83. deň: Mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou nepokračujú. Bojovníkov z Azovstaľu evakuovali

Časť bojovníkov uväznených v obkľúčenom Azovstale evakuovali. Podľa Kyjeva sú hrdinovia, ktorí na seba viazali až 20-tisíc ruských vojakov, keďže nedovolili ruskej armáde presunúť 17 práporových taktických skupín. Pri Kyjeve našli v masovom hrobe telo českého občana, vodiča kamiónu, ktorý na Ukrajinu prišiel pomáhať ako dobrovoľník.

17.05.2022 05:40 , aktualizované: 22:44
Ukrajina Rusko Mariupol Azovstaľ bojovníci Foto:
Na videosnímke ruskí vojaci prehľadávajú ukrajinských vojakov počas ich evakuácie z obliehanej oceliarne Azovstaľ v ukrajinskom Mariupole 17. mája 2022.
debata (712)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 83. deň
  • Časť bojovníkov z Azovstaľu evakuovali, o zvyšných sa rokuje
  • Mierové rokovania s Ruskom sa zastavili pre neschopnosť Moskvy nájsť kompromis
  • Fínsko a Švédsko podajú v stredu žiadosť o členstvo v NATO
  • Rusko vystupuje z Rady štátov Baltského mora
  • Ruský parlament rokuje o zákaze výmeny vojakov z pluku Azov
  • Ukrajinská armáda stupňuje protiútoky v Charkovskej oblasti
  • Pri Kyjeve našli v masovom hrobe telo Čecha, bol dobrovoľník
  • Medzinárodný trestný súd vyslal na Ukrajinu svoj dosiaľ najväčší vyšetrovací tím
mier-ukrajine-2

VIDEO: Americké húfnice M-777 sú už nasadené na Ukrajine.

Video

22:44 Úrady v dvoch ruských pohraničných oblastiach v utorok hlásili ostreľovanie z ukrajinského územia. Pri útoku na dedinu Bezymeno v Belgorodskej oblasti sa ľahko zranila jedna osoba, uviedol miestny gubernátor Viačeslav Gladkov, citovaný agentúrou TASS.

Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt informoval, že ostreľovaný bol hraničný priechod v Tetkine. Podľa prvotných zistení pri tomto útoku nikto neutrpel zranenia. Tento hraničný priechod bol terčom útoku už štvrtýkrát od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, dodal Starovojt.

Rusko opakovane hlási útoky z Ukrajiny na pohraničné oblasti, najmä na infraštruktúru slúžiacu na prepravu a skladovanie palív. Ukrajina nepotvrdila ani nepoprela, že za útokmi stojí jej armáda. (tass, tasr, dpa)

21:20 Sedem autobusov s ukrajinskými vojakmi, ktorí niekoľko týždňov odolávali útokom ruských síl v oceliarniach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol, údajne dorazilo do obce Olenivka, ktorá leží neďaleko mesta Doneck v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a ovláda ju Rusko. S odvolaním sa na vyjadrenie svedka o tom informuje agentúra Reuters.

Ruský vyšetrovací výbor zároveň avizoval, že plánuje v rámci vyšetrovania „zločinov ukrajinského režimu“ vypočuť týchto vojakov, z ktorých mnohí sú príslušníkmi ukrajinského pluku Azov, približuje Reuters citujúc zo správy ruskej agentúry TASS.

Stovky bojovníkov pluku Azov strávili v podzemí Rusmi obliehaných a bombardovaných oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol dlhé týždne. Celkovo vyše 260 z nich v noci z pondelka na utorok ruskí vojaci odviezli autobusmi na územie ovládané proruskými separatistami. Okrem Olenivky ich odviezli aj do mesta Novoazovsk, ležiaceho taktiež v Doneckej oblasti a ovládanom Ruskom.

Moskva tvrdí, že títo bojovníci Azovu sa vzdali a teraz sú v zajatí – ukrajinské vedenie zas nazvalo ich prevoz do samozvanej Doneckej ľudovej republiky „evakuáciou“. Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že pracuje na evakuácii zvyšných vojakov z Azovstaľu. Podľa agentúry Reuters tým Kyjev prakticky odovzdal kontrolu nad týmto prístavným mestom Moskve.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová neskôr povedala, že Kyjev pozná počet ukrajinských vojakov, ktorí sa ešte nachádzajú v Azovstali. Túto informáciu však označila za „citlivú“ a odmietla uviesť bližšie podrobnosti. Prisľúbila, že viac povie po „skončení záchrannej operácie“. (reuters, tass, tasr, bbc.com)

20:50 Ruské ministerstvo spravodlivosti požiadalo ruský najvyšší súd, aby označil ukrajinský pluk Azov za teroristickú organizáciu. Príslušný súdny proces sa má začať 26. mája.

Stovky bojovníkov pluku Azov strávili v podzemí Rusmi obliehaných a bombardovaných oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol dlhé týždne a nakoniec ich odtiaľ v noci z pondelka na utorok ruskí vojaci odviezli autobusmi na územie ovládané proruskými separatistami. Moskva tvrdí, že bojovníci Azovu sa vzdali a teraz sú v zajatí – ukrajinské vedenie zas nazvalo ich prevoz do samozvanej Doneckej ľudovej republiky „evakuáciou“.

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin v utorok povedal, že ukrajinskí bojovníci z pluku Azov by nemali byť vymieňaní za ruských vojakov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov predtým odmietol komentovať, či by sa so zajatými členmi Azovu malo zaobchádzať ako s vojnovými zajatcami alebo ako s vojnovými zločincami.

Pluk Azov vznikol ako dobrovoľná polovojenská organizácia po ruskej anexii Krymu v roku 2014 s cieľom bojovať proti ruským silám a proruským povstalcom v Donbase na východe Ukrajiny. Niektorí z členov Azovu mali pôvodne väzby na nacionalistické a krajne pravicové skupiny. Azov bol neskôr začlenený do ukrajinskej Národnej gardy. (tasr, bbc.com)

19:32 Ukrajinský prezident Zelenskyj absolvoval „dlhý a zmysluplný“ telefonát s francúzskym prezidentom Macronom. Témou rozhovoru bola aktuálna situácia na Ukrajine. Samotný Zelenskyj to uviedol v príspevku na sociálnej sieti Twitter. „Hovorili sme o priebehu nepriateľských akcií, operácii na záchranu vojakov z Azovstaľu a o perspektívach procesu vyjednávania. Nastolili sme otázku dodávok paliva na Ukrajinu,“ napísal Zelenskyj.

