Po sčítaní viac ako 68 percent hlasovacích lístkov má vyše 48 percent hlasov, oproti minulým voľbám stratila podporu zhruba desatiny svojich voličov.
Podľa straníckych kandidátok sa rozhoduje o obsadení polovice mandátov v 450 člennej Štátnej dume. Druhá polovica kresiel sa obsadzuje v jednomandátových obvodoch, kde môže Jednotné Rusko počítať so 195 miestami.
Do ruského parlamentu, o zložení ktorého Rusi rozhodovali od piatku do nedeľného večera, sa zrejme dostanú ešte štyri ďalšie strany, ktoré prekročili potrebný päťpercentný prah.
V parlamente zasadnú tiež komunisti, ktorí si od minulých volieb v roku 2016 zrejme polepšili a teraz sú priebežne na druhom mieste s asi 21 percentami hlasov. Pred piatimi rokmi pre nich hlasovalo 13,3 percenta voličov.
Za Jednotným Ruskom a komunistami nasleduje Liberálnodemokratická strana Ruska Vladimira Žirinovského s ôsmimi percentami hlasov a strana Spravodlivé Rusko s viac ako 7,6 percentami.
Novo založená strana Noví ľudia sa od predchádzajúcich priebežných výsledkov priblížila k päťpercentnej hranici s 5,97 percentami hlasov. Všetky tieto strany sa dajú z veľkej časti považovať za naklonené Kremľu.
Foto: SITA/AP, Alexandr Dimitrovskiy
Jednotné Rusko nedosiahne na výsledok z minulých volieb, kedy získalo 54 percent. Agentúry spájajú s ústupom popularity strany zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v krajine aj obvinenia z korupcie zo strany opozície vedenej teraz väzneným Alexejom Navaľným.
Úrady jeho stúpencov z volieb vyradili, ale opozícia sa snažila voľby ovplyvniť aspoň v podobe pokynov k taktickému hlasovaniu proti kandidátom Jednotného Ruska. V mnohých prípadoch tieto rady v praxi smerovali k voľbe komunistov.
Opozícia zhromaždená okolo Navaľného priebežné výsledky komunistov považuje za dôkaz úspechu ich stratégie. Úrady tiež pri sčítaní obvinila z rozsiahlych podvodov a odsúdila „morálny úpadok“ vládnucej moci.
Vo voľbách sa rozhodovalo o obsadení 450 miest v Štátnej dume, v ktorej malo Jednotné Rusko doteraz takmer trojštvrtinové zastúpenie.
Vládna strana zaznamenala vo voľbách výraznú stratu na Ďalekom východe
Vládna prokremeľská strana Jednotné Rusko stratila v najnovších parlamentných voľbách väčšinu v Jakutskej republike na ruskom Ďalekom východe. V pondelok o tom informovala tlačová agentúra DPA.
Voľby sa v Ruskej federácii konali tri dni, od piatka 17. septembra do nedele 19. septembra.
V Jakutsku, známom aj ako Republika Sacha, skončilo Jednotné Rusko až na druhom mieste s približne 33 percentami hlasov voličov – zaostalo za komunistami, ktorí získali okolo 35 percent, čo je nárast o takmer 20 percentuálnych bodov v porovnaní s poslednými voľbami v roku 2016. Ukazujú to údaje volebnej komisie.
Pozorovatelia pripisujú stratu podpory ničivým lesným požiarom, ktoré vyčíňali v oblasti celé mesiace, a občania boli nespokojní s reakciou úradov na ne.
Predstavitelia Jednotného Ruska, ktoré je lojálne ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, požiadali o preverenie počtu hlasov, oznámila jakutská volebná komisia.
To sa podľa očakávania uskutoční uprostred týždňa, vyhlásil predseda volebnej komisie Jevgenij Fedorov, ktorého vyjadrenie priniesla ruská tlačová agentúra Interfax.
Ruská centristicko-liberálna strana Jabloko nepovažuje voľby do Dumy za slobodné
Ruská zjednotená demokratická strana „Jabloko“ nepovažuje voľby do Štátnej dumy, ktoré sa konali od minulého piatku do nedele, za slobodné, čestné ani spravodlivé. Pre agentúru Interfax to v pondelok uviedol podpredseda strany Ivan Boľšakov.
Zároveň dodal, že centristicko-liberálna strana Jabloko neuznáva porážku svojich dvoch kandidátov nominovaných v Moskve. Strana je totiž presvedčená, že títo jej kandidáti voľby v jednomandátových obvodoch vyhrali.
Boľšakov vysvetlil, že obaja kandidáti Jabloka pri sčítaní hlasov s veľkým odstupom viedli, ale po započítaní výsledkov internetového hlasovania „zrazu nečakane prehrali“.
Podľa politika tento scenár svedčí o tom, že elektronické hlasovanie vo voľbách bolo od samého začiatku určené na to, aby sa „upravili výsledky (hlasovania) tak, ako to úradujúce vedenie potrebuje“.
Podľa Boľšakova uplynulé voľby nie sú „voľbami v pravom zmysle slova“ aj vzhľadom na bezprecedentné množstvo nezrovnalostí a nahlásených prípadov o porušení volebného zákona.
Agentúra Interfax na margo týchto tvrdení citovala vyjadrenie predsedníčky Ústrednej volebnej komisie Elly Pamfilovovej, podľa ktorej bolo počas uplynulých volieb zaznamenaných „oveľa menej“ narušení ako vo voľbách v roku 2016.
Na otázku, ako bude Jabloko fungovať po tom, čo sa neprebojovalo do Štátnej dumy, Boľšakov uviedol, že strana je mimo parlamentu 17 rokov a štátnu podporu poberala len v rokoch 2011–16, „takže sme sa naučili žiť aj bez toho, nikam sme nezmizli a budeme aj ďalej pokračovať v práci“.
Z údajov získaných po spracovaní 99,4 percenta protokolov volebných komisií vyplýva, že Jabloko vo voľbách podporilo 1,33 percenta voličov. Pre vstup do parlamentu je potrebné získať viac ako päť percent hlasov.