Iránci o prezidentské voľby nemali záujem, suverénne vyhral Raísí

Sú známe konečné výsledky piatkových prezidentských volieb v Iráne, ktoré potvrdili víťazstvo konzervatívneho kandidáta Ebráhíma Raísího. Účasť na voľbách bola rekordne nízka, informovali v sobotu agentúry AFP a Mehr.

19.06.2021 09:45 , aktualizované: 21:16
Ebráhím Raísí Foto:
Ebráhím Raísí
debata (1)

V Iráne je vyše 59 milióna oprávnených voličov. Konečné sčítanie hlasov ukázalo, že na prezidentských voľbách sa zúčastnilo iba 48,8 percenta z nich. Ide o najnižšiu účasť na iránskych voľbách od islamskej revolúcie z roku 1979, odkedy sa vo voľbách pravidelne zúčastňovalo viac ako 50 percent voličov. Počas posledných prezidentských volieb v roku 2016 prišlo odovzdať hlas 62% oprávnených voličov.

Ebráhím Raísí získal vo voľbách 17,9 milióna hlasov, čo predstavuje takmer 62 percent hlasov. Jeho víťazstvo bolo avizované už skôr, keď mal po sčítaní veľkej časti hlasov výrazný náskok pred svojimi súpermi.

Obmedzí slobody?

Bývalý veliteľ Revolučných gárd Mohsen Rezáí získal 3,4 milióna hlasov a jediný umiernený kandidát Abdolnáser Hemmatí dostal 2,4 milióna. Štvrtý uchádzač, konzervatívny poslanec Amírhosejn Kázízáde Hášemí, mal približne milión hlasov, vyplýva z oznámenia volebného úradu ministerstva vnútra.

Novozvolený iránsky prezident zastáva hlboko konzervatívne názory na mnohé spoločenské otázky vrátane úlohy žien vo verejnom živote, píše DPA. Opozícia a skupiny na ochranu ľudských práv ho obviňujú, že chce obmedziť spoločenské slobody, využívanie internetu i práva žien.

Chameneí: Irán porazil propagandu

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí voľby vyzdvihol ako víťazstvo Iránu nad „nepriateľskou propagandou“. Informovala o tom agentúra AFP.

„Veľkým víťazom včerajších volieb je iránsky ľud, pretože znova povstal navzdory propagande zapredaných médií nepriateľa,“ vyhlásil Chameneí.

Úrad prevezme v auguste

Raísí (60) je považovaný za blízkeho 81-ročnému Chameneímu, ktorý je v Iráne hlavou štátu a najvyššie postaveným politickým i náboženským činiteľom. Raísí bol favoritom po tom, ako príslušný úrad zakázal kandidovať radu popredných uchádzačov. Jeho súperi priznali porážku ešte pred zverejnením oficiálnych čiastkových výsledkov, podľa ktorých získal 62 percent hlasov.

Raísí prevezme úrad v auguste od Hasana Rúháního, relatívne umierneného politika, ktorý po dvoch funkčných obdobiach nemohol znova kandidovať. Práve v súboji s ním pred štyrmi rokmi neuspel, približuje agentúra DPA s tým, že iránske médiá už Raísího spomínali ako možného nástupcu Chameneího.

Ako sa zmení politika Iránu, v ktorej má prezident ako hlava vlády veľký vplyv v oblastiach od priemyslu po zahraničné vzťahy, bude podľa pozorovateľov známe po vytvorení Raísího kabinetu. Očakáva sa však, že Teherán sa bude naďalej snažiť o zrušenie sankcií USA na pokračujúcich rozhovoroch vo Viedni, zameraných za záchranu tzv. jadrovej dohody.

Tri desaťročia v justícii

Dohoda so svetovými veľmocami z roku 2015 bola najznámejším úspechom Rúháního vlády. Teherán v nej súhlasil s obmedzením nukleárneho programu výmenou za zrušenie sankcií. Nádeje Iráncov na vymanenie sa z ekonomickej krízy sa však rozplynuli, keď v roku 2018 vtedajší americký prezident Donald Trump od jadrovej dohody odstúpil a obnovil sankcie voči Iránu, ktorý okrem snahy získať jadrové zbrane obvinil z destabilizovania Blízkeho východu.

zväčšiť Iránsky prezident Hasan Rúhání (vľavo) v... Foto: SITA/AP
ruhani, raisi Iránsky prezident Hasan Rúhání (vľavo) v rozhovore so svojim nasledovníkom v úrade Ebráhímom Raísím v sobotu 19. júna v Teheráne.

