Podľa prokuratúry bol čin motivovaný „rasizmom a xenofóbiou“. Predpokladá sa, že tento prípad, ktorý v krajine vyvolal veľké pobúrenie, je prvým ultrapravicovým politickým atentátom v Nemecku od druhej svetovej vojny.
Ernsta (47) uznali za vinného zo zastrelenia Lübckeho, politika z konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (Christlich Demokratische Union Deutschlands) kancelárky Angely Merkelovej. Vražda sa odohrala v noci z 1. na 2. júna 2019 pred Lübckeho domom v obci Istha v spolkovej krajine Hesensko.
Doživotie v Nemecku znamená, že odsúdený sa môže z väznice dostať na slobodu najskôr po 15 rokoch. To ale v Ernstovom prípade nebude možné, pretože súd označil jeho čin za mimoriadne závažný a vyhradil si právo následnej ochrannej väzby. Ide o preventívne opatrenie, ktoré nie je považované za trest, pretože slúži ako prostriedok na ochranu verejnosti pred mimoriadne nebezpečnými zločincami.
Spoluobžalovaného Markusa Hartmanna, ktorý bol obvinený, že údajne pomáhal Ernstovi pri výcviku s narábaním so zbraňami, súd zbavil obvinenia zo spoluúčasti na vražde. Súd ho však uznal za vinného v súvislosti s ilegálnym držaním zbraní a udelil mu podmienečný trest 1,5 roka.
Walter Lübcke, ktorý mal v čase vraždy 65 rokov, verejne podporoval kancelárku Angelu Merkelovú v jej rozhodnutí z roku 2015 prijať státisíce utečencov do Nemecka.
Prokuratúra tvrdí, že Ernst a jeho komplic v októbri 2015 navštívili zhromaždenie, kde Lübcke vystúpil s prejavom, v ktorom obhajoval pomoc utečencom. Lübcke vtedy dodal, že každý, kto nesúhlasí s týmito hodnotami, môže „slobodne opustiť krajinu“. Táto poznámka z neho spravila terč nenávistného postoja zo strany krajnej pravice.
Ernst začal údajne sledovať Lübckeho pohyb po masových sexuálnych útokoch migrantov voči ženám na Silvestra 2015 v Kolíne nad Rýnom a po krvavom islamistickom útoku vo francúzskom meste Nice v roku 2016.
Ernst má bohatú kriminálnu minulosť a polícii bol známy ako sympatizant neonacistov. Nemecký minister vnútra Horst Seehofer označil krajne pravicový extrémizmus za „najväčšiu bezpečnostnú hrozbu, akej Nemecko v súčasnosti čelí“, a prisľúbil sprísnenie bezpečnostných opatrení vrátane zákrokov proti nenávistným výrokom na internete.