„Taktiež sme diskutovali o obrannej podpore z Francúzska, príprave šiesteho balíka sankcií (Európskej únie voči Rusku) a o možných spôsoboch vývozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov,“ pokračoval ukrajinský prezident. Zelenskyj uviedol, že s Macronom hovoril aj o žiadosti Ukrajiny o udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ. (TASR/Reuters)

19:20 Ruský armádny plukovník v zálohe Michail Chodarionok vo vysielaní ruskej štátnej televízie Rossija-1 varoval pred nepriaznivým priebehom ruských vojenských operácií na Ukrajine. Situácia bude podľa jeho slov pre Rusko čoraz horšia.

Ukrajina Rusko Vojna vojaci Čítajte viac Ruský plukovník v štátnej televízii skritizoval inváziu na Ukrajinu

19:12 Najmenej sedem autobusov prepravujúcich ukrajinský vojenský personál opustilo oceliareň Azovstaľ v sprievode ruských ozbrojených síl, uviedla agentúra Reuters.

19:00 Vojna na Ukrajine bola v utorok vo Varšave hlavnou témou rozhovoru maďarskej prezidentky Katalin Novákovej s jej poľským náprotivkom Andrzejom Dudom. O prvej oficiálnej zahraničnej návšteve najvyššej maďarskej predstaviteľky informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na spravodajský server hirado.hu.

Nováková potvrdila, že Maďarsko odsudzuje ruskú agresiu a odmieta všetky snahy „návratu k Sovietskemu zväzu“. „Eskalácia vojny je najhorší možný scenár, preto máme záujem o dlhodobý a stabilný mier,“ dodala.

Duda ocenil, že prvá zahraničná cesta novej maďarskej prezidentky viedla práve do poľského hlavného mesta, čo podľa jeho slov znamená, že poľsko-maďarské priateľstvo je trváce. Podľa slov poľského prezidenta z rozhovoru vysvitlo, že Poľsko je v podstatne v jednoduchšej situácii ako Maďarsko, pretože je menej závislé na ruskej energii.

18:44 Rusi podľa agentúry Nexta zničili rastlinnú genetickú banku v Charkove. Jednalo sa o jedinú rastlinnú banku na Ukrajine, bolo v nej uložených viac ako 160-tisíc odrôd a hybridov rastlín z celého sveta. Úložisko prežilo druhú svetovú vojnu.

18:37 Medzinárodný trestný súd (ICC) vyslal na Ukrajinu 42-členný tím, ktorý tam bude vyšetrovať údajné páchanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti počas ruskej invázie. Oznámil to v utorok hlavný prokurátor ICC Karim Khan s tým, že ide o vôbec najpočetnejší vyšetrovací tím vyslaný súdom od jeho založenia.

Tím pozostáva z vyšetrovateľov, forenzných expertov a podporného personálu, priblížil Khan. Podľa jeho slov bude tím pokračovať vo vyšetrovaní zločinov spadajúcich pod jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu a bude tiež pomáhať ukrajinským orgánom. Vyšetrovatelia budú hľadať dôkazy a vypočujú svedkov, priblížil. Khan sa zároveň poďakoval Holandsku, kde ICC sídli, že do tejto misie vyslalo „značný počet“ svojich expertov. (TASR/AFP)

18:18 Nemecko zintenzívni vojenskú spoluprácu so Švédskom a Fínskom, ktoré sa v súčasnosti usilujú o členstvo v Severoatlantickej aliancii. V utorok to vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Zintenzívnime našu vojenskú spoluprácu, najmä v oblasti Baltského mora a prostredníctvom spoločných cvičení,“ uviedol Scholz v súvislosti s obavami o bezpečnosť Fínska a Švédska počas prechodného obdobia pred vstupom do Aliancie. „Obe krajiny sa môžu vždy spoľahnúť na našu podporu, najmä v tejto osobitnej situácii,“ pokračoval Scholz.

17:56 Ruské ministerstvo zahraničných vecí poslalo Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu, návrhy na vystúpenie Ruska zo Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), napísal dnes na svojom webe list Kommersant s odvolaním sa na podpredsedu snemovne. (ČTK)

WHO / Svetová zdravotnícka organizácia / Čítajte viac Rusko mizne z mapy sveta, chce vystúpiť aj z WHO a WTO

17:48 Stanica BBC píše, že najmenej päť ľudí utrpelo v utorok zranenia v dôsledku útokov ruských síl v meste Ochtyrka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj na on-line platforme Telegram uviedol, že ostreľovanie z ruského územia trvá od utorňajšieho rána. Útoky podľa neho poškodili viacero budov vrátane škôlky a kostola.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že rakety ruských síl „zničili nepriateľské zálohy“, ktoré dokončovali cvičenia vo výcvikových strediskách v okolí mesta Ochtyrka. (TASR)

17:37 Fínsky minister zahraničných vecí podpísal žiadosť o členstvo v NATO. V rovnaká deň aj parlament veľkou väčšinou hlasov odobril podanie prihlášky.

Šéfka švédskeho rezortu diplomacie Ann Lindeová podpísala žiadosť Švédska o členstvo v Aliancii ráno. Vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie bude musieť schváliť všetkých 30 členských štátov NATO. Voči ich členstvu namieta Turecko. (TASR)

17:29 Osem ľudí prišlo o život a 12 utrpelo zranenia pri nálete ruských síl na obec Desna v Černihivskej oblasti ležiacej na severe Ukrajiny, v ktorej sa nachádza vojenská základňa. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na miestne záchranné zložky. V dedine Desna, ktorá leží zhruba 70 kilometrov severne od ukrajinskej metropoly Kyjev, sa nachádza veľké vojenské výcvikové stredisko.

