Premiér Babiš vo svojej reakcii uviedol, že nechápe prečo by k takémuto hlasovaniu malo dôjsť len päť mesiacov pred voľbami do Poslaneckej snemovne. Vláda podľa Babiša dobre zvláda boj s koronavírusom a uvoľňuje reštrikcie. To si však nemyslí Fiala, podľa ktorého vláda republike škodí a pandémiu nezvláda.
Hlasovanie o nedôvere vláde iniciovala tzv. koalícia Spolu, zložená z opozičných strán ODS, KDU-ČSL a TOP 09. Tá v parlamente disponuje 40 poslaneckými mandátmi, pričom na zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze, na ktorej je možné hlasovať o vyslovení nedôvery vláde, je potrebných 50 hlasov.
Túto podmienku sa koalícii Spolu podarilo bez problémov splniť po tom, ako ju podporili aj Piráti a hnutie STAN. Spoločne s nimi má opozícia 66 mandátov. Na samotné vyslovenie nedôvery je potom v 200-člennej Snemovni potrebných najmenej 101 hlasov.
Hlasovanie o nedôvere vláde chce opozícia iniciovať okrem iného aj v dôsledku toho, že komunisti nedávno vypovedali dohodu o tolerancii vláde. Menšinová vláda ANO a ČSSD tak už nemá v parlamente zaručenú podporu ani pre kľúčové hlasovania.
Predseda Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) Vojtěch Filip už dávnejšie avizoval, že komunisti vyslovenie nedôvery vláde podporia, ak ho niekto iniciuje. Najnovšie uviedol, že KSČM sa k tejto otázke vyjadrí na najbližšom zasadnutí výkonného výboru svojho ústredného výboru. Nedôveru vláde chce vysloviť aj hnutie SPD Tomia Okamuru. Hlasy oboch týchto strán sú pre jej úspech iniciatívy opozície potrebné, približuje iDNES.cz.
Podľa šéfa hnutia STAN Víta Rakušana dá pätica opozičných strán spoločným postupom pri hlasovaní o nedôvere vláde Babiša jasne najavo, že je pripravená prevziať vládnu zodpovednosť. K hlasovaniu však môže podľa Rakušana dôjsť až potom, ako Česko opustia ruskí diplomati, ktorým na to dala vláda čas do konca mája. K opusteniu ČR ich vyzvala v dôsledku roztržky s Ruskom, do ktorej s dostala pre kauzu Vrbětice.
Český prezident Miloš Zeman už dávnejšie avizoval, že v prípade vyslovenia nedôvery by bol za to, aby do volieb vládol v demisii terajší menšinový kabinet. Niektorí pozorovatelia sa obávajú toho, že by Zeman mohol vymenovať aj novú, sebe blízku vládu bez podpory parlamentu, ako to už urobil v minulosti.