Ako na rozhodnutie Európskeho parlamentu bude reagovať Rusko?
Ruské štátne vedenie to bude vnímať ako provokáciu a krajne negatívny signál pre rusko – európske vzťahy. Stúpenci Navaľného, naopak, jeho ocenenie príjmu ako významné povzbudenie. Čiže reakcie z Ruska budú výrazne protirečivé.
Je to už druhý Rus, ktorý tento mesiac dostal prestížnu medzinárodnú cenu. Ako by ste Sacharovovu cenu pre Navaľného porovnali s Nobelovou cenou za mier, ktorú pred necelými dvoma týždňami dostal Dmitrij Muratov, šéfredaktor opozičných novín Novaja gazeta?
Nobelova cena je, prirodzene, prestížnejšia a má väčšiu politickú váhu. A čo sa týka ocenenných, tak k umiernenejšiemu Muratovovi má Kremeľ menej antagonistický postoj ako k radikálovi Navaľnému, ktorého vníma ako úhlavného nepriateľa a agenta Západu. Keby Nobelovu cenu udelili Navaľnému, ktorý bol medzi nominovanými, tak by sa to bralo ako nepriateľské gesto, kým Muratovovi dokonca zablahoželal aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Samotný prezident Vladimir Putin šéfredaktorovi kritických novín ale k Nobelovej cene osobne negratuloval…
To je pravda. Naopak, odkázal mu, že ani laureát Nobelovej ceny nemôže porušovať zákony, a ak to spraví, tak ho trest neminie. Celkovo ale Kremeľ prijal ocenenie Muratova pokojne, hlavne ak by alternatívou mal byť Navaľnyj. V zmysle: keď už to musí byť, tak radšej Muratov, než Navaľnyj.
Aké dôsledky môže mať pre vzťahy EÚ a Ruska ocenenie Putinovho nepriateľa?
Vzťahy s európskymi inštitúciami sú už aj tak zlé. A po tomto sa určite nezlepšia. Európsky parlament prijal celý rad rezolúcií, ktoré ruskú vládu podráždili. Takže Moskva to bude vnímať ako ďalšie ohnivko v reťazi provokácií.
O čom to svedčí, že dvaja Rusi krátko po sebe dostali také významné ocenenia?
Súvisí to s ostro kritickým postojom Západu k ruskej vládnej moci, ktorá podľa neho porušuje základné ľudské práva. Má to už veľmi blízko k tomu, ako Západ vnímal sovietsky režim. V Rusku tento postoj hodnotia ako prejav novej studenej vojny. Kým Nobelov výbor vyslal mäkký signál, Eurósky parlament sa rozhodol pre tvrdý signál.
Ktorý z týchto signálov má šancu ovplyvniť politiku Kremľa v otázke ľudských práv?
Mám pocit, že europoslanci ani nerátajú s tým, že svojim tvrdým signálom niečo dosiahli. Ale ani mäkký signál Nobelovho výboru veľa nedosiahol. Kremeľ po ňom dal Muratovi jasne najavo, že ak prekročí červenú líniu, tak aj jeho označia za cudzieho agenta a ani Nobelova cena ho neochráni pred trestoprávnymi dôsledkami. Na politiku Ruska výber laureáta Sacharovovej ceny zrejme nebude mať nijaký vplyv. A ak nejaký, tak opačný než by si tí, čo ceny udelujú, želali. Môže to dopadnúť ako v sovietskych časoch, keď Nobelovu cenu za mier udelili akademikovi Andrejovi Sacharovovi. Bol to vtedy signál, že Sovietsky zväz by mal zaručiť dodržiavanie ľudských práv, k čomu sa zaviazal podpisom záverečného aktu helsinskej konferencie. V skutočnosti to ale dopadlo opačne. Postoj k disidentom sa ešte sprísnil a po sovietskej invázii do Afganistanu Sacharova poslali do vyhnanstva. Čiže signály sú jedna vec a dôsledky druhá.