K útoku došlo niekoľko týždňov po tom, čo Rusko stiahlo svoje jednotky z tejto oblasti a ohlásilo, že svoje vojenské úsilie zameria na Donbas na východe Ukrajiny. Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus však v utorok upozornil, že „vojna sa ešte neskončila“. „Vojna neopustila náš región. Neopustila naše mestá,“ varoval. Obyvateľov vyzval, aby boli opatrní a neignorovali sirény ohlasujúce možné letecké útoky. (TASR)

17:20 Vstup Fínska a Švédska do NATO podporia všetky členské krajiny Európskej únie. Vyhlásil to v utorok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, podľa ktorého vstup dvoch severských krajín do NATO posilní Európsku úniu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA a denníka The Guardian.

„Som si istý, že všetky členské štáty preukážu silnú podporu (Fínsku a Švédsku), pretože nás to posilní a upevní našu jednotu,“ vyhlásil Borrell. Vstup týchto dvoch severských krajín do NATO podľa šéfa diplomacie EÚ tiež zvýši schopnosť eurobloku reagovať na hrozby nachádzajúce sa pri jeho hraniciach.

17:11 Fínsko a Švédsko podajú žiadosť o členstvo v Severoatlantickej aliancii v stredu, oznámila v utorok švédska premiérka Magdalena Anderssonová. „Som rada, že sme sa rozhodli ísť rovnakou cestou a môžeme to spraviť spoločne,“ povedala Anderssonová v Štokholme na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom, píše agentúra AFP.

„Demokracia zvíťazila,“ vyhlásil Niinistö, ktorého citovala stanica CNN. Tohtoročná jar sa podľa neho niesla v znamení „triumfu demokracie vo Fínsku“. Narážal tým na širokú podporu vstupu do NATO vo fínskej spoločnosti, ako aj v parlamente.

Predsedníčka švédskej vlády tiež povedala, že s Fínskom sa dohodli na spolupráci v rámci celého prístupového procesu. Spresnila, že Švédsko a Fínsko svoje prihlášky do NATO podajú spoločne v stredu v sídle Aliancie v Bruseli. „Švédsko sa tiež teší na spoluprácu s Tureckom v rámci NATO,“ dodala. (TASR/Reuters)

17:01 Bývalý podpredseda vlády a minister financií SR Ivan Mikloš bude členom poradného výboru ukrajinskej Národnej rady pre obnovu Ukrajiny. Exministra oslovila kancelária prezidenta Zelenského. Úlohou zboru je radiť pri obnove vojnou zničenej ekonomiky a infraštruktúry Ukrajiny.

Ivan Mikloš Čítajte viac Ivan Mikloš bude členom poradného výboru pre obnovu Ukrajiny

16:49 Rakúska ministerka obrany Klaudia Tannerová obhajovala neutrálny štatút svojej krajiny. „Pripojenie sa k akejkoľvek aliancii je rozhodnutie každého jedného štátu,“ povedala. Fínsko a Švédsko v predchádzajúcich dňoch oznámili, že oficiálne požiadajú o vstup do NATO. Situácia je pre Rakúsko podľa ministerky z pohľadu ústavnosti jasná a neutralita je „v srdci Rakúšanov“.

Rada pre zahraničné veci na úrovni ministrov obrany členských krajín Európskej únie (EÚ) sa v utorok v Bruseli zaoberá vojnou na Ukrajine, pripomína APA. Pred stretnutím sa mali ministri prostredníctvom videokonferencie spojiť s ukrajinským ministrom obrany Olexijom Reznikovom a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

Ukrajina sa usiluje získať viac ťažkých zbraní. Tannerová však pripomenula, že Rakúsko z dôvodu svojej neutrality mohlo dodať len zbrane, ktoré nie sú smrtiace. Ukrajine už dodalo ochranné vybavenie a v súčasnosti sa v krajine rokuje o dodávke zdravotníckych zásob. (TASR/APA)

16:33 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak uviedol, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sú pozastavené a Rusko obvinil zo „stereotypného zmýšľania“. Od marcového stretnutia delegácií Ukrajiny a Ruska v Istanbule nenastali „žiadne významné zmeny, žiaden pokrok“. „Objektívne povedané, proces rokovaní je pozastavený,“ povedal Podoľak novinárom.

Rusko podľa neho nerozumie procesom v súčasnom svete a svojej negatívnej úlohe. Moskva nechápe, že vojna na Ukrajine „už neprebieha podľa jej pravidiel, jej plánov a jej harmonogramu“. Podoľak tiež poukázal na to, že odpor zo strany Ukrajiny narastá a „Rusko v žiadnom prípade nedosiahne svoje ciele“.

Podoľak takisto odmietol akékoľvek územné ústupky voči Rusku. „Vojna sa neskončí, ak sa vzdáme niektorých našich území. Pre Ukrajinu je to je neprijateľné a neakceptovala by to ani ukrajinská spoločnosť,“ zdôraznil. Narážajúc na Minské dohovory týkajúce sa urovnania konfliktu na východnej Ukrajine dodal, že dohodu „Minsk 2“ prezident Volodymyr Zelenskyj nepodpíše, pretože by išlo o „odklad vojny“, ktorá by mohla vypuknúť o rok či dva a bola by ešte ničivejšia.

Politická elita v Rusku sa podľa Podoľaka obáva povedať pravdu a namiesto toho sa rozhodla „pokračovať v rokovaniach ako súčasť svojej propagandy“ adresovanej len domácemu obyvateľstvu. „Podľa môjho názoru je to strategickým cieľom Rusov: Všetko alebo nič.“ (TASR/The Guardian,CNN)

16:00 Americký prezident Biden vo štvrtok privíta v Bielom dome fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa a švédsku premiérku Magdalenu Anderssonovú. Rokovať s nimi bude o žiadosti ich krajín o vstup do Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AP, AFP a Reuters. Podľa oznámenia Bieleho domu sa majú rokovania týkať aj európskej bezpečnosti v širšom zábere.

Väčšina členských krajín NATO privítala oficiálne vyhlásenia zo strany Fínska i Švédska, že sa hodlajú uchádzať o členstvo v Aliancii. Námietky vyslovilo iba Turecko, ktoré týmto krajinám vyčíta ústretový postoj voči Strane kurdských pracujúcich (PKK). Tú Ankara považuje za teroristickú organizáciu. Biden po stretnutí s predstaviteľmi Fínska a Švédska plánuje odcestovať na návštevu Južnej Kórey a Japonska.

