K EÚ sa následne pridali aj Spojené štáty, Británia a Kanada. Západné štáty následne v spoločnom vyhlásení naliehali na bieloruskú vládu, aby „skončila s represívnymi praktikami voči vlastným ľuďom“. Naliehali takisto na Lukašenka, aby spolupracoval s nezávislými vyšetrovateľmi pri objasňovaní vynúteného májového pristátia komerčného letu v Minsku, pri ktorom úrady zatkli opozičného novinára Ramana Prataseviče a jeho partnerku.
Minsk hovorí o ekonomickej vojne
Bielorusko tvrdí, že sankcie hraničia s vyhlásením ekonomickej vojny. Uviedlo to v utorok tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.
Minsk vyhlásil, že rozsiahle európske sankcie budú mať nepriaznivé dôsledky pre obyvateľov Bieloruska. Varoval tiež, že bude nútený prijať recipročné opatrenia, ktoré by mohli neblaho zasiahnuť občanov a podniky v EÚ.
EÚ „pokračuje v deštruktívnych krokoch voči (bieloruskému) obyvateľstvu, aby tak údajne "finančne vyžmýkala (bieloruský) režim“. V skutočnosti to však hraničí s vyhlásením ekonomickej vojny," uviedol bieloruský rezort diplomacie.
Americké ministerstvo financií uviedlo, že umiestnilo na svoju čiernu listinu 16 ľudí a päť právnických osôb vzhľadom ku „stúpajúcim násilnostiam a represiám“ Lukašenkovej vlády. Postihy mieria na blízkych spoločníkov bieloruského prezidenta, napríklad na predsedu hornej komory parlamentu.
Systematické porušovanie práv
Londýn uviedol, že kvôli odkloneniu letu uvaľuje sankcie na sedem osôb a jeden podnik. Ďalších štyroch činiteľov a jednu právnickú osobu zapísal na čiernu listinu kvôli „pokračujúcemu potláčaniu demokracie a ľudských práv“ Lukašenkom a jeho režimom.
Kanada potom uvalila sankcie na 17 jedincov a päť podnikov, čo odôvodnila „vážnym a systematickým porušovaním ľudských práv, ku ktorým dochádza v Bielorusku“.
Sankcie zo strany EÚ majú byť AFP oficiálne prijaté v priebehu nasledovných dní, a to na summite EÚ, ktorý bude prebiehať vo štvrtok a piatok. Zameriavajú na hlavné zdroje príjmov režimu bieloruského autoritatívneho lídra Alexandra Lukašenka, ako vývoz potašových hnojív z Bieloruska, a postihujú aj tamojší tabakový priemysel, ropné produkty a finančný sektor.
86 osôb a inštitúcií
Sankcie zahŕňajú tiež zákaz vývozu komunikačných a predaja zariadení využiteľných na špionážne aktivity Bielorusku, ako aj na sprísnení zbrojného embarga voči Minsku, uvádzajú diplomati.
Ministri okrem toho odsúhlasili uvalenie ďalších sankcií na dovedna 86 osôb a inštitúcií napojených na Lukašenkov režim. Vzťahuje sa na nich zákaz cestovania na územie EÚ, ako aj zmrazenie ich prípadného majetku v členských štátoch Únie. Ich mená budú ešte v priebehu pondelka zverejnené vo vestníku EÚ.
Čítajte viac Lukašenko radikálne sprísnil tresty za účasť na demonštráciách
Sedem z novosankcionovaných osôb má priamy súvis s májovým odklon lietadla spoločnosti RyanAir, ktoré muselo na príkaz bieloruských úradov núdzovo pristáť na minskom letisku. Zvyšní ľudia sa na sankčný zoznam podľa citovaných diplomatov dostali v súvislosti so zásahmi vlády voči bieloruskej opozícii.
Rakúsko námietky stiahlo
Technickú zhodu na ekonomických sankciách voči Minsku sa podarilo dosiahnuť v piatok na úrovni expertov z jednotlivých členských krajín, keď svoje námietky stiahlo Rakúsko, ktoré má v Bielorusku silné finančné záujmy. Rakúska banka Raiffeisen Bank podniká v tejto postsovietskej republike prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Priorbank.
Lietadlo spoločnosti Ryanair muselo 23. mája počas letu z Grécka do Litvy núdzovo pristáť na minskom letisku. Oficiálne sa tak stalo pre nahlásenie bomby na palube, ktoré sa však ukázalo byť falošné. V lietadle sa nachádzal aj bieloruský opozičný novinár a aktivista Raman Pratasevič so svojou priateľkou Sofiou Sapegovou, ktorých po pristátí v Minsku zadržali. Viacerí predstavitelia EÚ označili postup bieloruských úradov za akt štátneho pirátstva.
Čítajte viac Prataseviča priviedli na tlačovku. Niekoľko novinárov na protest odišlo, opozícia hovorí o absurdnom divadle