Raísí posledné tri desaťročia pôsobil v justičnom systéme Iránu, najskôr ako prokurátor, neskôr sudca a od roku 2019 ako šéf justície. Pred voľbami sľuboval boj proti korupcii, pomoc chudobným a vybudovanie miliónov bytov pre rodiny s nízkymi príjmami.

Alí Chameneí Čítajte viac Irán si volil nového prezidenta, Rúhání kandidovať už nemohol

Raísímu k triumfu gratulovali prezidenti Ruska či Turecka. Výsledok hlasovania naopak ostro odsúdil Izrael. Šéf Kremľa Vladimir Putin podľa agentúry RIA Novosti vyjadril želanie „ďalej rozvíjať konštruktívnu dvojstrannú spoluprácu“ medzi Ruskom a Iránom. Ruské veľvyslanectvo v Teheráne oznámilo „pripravenosť posilňovať vzťahy s islamskou republikou vo všetkých smeroch“.

„Som pripravený s Vami spolupracovať,“ uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a dodal, že spolupráca oboch susedných krajín bude podľa neho za vlády Raísího ďalej silnieť. Erdogan tiež vyjadril želanie navštíviť Irán, akonáhle skončí pandémia covidu.

Posilňovať bilaterálnu spoluprácu s Iránom chce tiež sýrsky prezident Bašár Asad, pre ktorého bola politická a vojenská podpora z Teheránu za občianskej vojny v Sýrii jedným z kľúčových faktorov prežitia v úrade. Na prehlbovanie vzťahov sa chystá aj Barham Sálih, čo je prezident susedného Iraku, kde Irán rovnako ako v Sýrii uplatňuje značný vplyv.

Mäsiar z Teheránu

Izrael, ktorý je s Iránom dlhodobo v krajne napätých vzťahoch, zvolenie Raísího príkro odsúdil. „Keď najvyšší vodca v podstate nadiktoval iránskej verejnosti, koho si môže zvoliť, menej ako 50 percent oprávnených voličov si zvolilo zatiaľ toho najextrémistic­kejšieho prezidenta,“ uviedlo izraelské ministerstvo zahraničia.

„Mäsiar z Teheránu Ebráhím Raísí bol medzinárodným spoločenstvom po práve verejne odsúdený za svoju rolu v mimosúdnych popravách viac ako 30 000 ľudí,“ dodalo s tým, že Raísí je stúpencom čo najrýchlejšieho rozvoja vojenského jadrového programu.

AI: Mal byť by vyšetrovaný pre zločiny proti ľudskosti

Organizácie Amnesty International (AI) tvrdí, že Raísí by mal byť vyšetrovaný pre zločiny proti ľudskosti a porušovanie ľudských práv. „To, že sa Ebráhím Raísí stal prezidentom namiesto toho, aby boli vyšetrené obvinenia (voči jeho osobe) zo zločinov proti ľudskosti, vraždy, mučenia a núteného zmiznutia, je smutnou pripomienkou, že v Iráne naďalej vládne beztrestnosť,“ píše sa vo vyhlásení Amnesty International.

Podľa AI bol Raísí v roku 1988 členom „komisie smrti“, ktorá bez súdneho konania v tajnosti nechala popraviť tisíce politických disidentov. V čase tejto „čistky“ bol Raísí zástupcom generálneho prokurátora, avšak obvinenia z účasti na nej opakovane poprel, a to viackrát aj počas tohtoročnej predvolebnej kampane. USA na Raísího v tejto súvislosti uvalili sankcie.

Okrem toho Amnesty International obviňuje Raísího z porušovania ľudských práv v čase, keď pôsobil ako šéf iránskej justície. Podľa AI boli pod jeho dohľadom zatknuté „stovky disidentov, ochrancov ľudských práv a príslušníkov menšinových skupín“.

Amnesty International uviedla, že bude naďalej požadovať prešetrenie týchto zločinov, a vyzvala Radu OSN pre ľudské práva, aby podnikla „konkrétne kroky k riešeniu krízy systematickej beztrestnosti v Iráne“.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Irán #prezidentské voľby #Ebráhím Raísí