"Nie. Takto určite nie je táto otázka na stole,“ odpovedal predseda vlády, keď sa ho Pravda opýtala, či sa Slovensko momentálne plánuje postarať o ďalších Afgancov.
Vývoj v Afganistane
Podľa Hegera zatiaľ nie je jasné, aký vývoj Afganistan čaká. "Sme v akomsi medziobdobí. Európska únia sa výrazne zapája do humanitárnej pomoci pre Afganistan. Samozrejme, všetky opatrenia, ktoré robíme, a o ktorých sme aj diskutovali, sú veľmi silným signálom. Celý čas hovoríme, že je potrebné riešiť migráciu tam, kde vzniká, a pomôcť nárazníkovým krajinám, aby nedochádzalo k ilegálnej migrácii,“ uviedol Heger.
Prípad Afganistanu je však do značnej miery špecifický. Američania a jednotky NATO vrátane slovenských vojakov strávili v krajine skoro 20 rokov. Slovenské mimovládne organizácie ešte v auguste identifikovali v Afganistane 250 ľudí s väzbami na Slovensko. Nie je jasné, čo s nimi ďalej bude. V tejto chvíli sa môžu snažiť o odchod individuálne.
Aj Severoatlantická aliancia sa snaží podporiť Afgancov, ktorí jej pomáhali. "Tá debata, že by sa mali ďalej prijímať Afganci cez NATO, bola vyriešená tak, že všetkých zostávajúcich sa rozhodla prijať Kanada, viac ako 300 ľudí, a tak už nie je potreba realokovať afganských spolupracovníkov medzi ďalšie členské krajiny,“ reagoval pre agentúru TASR minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
Do presídlenia Afgancov s väzbami na NATO sa však zapojili viaceré krajiny. Nedávno ich sedem zobralo Luxembursko.
"Za posledné týždne bolo v Nórsku presídlených 80 afganských zamestnancov s rodinami, viac ako 100 v Spojenom kráľovstve, okolo 100 v Nemecku a niekoľko stovák vo viacerých aliančných krajinách,“ informovalo NATO 12. októbra.
Migračná debata
Veľkú časť migračnej diskusie na summite EÚ venovali lídri situácii na litovsko-bieloruskej a poľsko-bieloruskej hranici. Režim Alexandra Lukašenka podporuje migrantov, aby sa na týchto miestach snažili dostať na územie únie.
"EÚ bude pokračovať v boji proti prebiehajúcemu hybridnému útoku bieloruského režimu, okrem iného aj bezodkladným prijatím ďalších reštriktívnych opatrení proti osobám a právnym subjektom v súlade so svojím postupným prístupom,“ píše sa v záveroch schôdzky Európskej rady.
Slovensko pomôže Litve s bezpečnostnými opatreniami, dá jej šesť kilometrov plota. "Bielorusko zváža migrantov z rôznych destinácií a používa ich na hybridný útok na EÚ. Jednoznačne podporujeme krajiny, ktoré tomu čelia. Otvorilo to debatu o ochrane vonkajších hraníc. My sme hovorili o riešeniach, ktoré využívajú moderné technológie. Deklarovali sme pomoc krajinám, ako sú Litva, Lotyšsko a Poľsko. Slovensko vie momentálne ponúknuť plot, ale, samozrejme, zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je potrebné využívať moderné nástroje, ktoré by mohli byť financované aj z európskych financií. Konkrétny návrh riešení má predložiť Európska komisia,“ ozrejmil Heger.
Podľa experta na migráciu Christiana Kaunerta z Juhowaleskej univerzity sa únia nevyhne posilneniu bezpečnostných opatrení na hraniciach s Bieloruskom. Odborník však pripomína, že by to nemala byť jediná odpoveď na situáciu.
"Je veľmi ťažké odpovedať na otázku, či na hraniciach stavať ploty. V tejto situácii vo svojej podstate neexistujú správne a nesprávne prístupy. Je jasné, že Bielorusko a v pozadí asi aj Rusko, využíva neregulárnu migráciu ako nástroj pomsty za sankcie únie proti Minsku. EÚ musí na to odpovedať. Jedným zo spôsobov je posilnenie kontrol na hraniciach a je pravdepodobné, že únia sa vydá týmto smerom. Ale zároveň by sme sa mali z dlhodobejšieho hľadiska snažiť znížiť strach z migrácie v krajinách EÚ. Keď sa to podarí, úniu nebude také jednoduché vydierať,“ reagoval pre Pravdu Kaunert.