15:44 Fínsky parlament veľkou väčšinou hlasov schválil podanie žiadosti Fínska o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Za hlasovalo 188 poslancov 200-členného parlamentu. Proti boloosem poslancov.

Fínsko NATO sanna marinová Čítajte viac Fínsky parlament schválil podanie prihlášky do NATO

15:35 Ukrajinskí vojaci naďalej postupujú na sever a severovýchod od Charkiva. Ako referuje spravodajský web CNN, podľa šéfa regionálnej vojenskej správy Oleha Synjehubova niekoľko týždňov trvajúci protiútok naberá na tempe. Synjehubov v utorok pre ukrajinskú televíziu povedal, že boje trvajú severovýchodne od druhého najväčšieho ukrajinského mesta, smerom k mestu Vovčansk pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice.

Mesto sa stalo zásobovacím uzlom pre ruské sily, ktoré sa snažia udržať ofenzívu ďalej na juh do Doneckej a Luhanskej oblasti. Prerušenie tejto zásobovacej trasy by mohlo ohroziť schopnosť Rusov posilniť ofenzívu na Slovjansk a Kramatorsk.

Podľa Synjehubova ukrajinský postup pomohol znížiť, no nie úplne eliminovať, útoky ruského delostrelectva na Charkiv. „Ostatné dva týždne bolo relatívne ticho. Nepriateľ však niekedy zasiahne delostrelectvom,“ poznamenal a dodal, že pokračuje ostreľovanie ďalších lokalít v Charkivskej oblasti. (SITA)

15:17 Slovensko bude za plyn platiť tak, že bude tiecť aj naďalej. Zdôraznil to minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). SR podľa jeho slov zaplatí v eurách na euroúčet do Gazprombanky, kde to bude prekonvertované na ruble a tie pôjdu ďalej do Gazpromu. Vyhlásil, že spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) už dostala od neho pokyn to takto urobiť.

Richard Sulík Čítajte viac Blíži sa 20. máj a Putinova požiadavka zaplatiť v rubľoch. Sulík už vie, ako s tým Slovensko naloží

15:04 Ruský parlament možno zakáže výmenu ukrajinských bojovníkov z pluku Azov za zajatých ruských vojakov. Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, diskutuje o zákaze takejto výmeny. V utorok to uviedol internetový kanál Telegram, ktorý vysiela zasadnutie z tejto komory.

Agentúra Reuters citovala ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS, podľa ktorej predseda Dumy Viačeslav Volodin povedal, že „nacistickí zločinci“ (ukrajinskí bojovníci z pluku Azov) by nemali byť vymenení.

Stovky týchto bojovníkov strávili v Rusmi obliehaných a bombardovaných oceliarňach Azovstaľ v Mariupole dlhé, ťažké týždne a nakoniec ich z pondelka na utorok pri zložitej operácii odviezli na ukrajinské územie ovládané Ruskom. Moskva tvrdí, že títo bojovníci sa vzdali. (TASR)

14:41 Rusko sa rozhodlo formálne vystúpiť z Rady štátov Baltského mora (CBSS). Hlavnou agendou skupiny, ktorá vznikla v roku 1992, je rozvoj ekonomiky, občianskej spoločnosti a bezpečnosti. Zoskupeniu v súčasnosti predsedá Nórsko.

lavrov Čítajte viac Rusko vystupuje z Rady štátov Baltského mora

14:15 Vyše 200 Slovákov žijúcich a pôsobiacich v Bruseli prišlo v pondelok večer na neformálne stretnutie so slovenským ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, ktoré bolo zamerané na aktuálne zahraničnopolitické udalosti, ale nevyhlo sa ani problémom na slovenskej politickej scéne. Informuje o tom spravodajca TASR.

Korčok, ktorý medzi krajanov zavítal po skončení Rady EÚ pre zahraničné veci, pre TASR uviedol, že jeho rezort sa doma na Slovensku snaží čo najviac komunikovať s verejnosťou a vysvetľovať jej priority zahraničnej politiky. Aj preto prišiel s nápadom preniesť formát, ktorý ministerstvo pod názvom #HlbokáOnline vedie už dva roky.

Spresnil, že jeho cieľom bolo poskytnúť určitú bilanciu svojich aktivít v prvej polovici mandátu súčasnej vlády SR, ale zároveň aj odpovedať na otázky týkajúce sa citlivých zahraničnopoli­tických tém, ako je ruská agresia na Ukrajine či politika v prospech susedstva EÚ.

Vyše hodiny trvajúci dialóg s účastníkmi podujatia, medzi ktorými nechýbali ani niektorí slovenskí europoslanci, moderovala novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová.

13:54 Medzi obeťami, ktoré boli doteraz objavené v masových hroboch na Ukrajine, rezort diplomacie neeviduje žiadnych slovenských občanov. V utorok to potvrdil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).

„Viem potvrdiť, že zatiaľ nemáme žiadne indície, či už zo Slovenska alebo Ukrajiny, že by medzi obeťami, ktoré boli doteraz objavené v masových hroboch, ktoré sa na dennej báze objavujú na území Ukrajiny, bol slovenský občan,“ uviedol Korčok.

13:40 Vstup Švédska a Fínska do Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) je priamym dôsledkom ruskej agresie na Ukrajine. Na vstup týchto krajín nevyzývalo NATO. Padá tým mýtus o tom, že NATO sa samo od seba približuje k hraniciam Ruskej federácie. Na tlačovej konferencii to dnes vyhlásil minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS), keď komentoval záujem severských krajín Švédska a Fínska byť súčasťou NATO. Podľa ministra na zabezpečenie kolektívnej obrany členstvo v Európskej únii nestačí.

ivan korčok Čítajte viac Korčok: Slovensko by malo vyjadriť Fínsku a Švédsku podporu pri vstupe do NATO

13:39 Ruské ministerstvo obrany v utorok uviedlo, že viac než 250 ukrajinských bojovníkov, ktorí sa skrývali v oceliarňach Azovstaľ v meste Mariupol, sa vzdalo. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters. Informáciu nebolo možné nezávisle overiť. „Za uplynulých 24 hodín zložilo zbrane a vzdalo sa 265 militantov, vrátane 51 vážne zranených,“ uviedlo ministerstvo krátko po tom, ako rovnakú informáciu zverejnili proruskí separatisti z takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).

