Problém s dodávkami
"Vakcína AstraZeneca je momentálne v záverečných fázach schvaľovacieho procesu v Európskej liekovej agentúre (EMA). Ak budú splnené všetky náležitosti, agentúra by ju mohla do konca tohto týždňa odporučiť na schválenie. Problém je však, čo sa týka dodávok,“ vyhlásila eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová. "V piatok spoločnosť AstraZeneca prekvapujúco informovala Európsku komisiu (EK) a členské štáty EÚ, že má v úmysle dodať v nasledujúcich týždňoch podstatne menej dávok, ako bolo dohodnuté a oznámené. Tento nový harmonogram nie je pre EÚ prijateľný,“ zdôraznila Kyriakidesová.
Ako ešte začiatkom januára informoval spravodajský server Politico Europe, viaceré krajiny únie sa spočiatku pri dlhodobejšej očkovacej stratégii spoliehali práve na vakcínu AstraZeneca, keďže je lacnejšia.
Predstavitelia únie rokovali s firmou o dodávkach, ale Kyriakidesová nie je spokojná. Podľa nej AstraZeneca neposkytla dostatočné vysvetlenie, prečo by mala do krajín EÚ prísť očkovacia látka neskôr. "Členské štáty sú jednotné v tom, že výrobcovia vakcín majú spoločenskú a zmluvnú zodpovednosť, ktorú musia dodržať. Od AstraZeneca požadujeme detailný plán dodávok vakcín a kedy budú distribuované do členských štátov. Ďalšie stretnutie sa bude konať v stredu, aby sme o tento veci znovu rokovali,“ napísala Kyriakidesová na sociálnej sieti Twitter.
Podľa eurokomisárky v budúcnosti budú musieť všetky spoločnosti vyrábajúce vakcínu proti COVID-19 v EÚ poskytnúť včasné oznámenie, kedykoľvek budú chcieť exportovať vakcíny do tretích krajín. "Únia podnikne všetky kroky potrebné na ochranu svojich občanov a práv,“ uviedla Kyriakidesová.
Europoslanec nemeckej CDU Peter Liese na videokonferencii s novinármi upozornil, že AstraZeneca zatiaľ prišla len s veľmi slabým vysvetlením, prečo by sa mali dodávky jej vakcíny oneskoriť. Podľa spravodajskej stránky DW News za ne EÚ zaplatila 336 miliónov eur. Minulý týždeň však AstraZeneca oznámila, že v prvom štvrťroku dodá únii menej vakcín, ako bolo dohodnuté. Môže ísť až 60-percentný pokles. Dôvodom majú byť problémy v závode v Belgicku, ktorý vlastní partnerská firma Novasep.
"Chabé vysvetlenie nesedí, keď vidíme ťažkosti s dodávkami v EÚ, ale nie inde. Samozrejme, nie je problém dostať vakcíny zo Spojeného kráľovstva,“ povedal Liese na adresu AstraZaneca, čo je britsko-švédska nadnárodná spoločnosť.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z EÚ uviedla, že pri rokovaniach farmaceutická firma navrhla, že začne dodávky vakcín od 7. februára. Pôvodný plán bol 15. február. Nie je však jasné, či to vyrieši problém menšieho počtu vakcín, ktoré by mali mať štáty EÚ k dispozícii v prvom štvrťroku. AstraZeneca ani nepovedala, či by do únie mohla presmerovať časť produkcie z Británie.
Mimo realitu
Celkovo čelí eurokomisia kritike najmä z väčších a bohatších štátov, že nezabezpečila viac vakcín. Ozývajú sa aj hlasy, že krajiny mohli nakupovať očkovanie látky samostatne, nie prostredníctvom EK, čo by im umožnilo väčšiu flexibilitu. Je však takmer isté, že by to viedlo k vyššej cene a bohatšie štáty by mali výhodu.
"Počujeme veľa kritiky, ktorá je však úplne mimo realitu. Myšlienka, že by sme na tom boli lepšie, keby to štáty robili po svojom, je úplný nezmysel,“ vyhlásil Liese, ktorý je v europarlamente členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. "Netýka sa to len menších krajín ako Slovensko. Nefungovalo by to ani pre väčšie štáty. Keby malo Nemecko viac vakcín od spoločností Pfizer-BioNTech, naozaj by sme mohli povedať, že sú len naše? Že sa o ne nepodelíme? Je to niečo, čo by si mohla Európa dovoliť? Prežili by sme takto? Nie. K spoločnému európskemu obstarávaniu nebola žiadna seriózna alternatíva. Určite sa dajú veci robiť lepšie, ale toto obviňovanie k ničomu nevedie,“ myslí si Liese.