Roky neistoty
Po rokoch neistoty v súvislosti s republikánskym vládcom Oválnej pracovne Donaldom Trumpom je jedna vec pre Európanov v NATO jasná. V USA nastúpil šéf Bieleho domu, ktorého zaujímajú transatlantické vzťahy.
"Lídri diskutovali o dôležitosti spoločných hodnôt, existujúcom bezpečnostnom prostredí vrátane udržania silných pozícií NATO týkajúcich sa odstrašenia a obrany a pokračujúcich misií v Afganistane a Iraku,“ uviedlo americké ministerstvo obrany v súvislosti s rozhovorom Austina a Stoltenberga.
"Zagratuloval som ministrovi obrany Lloydovi Austinovi k potvrdeniu vo funkcii. Mali sme skvelú diskusiu o spoločných hodnotách a výzvach, ktorým čelíme. Teším sa na úzku spoluprácu pri posilňovaní puta medzi Európou a Severnou Amerikou prostredníctvom NATO,“ napísal na sociálnej sieti Twitter Stoltenberg.
V roku 2017 nastúpil do Oválnej pracovne Trump s tým, že o aliancia je zastaraná. Republikán nevyberane útočil na európskych partnerov, že nedávajú viac peňazí na obranu. Trumpovo obdobie v úrade sprevádzala očividná neistota, čo by prezident robil, keby muselo NATO riešiť nejakú veľkú bezpečnostnú krízu.
Na druhej strane je pravdou, že krajiny aliancie vrátane Slovenska už investujú viac do ozbrojených síl, čo si členské štáty sľúbili v roku 2014 na summite vo Walese. NATO sa za Trumpa začalo výraznejšie venovať otázkam Číny či bezpečnostným aspektom technologického rozvoja a kritika republikána na adresu aliancie neviedla k výraznému stiahnutie amerických jednotiek z Európy či obmedzeniu vojenskej spolupráce.
"Jednoznačne si myslím, že Washington bude naďalej tlačiť spojencov, aby si aliancia lepšie rozdelila záväzky a zodpovednosť. V súvislosti s NATO sa toto po nástupe Bidenovej vlády v porovnaní s Trumpom až tak veľmi nezmení. Už v predchádzajúcom období sme videli, že v USA na tom panuje aj stranícka zhoda,“ reagoval pre Pravdu odborník na alianciu John Deni z americkej vojenskej akadémie (jeho názory nevyjadrujú oficiálne stanoviská inštitúcií, v ktorých pôsobí, ani vlády USA, pozn. red.).
Podobne to vidí expert na medzinárodnú bezpečnosť Garret Martin z Americkej univerzity vo Washingtone.
"Nepovedal by som, že čo sa týka aktuálnych politík, ktoré chce Biden presadiť, uvidíme veľa zmien. Aj počas Trumpovho búrlivého obdobia aliancia urobila dôležité kroky na operačnej úrovni. Týkali sa posilnenia vojenskej pripravenosti na odstrašenie Ruska, práce na zlepšení vojenskej mobility alebo reformy veliteľskej štruktúry. A NATO sa vo svojej agende začalo vážne zaoberať Čínou. Nie je pravdepodobné, že Bidenov tím bude tieto trendy spochybňovať alebo výrazne meniť,“ povedal pre Pravdu Martin.
Bidenove zmeny
V čom teda bude demokrat iný?
"Aliancia bude mať v Bruseli veľa práce, ale bude to založené na diplomatickom úsilí. Biden si uvedomuje hodnotu spojenectiev pre úspešnú zahraničnú a obrannú politiku. Prístup prezidenta k Rusku sa bude veľmi líšiť od toho, čo robil Trump. Demokrat šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi nebude pochlebovať a bude kritizovať antidemokratické praktiky Moskvy. Zároveň však nová americká vláda urobí viac preto, aby sa podarilo predĺžiť platnosť zmluvy New START o obmedzení strategických jadrových hlavíc a USA a Rusko mohli rokovať o novej dohode. Bude to v súlade s tým, čo robí NATO, teda s politikou tradičného odstrašenia a obrany kombinovanou s dialógom a so spoluprácou s Moskvou v tých oblastiach, v ktorých je to možné,“ skonštatoval pre Pravdu Stanley Sloan, odborník na alianciu a autor knihy Obrana Západu.
Podľa Deniho bude Bidenova vláda prostredníctvom NATO venovať viac pozornosti témam, akou je právny štát. "Bude sa to týkať aj východnej Európy. Najmä ústupu od demokratických princípov v Maďarsku či Poľsku. Spoločné hodnoty sú základným stavebným kameňom transatlantickej komunity. Oslabujeme alianciu, keď ustupujeme od našich záväzkov v oblasti právneho štátu a demokracie,“ tvrdí Deni.