Ruský silový rezort dodal, že 51 ťažko zranených bolo prevezených do zdravotníckeho zariadenia v meste Novoazovsk, ktoré sa sa nachádza na území samozvanej DĽR. Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že pracuje na evakuácii všetkých zostávajúcich vojakov z ich poslednej bašty v obliehanom prístavnom meste Mariupol. Podľa Reuters tým Kyjev prakticky odovzdal kontrolu nad týmto prístavným mestom Moskve.

VIDEO: Zábery z evakuácie obrancov Azovstaľu.

13:15 Rusko oznámilo, že vyhostí dvoch zamestnancov fínskeho veľvyslanectva v Moskve v rámci reakcie na obdobný krok Fínska i na posielanie zbraní na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí, zverejneného na jeho oficiálnej webovej stránke.

Ruský rezort diplomacie uvádza, že si v utorok predvolal fínskeho veľvyslanca v Rusku Anttiho Helanterä a vyjadril mu protest v súvislosti s vyhostením dvoch zamestnancov ruského veľvyslanectva v Helsinkách, ku ktorému Fínsko podľa ministerstva pristúpilo v rámci „protiruskej sankčnej kampane“ Európskej únie.

Helanterä si okrem toho vypočul aj protest v súvislosti s „konfrontačnou“ politikou Fínska vo vzťahu k Rusku, ktorej súčasťou je aj posielanie zbraní na Ukrajinu a zakrývanie zločinov, ktoré páchajú ukrajinskí nacionalisti proti obyvateľom Donbasu a Ukrajiny, uvádza ruský rezort diplomacie vo vyhlásení. Podľa agentúry Reuters pritom ruský rezort pri „konfrontačnej politike Fínska“ zrejme odkazuje aj na vstup tejto severskej krajiny do NATO.

13:01 Nemecko víta použitie ruských štátnych aktív na financovanie rekonštrukcie Ukrajiny. „Som politicky otvorený myšlienke zabavenia zahraničných aktív ruskej centrálnej banky,“ povedal minister financií Christian Lindner.

Dodal, že o podobných návrhoch sa už diskutuje v rámci skupiny najvyspelejších ekonomík sveta G7 aj v rámci EÚ. „V prípade súkromných aktív musíme počkať na to, čo je právne možné. Aj keď ide o ruských oligarchov, musíme rešpektovať platnú legislatívu,“ dodal Lindner. (TASR)

12:40 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že vstup Fínska a Švédska do NATO neprinesie veľkú zmenu, keďže obe severské krajiny sa už dlhodobo zúčastňujú na vojenských cvičeniach Severoatlantickej aliancie.

sergej lavrov Čítajte viac Lavrov: Vstup Fínska a Švédska do NATO nebude veľkou zmenou

12:18 Vatikánsky sekretár pre vzťahy s inými štátmi arcibiskup Paul Gallagher navštívi tento týždeň Kyjev. TASR správu prevzala z agentúry AP, podľa ktorej sa Gallagherova cesta uskutoční v čase, keď sa Vatikán svoje obavy o Ukrajinu snaží vyvážiť s úsilím o udržanie otvorených kanálov pre dialóg s Ruskom.

Gallagher by mal do Kyjeva doraziť v stredu a v piatok sa má stretnúť s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Táto návšteva sa pritom mala uskutočniť ešte pred Veľkou nocou, avšak bola posunutá, pretože arcibiskup sa vtedy nakazil koronavírusom.

Sekretárova cesta sa pritom uskutoční v období, keď sa Vatikán snaží udržať si nedávno zlepšené vzťahy s ruskou pravoslávnou cirkvou a zároveň vyjadruje aj podporu ukrajinským veriacim. „Musí to byť proporcionálne. Ukrajina má právo brániť sa a potrebuje na to zbrane, no musí byť opatrná v spôsobe, akým to robí,“ uviedol Gallagher pre televíziu RAI, keď oznamoval svoju cestu do Kyjeva.

12:03 Ruské strely, ktoré v noci udreli na západe Ukrajiny, poškodili železničnú infraštruktúru blízko hranice s Poľskom. Šéf ľvivskej vojenskej samosprávy Maksym Kozyckyj uviedol, že zasiahnuté miesto je blízko mesta Javoriv, kde sa nachádza aj veľká vojenská základňa. Z oblasti podľa jeho slov nehlásia obete. Systémy protivzdušnej obrany zostrelili tri rakety, dodal. Informuje o tom na svojom webe spravodajská televízia CNN.

Starosta Ľviva Andrij Sadovyj informoval, že mesto nočné útoky nezasiahli. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter napísal, že v regióne boli cez noc dve raketové salvy a protivzdušná obrana fungovala dobre. Od začiatku vojny na Ukrajine Rusi zasiahli Javoriv najmenej trikrát. (SITA)

11:29 Prezident Zelenskyj rokoval s nemeckým kancelárom Scholzom. Hovorili o vývoji bojov a možnosti zvýšenia tlaku na Moskvu prostredníctvom ďalších sankcií. „S kancelárom (Scholzom) sme diskutovali o situácii na frontovej línii, o ďalšom tlaku voči Rusku, o sprísnení sankcií a o vyhliadkach na mier. Oceňujeme nemeckú podporu, vrátane vojenskej. Počítame s ďalšou pomocou Nemecka na ceste Ukrajiny k plnému členstvu v EÚ,“ napísal ukrajinský prezident na sociálnej sieti Twitter.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit uviedol, že Scholz chce pokračovať v snahe stať sa sprostredkovateľom v rokovaniach o ukončení ruskej invázie na Ukrajinu. Spolkový kancelár chce z tohto dôvodu byť v kontakte aj s ruským prezidentom. (TASR)

10:55 Európska komisia (EK) sa chystá predstaviť plán na obnovu Ukrajiny, ktorého súčasťou má byť aj balík finančnej pomoci vrátane výhodných pôžičiek. Komisia chce tiež ďalej skúmať možnosť, či by sa dal na nápravu vojnových škôd využiť majetok zabavený v rámci sankcií ruským a bieloruským oligarchom. Napísali o tom agentúra Reuters a denník The Guardian. Návrh EK predstaví v stredu, o konkrétnej výške finančnej pomoci zatiaľ nie je jasno.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaných činiteľov exekutívy Únie uviedla, že nový balík krátkodobej finančnej pomoci by mal pokryť náklady na prevádzku ukrajinského štátu na dva mesiace. Peniaze by mali ísť prevažne z rozpočtu EÚ a od jednotlivých členských krajín, a zatiaľ teda zrejme nie zo spoločnej pôžičky na finančných trhoch, o ktoré Brusel predtým uvažoval.

