„Všetci Američania môžu cítiť silu tohto dňa, poučiť sa z našej histórie, osláviť pokrok, ale tiež sa popasovať s tým, čím sme si na našej ceste prešli a čo nás ešte čaká,“ povedal Biden aktivistom a politikom prítomným v Bielom dome. Pred podpisom zákona zároveň pripomenul, že otroctvo už dávno predtým nazýval „prvotným hriechom Ameriky“. Šéf Bieleho domu tiež vyzdvihol „mimoriadnu schopnosť krajiny dúfať v lepšie časy a spamätať z tejto bolestivej etapy a krutej verzie Američanov samých“. „Je to deň nesmiernej dôležitosti a sily, ale aj pripomenutie si morálnych škvŕn a hrozných rán, ktoré otrokárstvo tejto krajine prinieslo a stále prináša,“ dodal Biden.
Návrh už v utorok jednomyseľne odsúhlasila druhá komora Kongresu – Senát.
Členovia Snemovne reprezentantov Kongresu USA schválili tento zákon v stredu v pomere hlasov 415 ku 14. Predchádzajúci pokus o uzákonenie tohto sviatku vlani v Kongrese neprešiel, keď niektorí republikáni poukazovali na vysoké finančné náklady spojené s jeho zavedením.
Juneteenth sa viaže k 19. júnu 1865, keď sa zotročení černosi v Texase dozvedeli, že im bola udelená sloboda. Tento deň už oficiálne uznáva za sviatok alebo si ho pripomína väčšina štátov USA, doposiaľ sa však neoslavoval na federálnej úrovni.
Čítajte viac Po senáte aj Kongres schválil 19. jún ako nový sviatok - pripomenie koniec otroctva
Pôjde v poradí o 12. americký federálny sviatok a prvý novouzákonený od roku 1983. Vtedy bol v USA zavedený Deň Martina Luthera Kinga, bojovníka za práva Afroameričanov.
Zákon o novom federálnom sviatku Juneteenth je jednou z mála právnych noriem, na ktorej sa v ináč hlboko polarizovanom Kongrese dokázali zhodnúť demokrati s republikánmi.