Priština dlhodobo vyjadruje nesúhlas s minuloročným vymenovaním bývalého slovenského ministra zahraničných vecí Lajčáka do funkcie únijného splnomocnenca pre dialóg o normalizácii vzťahov. Poukazuje na to, že Slovensko ako jedna z piatich krajín EÚ neuznáva nezávislosť Kosova.
Bývalý kosovský prezident Hashim Thaçi sa pre údajnú zaujatosť vlani odmietol zúčastniť rokovania so Srbskom za Lajčákovej účasti.
„Dobrý deň, pán Lajčák. Na mapách záleží! Pochopila som, že potrebujete presnú mapu západného Balkánu, tak som Vám jednu poslala diplomatickou poštou,“ reagovala na twitteri kosovská ministerka zahraničných vecí Meliza Haradinajová-Stubllaová. „Práca so zombie mapami je krajne neprofesionálna (…) Čím dlhšie sa budete vyhýbať mape, ktorú som Vám darovala, tým dlhšie bude Vaša práca neúspešná,“ dodala.
Uznávaný rakúsky expert na Balkán Florian Bieber považuje fotografiu s mapou za Lajčákov veľký diplomatický prešľap. „Peknú mapu tam máte. Je Slovensko stále súčasťou Československa?“ sa ironicky iný používateľ twitteri Vullnet Gacaferri.
Bývalý slovenský minister neskôr uviedol, že snímka mapy bola zle interpretovaná. „Keďže mapa v mojej kancelárii na rozmazanej fotografii z môjho rozhovoru spôsobila chybné interpretácie, zdieľam skutočnú fotku na blízku vzdialenosť. Ide o oficiálnu mapu EÚ západného Balkánu. Kosovo je tam a je oddelené od Srbska čiarou,“ uviedol. Táto čiara však nemá rovnakú hrúbku ako u medzištátnych hraníc.
Hovorca šéfa únijnej diplomacie Peter Stano v reakcii uviedol, že „tvrdenia o mape sú úplne chybné a nepresné“. Mapa podľa neho ctí neutrálnu pozíciu EÚ voči štatútu Kosova. Účastníkov sporu vyzval, aby sa namiesto toho radšej usilovali dosiahnuť pokrok dialógu o normalizácii vzťahov.
Kosovo v roku 2008 vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska, necelých desať rokov potom, keď Belehrad stratil nad touto autonómnou oblasťou kontrolu v dôsledku náletov NATO. Medzi štátmi, ktoré nezávislosť Kosova uznali, je okrem USA napríklad aj väčšina krajín Európskej únie. Na druhej strane odmietavý postoj Srbska podporujú predovšetkým Rusko a Čína. Uznania sa Priština ale zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ – okrem Slovenska a Španielska k nim patria aj Cyprus, Rumunsko a Grécko.
Belehrad a Priština vedú od roku 2013 úniou sprostredkované rozhovory o normalizácii vzťahov, ktoré však doteraz priniesli len skromné výsledky. Priština žiada, aby Belehrad plne uznal kosovskú nezávislosť. To však srbskí predstavitelia doteraz vylučujú. EÚ uznáva Kosovo ako potenciálneho kandidáta na členstvo v bloku.