Ukrajina podľa vyjadrenia svojich predstaviteľov potrebuje na základnú prevádzku štátu v najbližších troch mesiacoch 15 miliárd eur. Pokryť nimi chce ako platy či dôchodky, tak aj výdavky vyvolané ruskou agresiou. EÚ preto zvažovala, že si v záujme finančnej pomoci Ukrajine vezme ďalšiu spoločnú pôžičku na finančných trhoch v objeme desiatich miliárd eur. Ďalších päť miliárd eur by podľa predstáv Bruselu mali krajine devastovanej ruskou inváziou poskytnúť Spojené štáty, ktoré už túto sumu prisľúbili.

Úniové krajiny sú rozdelené v názore na to, ako Ukrajinu podporiť. Napríklad Nemecko podporuje pomoc vo forme grantov, iné krajiny sú skôr prívržencami pôžičiek, aj keď tie pravdepodobne nebude môcť Ukrajina splácať, napísala agentúra Reuters.

10:43 Dokument má byť odovzdaný spolu s obdobnou fínskou žiadosťou do ústredia NATO v Bruseli tento týždeň.

Ann Lindeová Čítajte viac Švédska ministerka podpísala žiadosť o vstup krajiny do NATO

10:34 Ruské ozbrojené sily vo vojne proti Ukrajine vsádzajú na „bezhlavú delostreleckú paľbu“, vyplýva z poznatkov britských tajných služieb. Moskva má len obmedzené možnosti získavania cieľov a vyhýba sa riziku nasadiť bojové lietadlá nad územiami ovládanými Ukrajinou, uviedlo britské ministerstvo obrany.

„V nasledujúcich týždňoch sa bude Rusko pravdepodobne opäť spoliehať na masívne delostrelecké útoky, keď sa pokúsi o zosilnenie svojej ofenzívy v Donbase,“ uvádza sa vo vyhlásení britského rezortu obrany, ktorý sa odvoláva na tamojšie tajné služby.

Počas neúspešných útokov ruských jednotiek na ukrajinskú metropolu Kyjev bolo v severoukajinskej Černihivskej oblasti zničených zhruba 3500 budov, pričom približne 80 percent z nich tvorili civilné objekty, dodáva ministerstvo v Londýne.

„Rozsah týchto škôd potvrdzuje pripravenosť Ruska nasadiť delostrelectvo proti obytným oblastiam“ a na proporcionalitu bude pritom vsádzať len minimálne, uvádza sa podľa DPA vo vyhlásení britského rezortu obrany.

10:18 V západoukrajinskom meste Ľvov, kde bolo v noci na dnešok počuť sériu explózií, nehlásia obete ani zranených, povedal gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj. Gubernátor podľa CNN pôvodne uviedol, že ruské invázne jednotky raketovými údermi cielili na ukrajinskú vojenskú základňu neďaleko poľských hraníc v Javorive, o niekoľko hodín neskôr ale oznámil, že cieľom bol objekt Ľvovských dráh, miestnej pobočky národného vlakového dopravcu, v Javorivskom okrese.

Kozyckyj spresnil, že útok poškodil železničnú infraštruktúru. Rakety podľa neho leteli smerom z východu a tri z nich dokázala zostreliť ukrajinská protivzdušná obrana.

Žiadna z rakiet priamo Ľvov nezasiahla, uviedol starosta mesta Andrij Sadovyj. Podľa niektorých správ ale bolo v Ľvove počuť v rýchlom slede po sebe osem až desať výbuchov, popísala agentúra Reuters. Krátko pred explóziami sa rozozneli varovné sirény a ľudia dostali upozornenie, že sa majú skryť na bezpečnom mieste. Podľa CNN výbuchy zahrmeli mestom asi 45 minút po polnoci miestneho času, teda asi 15 minút pred polnocou SELČ.

„Ani jedna raketa nedopadla v Ľvove. Dobrá práca síl protivzdušnej obrany. Z toho dôvodu nevieme, či bolo naše mesto tentoraz cieľom, alebo nie,“ napísal starosta.

9:56 Do Poľska prišlo cez hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska celkovo už 3 416 000 ľudí, oznámila na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom tlačová agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v pondelok 19 200 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a v utorok k 07.00 h dosiahol počet príchodzích 4 600.

Pohraničná stráž tiež uviedla, že za posledných 24 hodín odišlo z Poľska na Ukrajinu 26 800 ľudí.

9:40 Ruský agresor pokračuje v útokoch v operačnej zóne na východe Ukrajiny, najmä v oblasti Donecku. V okolí Severodonecku pri obci Syrotyne ale utrpel straty a stiahol sa. V dnešnej rannej zvodke bojových udalostí o tom informoval generálny štáb ukrajinskej armády. Podľa predstaviteľa černihivských úradov si ráno raketový úder Rusov na dedinu Desna vyžiadal mŕtvych a zranených.

V rannej správe, ktorú citoval denník Ukrajinska pravda, generálny štáb tiež uviedol, že letectvo nepriateľa vo východnej operačnej zóne útočilo na vojenskú, ale aj civilnú infraštruktúru. Letecké údery tiež mierili na priemyselné objekty hlboko na ukrajinskom území.

Veliteľ vojenskej správy Černihivskej oblasti Vjačeslav Čaus na sociálnej sieti Telegram informoval o rannom raketovom útoku nepriateľa na obec Desna. „Predbežne máme mŕtvych a mnoho ranených,“ povedal. Presné počty nemohol uviesť, zatiaľ na mieste pracujú záchranári.

9:30 Cez slovensko-ukrajinskú hranicu v pondelok prešlo 2 437 osôb. Z toho bolo 695 mužov, 1362 žien a 380 detí. O dočasné útočisko požiadalo 300 žiadateľov. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 2 769 osôb.

