prezidenta s fiktívnou princeznou z Cardiffu, v ktorej mnohí čitatelia spoznali princeznú Dianu.

Milovníkom krásnych žien zostal VDE až do vysokého veku. V máji tohto roku začali francúzski prokurátori prešetrovať tvrdenie nemeckej reportérky, ktorá exprezidenta obvinila, že ju počas rozhovoru v roku 2018 sexuálne obťažoval, čo on dôrazne poprel.

Rozlúčka so Chiracom

Posledný raz sa VDE na verejnosti ukázal v septembri 2019 na pohrebe bývalého prezidenta Jacqua Chiraca. V časoch, keď Giscard d'Estaing bol prezidentom a Chirac premiérom, mali tieto veľké postavy francúzskej politiky veľmi napäté vzťahy. Gesto, keď napriek podlomenému zdraviu prišiel na poslednú rozlúčku s bývalým rivalom, bolo o to silnejšie.

Giscard d'Estaing, ktorého v posledných mesiacoch niekoľkokrát hospitalizovali v nemocnici pre problémy so srdcom, zomrel „obklopený rodinou“ v rodinnom dome v departemente Loire, uviedla jeho rodina vo vyhlásení.

„Jeho zdravotný stav sa zhoršil a zomrel na následky (choroby) COVID-19,“ píše sa vo vyhlásení s tým, že exprezidenta podľa jeho želania pochovajú na súkromnom obrade.

Korčok vyjadril sústrasť

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok vo štvrtok na Twitteri vyjadril sústrasť v súvislosti s úmrtím bývalého francúzskeho prezidenta. „Bojovník francúzskeho hnutia odporu (Résistance) a veľký štátnik. Naša Európska únia mu dlží veľa,“ napísal Korčok.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzko #Valéry Giscard d'Estaing