Štátne orgány vypravili zároveň 15 autobusov, ktoré prepravili 152 osôb. Vlakmi prepravili 20 ľudí.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie SR 430 677 utečencov. Dočasné útočisko v SR získalo od marca 76 339 žiadateľov.

9:24 České ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo objavenie telesných pozostatkov Čecha v masovom hrobe pri Kyjeve. Rezort oznámil, že o prípade vie a je v kontakte s rodinou svojho zabitého občana. Podrobnosti ale zatiaľ po dohode s rodinou nechce oznamovať.

„Informovali sme rodinu, sme s ňou v kontakte a poskytujeme jej konzulárne služby, ktoré môžu byť spojené s prípadnou repatriáciou. Po dohode s rodinou ale žiadne ďalšie detaily nemôžeme oznamovať,“ uviedla dnes hovorkyňa českého ministerstva zahraničných vecí Lenka Do. Český zastupiteľský úrad v Kyjeve prípad podľa nej rieši s policajnými zložkami na mieste.

9:05 Ulice v nórskom Kirkenese sú už niekoľko desaťročí označené v nórčine aj v ruštine ako ústretové gesto voči Rusom. Nedávno začala kolovať petície vyzývajúce na odstránenie týchto názvov.

Kirkenes Čítajte viac 30-ročné harmonické spolužitie sa skončilo. Nórsky Kirkenes doplatil na vojnu

8:58 Vladimir Putin je osobne zapojený do vojny na Ukrajine až takým spôsobom, že podľa západných vojenských zdrojov robí operačné a taktické rozhodnutia na úrovni plukovníka alebo brigádneho generála. Informoval o tom britský denník The Guardian.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin sa vo vojne hrá na plukovníka či generála. Jeho armáda v Donbase krváca

8:17 Počet prihlášok na bakalárske štúdium na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave medziročne výrazne stúpol. Kým ku koncu prvého kola prijímacieho konania v roku 2021 STU evidovala 5 187 podaných prihlášok na prvý stupeň štúdia, k rovnakému medzníku tohto roka je to 6 720 podaných prihlášok.

Najviac prihlášok, a to 1 788, podali potenciálni študenti na fakultu elektrotechniky a informatiky (vlani 1 229), na stavebnú fakultu 1 208 (983) a na fakultu informatiky a informačných technológií 1161 prihlášok (ku koncu prvého kola prijímacieho konania v roku 2021 to bolo 802 prihlášok).

„Zásadný nárast zaznamenal najmä počet prihlášok ukrajinských študentov. Vlani podali celkovo 414 prihlášok, tento rok až 1 278,“ uvádza sa na webe STU. Predpokladaný celkový počet študentov prijatých na prvý stupeň štúdia na STU bol v roku 2021 v počte 4 645 študentov, v roku 2022 je to 4 365 študentov.

7:41 Telo českého občana bolo nájdené pri Kyjeve v hromadnom hrobe. Na Ukrajinu český vodič kamiónu prišiel po začiatku ruskej invázie, aby tam pomáhal ako dobrovoľník, uviedla na sociálnych sieťach polícia Kyjevskej oblasti.

V hrobe pri meste Makariv, v ktorom boli objavené pozostatky občana ČR, boli ešte dve ďalšie telá. Na mieste sa našli české doklady. Miestna polícia uviedla, že štyridsaťdeväťročný Čech sa prestal blízkym ozývať 3. marca. Dve ďalšie telá sa úradom zatiaľ nepodarilo identifikovať, boli ale v civilnom oblečení.

„Dve osoby boli zastrelené ranou do hlavy, jedna do brucha,“ uviedol Andrij Nebytov z miestnej polície.

Ešte pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu Čech v krajine pracoval ako vodič kamiónu. V Česku má vodič manželku a brata, upresnila ukrajinská polícia.

Podľa skorších informácií prišiel o život v krajine český dobrovoľník po tom, čo sa dostal pod paľbu ruských vojakov v aute. Na vec upozornil server Voxpot. České ministerstvo zahraničia potvrdilo, že na Ukrajine je nezvestný český občan. Nové vyjadrenie ministerstva ČTK zisťuje.

Reportéri českého servera Voxpot boli na začiatku marca na Ukrajine ostreľovaní vo vozidle pri meste Makariv. Po zverejnení reportáže sa novinárom ozvala pani Simona, podľa ktorej sa v tom istom čase mal na podobnom mieste pohybovať jej manžel Tomáš. Ten podľa nej ako profesionálny vodič kamiónov a autobusov chcel na Ukrajine pomáhať s odvozom ľudí z ruskou armádou ohrozených oblastí. Od 2. marca mal ale nedostupné mobilné telefóny.

Po mesiaci sa reportéri vrátili na miesto, na fotografiách zaznamenali okrem iného rozstrieľané automobily. Jeden z nich bol tým, na ktorý sa pýtala pani Simona. Ďalší deň sa reportéri vrátili späť a našli Tomášovu tenisku, auto už bolo na vrakovisku. Malo prestrelené čelné okno, bočné dvere aj operadlo hlavy u vodiča, bola na ňom krv.

6:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na utorok potvrdil, že ukrajinské ozbrojené zložky spustili operáciu na záchranu obrancov mesta Mariupoľ, a avizoval, že táto akcia bude pokračovať. Cieľom je ich návrat domov.

Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN, ktorá dodala, že Zelenskyj naznačil, že časť obrancov zostáva vnútri rozsiahleho komplexu oceliarní Azovstaľ – poslednej bašte ukrajinských obrancov Mariupolu.

S týmto vyhlásením prišiel Zelenskyj krátko po tom, ako z Azovstaľu evakuovali v pondelok viac ako 260 ukrajinských vojakov.

„Vďaka činnosti ukrajinskej armády, ozbrojených síl Ukrajiny, rozviedky, vyjednávacieho tímu, Medzinárodného výboru Červeného kríža a OSN svitla nádej, že sa nám podarí zachrániť životy našich chlapcov,“ zdôraznil Zelenskyj podľa CNN.

Potvrdil, že sú medzi nimi aj ťažko zranení, pričom ubezpečil, že sa im poskytuje zdravotná pomoc.

Dodal: „Chcem zdôrazniť, že Ukrajina potrebuje ukrajinských hrdinov živých. To je naša zásada.“

Informoval tiež, že „sa pracuje na tom, aby sa chlapci vrátili domov“. Poznamenal, že „táto práca si vyžaduje delikátnosť. A čas.“

5:53 V západoukrajinskom meste Ľvov bola v noci na utorok počuť séria explózií. Informovali o tom agentúry Reuters a stanice CNN. Zatiaľ nie sú informácie o prípadných obetiach. Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj podľa CNN uviedol, že ruské invázne jednotky raketovými údermi cielili na ukrajinskú vojenskú základňu neďaleko poľských hraníc v Javorive.

Podľa niektorých správ bolo v Ľvove počuť v rýchlom slede po sebe osem až desať výbuchov, popísala agentúra Reuters. Krátko pred explóziami sa mestom rozozneli varovné sirény, píše CNN, podľa ktorej výbuchy bolo v meste počuť približne 45 minút po polnoci miestneho času, teda 15 minút pred polnocou SELČ.

5:40 Viac ako 260 ukrajinských vojakov, vrátane 53 zranených, bolo evakuovaných z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v Mariupole, oznámila námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová podľa svetových agentúr.

Päť desiatok ranených podľa nej zamierilo do mesta Novoazovsk na území proruskej separatistickej Doneckej ľudovej republiky, kde budú ošetrení. Ďalších 211 evakuovaných podľa nej bolo prevezených humanitárnym koridorom do Olenivky, ktorá sa podľa stanice CNN nachádza pod kontrolou ruských síl.

Moskva už skôr oznámila, že Rusko súhlasilo s evakuáciou zranených ukrajinských vojakov z Azovstalu do zdravotníckych zariadení v meste Novoazovsk. Kyjev až doteraz dohodu o evakuačnom koridore s ruskými silami obkľúčeného metalurgického komplexu nekomentoval.

Všetci evakuovaní budú vymenení, uviedla teraz Maljarová. Podľa nočného vyjadrenia Maljarovej pokračuje misia na záchranu zostávajúcich ukrajinských obrancov v metalurgickom komplexe, ktorý predstavuje poslednú baštu ukrajinského odporu v strategicky dôležitom prístavnom meste na juhovýchode Ukrajiny, ktoré je teraz pod kontrolou ruských inváznych síl.

Agentúra Reuters o niečo skôr informovala o tom, že Azovstal opustilo približne desať autobusov s ukrajinskými vojakmi, ktorí zostávali v obkľúčenom hutníckom komplexe.

Ukrajinskí vojaci v Mariupole splnili svoju bojovú misiu, uviedol v noci na utorok generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že dúfa v záchranu ukrajinských obrancov z Azovstalu.

„Vrchné vojenské velenie nariadilo veliteľom jednotiek umiestnených v Azovstale, aby chránili životy personálu. Operácia na záchranu ukrajinských obrancov zablokovaných vo vnútri závodu pokračuje,“ oznámil generálny štáb ukrajinskej armády podľa agentúry Unian a bojovníkov označil za „hrdinov našej doby“.

„Tým, že držali pozície pri Azovstale, nedovolili nepriateľovi v presune až 17 práporových taktických skupín (okolo 20 000 ľudí) na iné smery. Narušili tým realizáciu plánu na rýchle dobytie Záporožia, dosiahnutie administratívnej hranice Doneckej a Záporožskej oblasti a vytvorenie podmienok pre obkľúčenie síl," dodal štáb s odkazom na ukrajinské sily zapojené do operácie na východe krajiny (OOS).

„Vďaka obrancom Mariupolu sme získali kritický dôležitý čas na vytvorenie rezerv, preskupenie síl a prijatie pomoci od partnerov. Obrancovia Mariupolu splnili všetky úlohy stanovené velením,“ cituje CNN Maljarovú, podľa ktorej chcú ukrajinské úrady dostať vojakov späť v rámci výmeny zajatcov.

Krátko po námestníčke šéfa rezortu obrany sa k situácii v Azovstale vyjadril prezident Zelenskyj, ktorý tiež naznačil, že v Azovstale zostávajú obrancovia. „Vďaka akciám ukrajinskej armády – ozbrojeným silám Ukrajiny, tajnej služby, vyjednávacieho tímu, Medzinárodného výboru Červeného kríža a OSN dúfame, že sa nám podarí zachrániť životy našich mužov,“ uviedol Zelenskyj podľa CNN.

Agentúra Reuters už skôr informovala o tom, že v pondelok neskoro večer dorazilo do Novoazovska päť autobusov s vojakmi z Azovstalu. Niektorí z evakuovaných boli zranení az autobusov ich vynášali na nosidlách. Moskva predtým oznámila, že Rusko súhlasilo s evakuáciou zranených vojakov z Azovstalu do zdravotníckych zariadení v Novoazovsku.

Koľko vojakov v hutníckom areáli zostáva, ukrajinské úrady nespresnili. Predpokladá sa, že vo vnútri oceliarní sa pred evakuáciou nachádzalo približne 600 členov ozbrojených zložiek, ktorí tam prežívali v nehygienických podmienkach, bez dostatku liekov, pitnej vody a jedla. Podľa ukrajinského generálneho štábu boli medzi nimi členovia pluku Azov, národnej gardy, námornej pechoty, pohraničníci, policajti, dobrovoľníci a príslušníci teritoriálnej obrany.

Ich evakuácia pravdepodobne znamená koniec najdlhšej a najkrvavejšej bitky súčasnej vojny na Ukrajine a významnú porážku pre túto krajinu, poznamenal Reuters. Mariupol je po ruskom obliehaní do značnej miery zničený a podľa ukrajinských úradov ho neprežili desiatky tisíc obyvateľov tohto strategicky dôležitého prístavu na juhovýchode krajiny. Azovstaľ predstavuje poslednú baštu ukrajinského odporu v Mariupole. Už skôr sa z neho podarilo evakuovať ženy, deti a starších ľudí. Zostávajúci ukrajinskí bojovníci sa nechceli vzdať a volali po zabezpečení evakuácie do miest mimo kontroly Rusov.

© Autorské práva vyhradené

712 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine