Vojnu, ktorá sa začala 24. februára, je možné rozdeliť do dvoch fáz. Počas prvej sa Rusko pokúsilo zmocniť sa Kyjeva a taktiež začalo útok hneď v štyroch smeroch na juhu a juhovýchodu Ukrajiny. Dobyť ukrajinské hlavné mesto sa nepodarilo.
Zástupca veliteľa vojsk Západného vojenského okruhu Rustam Minnekajev 22. apríla – pre mnohých nečakane – vyhlásil, sa že začína druhá fáza vojny, ktorej cieľom bude „úplne ovládnuť Donbas a južnú Ukrajinu“.
V Kyjeve tvrdia, že táto fáza sa teraz skončila a ruský útok uviazol v ukrajinskej obrane. Avšak v správach sa každým dňom objavujú informácie o bojoch a postupe ruských vojsk. Postup nie je rýchly, ale bolo by predčasné hovoriť o zákopovej vojne.
Pozorovatelia a západní analytici v mnohom súhlasia s ukrajinským hodnotením. Podľa ich názoru sa tempo ruského útoku prinajmenšom silne spomalilo.
Izraelský vojenský expert David Gendelman si myslí, že po ústupe ruských síl zo severu Ukrajiny – z Kyjevskej, Černihivskej a Sumskej oblasti – sa všetko úsilie ruského zoskupenia vojsk sústreďuje na východ a na juh krajiny.
„Iba pri Izjume, Severodonecku a Lysyčansku, Avdijivke av smere na Záporožie sa (Rusi) ešte pokúšajú útočiť,“ popísal situáciu na fronte Arestovyč. Na južnom fronte je útok vedený v smere na Záporožie a tiež na Mykolajiv a Kryvyj Rih.
Ale podľa Gendelmana „je ruský postup na niektorých miestach neveľký a pomalý a na niektorých miestach ani nepostúpili“.
VIDEO: Ukrajinská presná trefa. Takto zničili ruský mínomet Tulipán.
Nedávnu ukrajinskú ofenzívu u Charkova expert objasnil taktických ťahom ruskej armády, ktorá zjavne miestami sťahuje svoje jednotky. Ale ruské zoskupenie pri Charkove nebolo veľké. Ústup možno podľa Gendelmana vysvetliť snahou skrátiť dĺžku frontu, ale Rusi by nemali ustupovať príliš, aby neohrozili pravé krídlo svojho izjumského zoskupenia.
Aké boli vojenské ciele? Neznáme
Je pomerne ťažké odhadnúť, aký vážny je neúspech ruskej armády v prvej a druhej etape, pretože vojenské ciele tejto „špeciálnej vojenskej operácie“ neboli vôbec vyhlásené. Experti sa len pokúšajú odhadnúť, čo ruské vojská zamýšľali dosiahnuť.
Súdiac podľa toho, že ruský vpád po pohraničných potýčkach postupoval maximálne rýchlo, Rusko sa zrejme snažilo čo najskôr dobyť hlavné mesto Ukrajiny, ovládnuť juh Doneckej oblasti, postúpiť k Charkovu a možno obkľúčiť ukrajinské sily v Donbase. Ale tento zámer sa úplne nepodaril: výsadok na letisku Hostomel pri Kyjeve neviedol k úspechu a kolóny obrnenej techniky, ktoré vyrazili z Bieloruska, sa nedokázali prebiť do Kyjeva.
Výsledok bol, že ruské vojská koncom marca ustúpili od Kyjeva, sústredili svoje sily na juhu Ukrajiny a v Donbase. Ale ani tam sa útok nerozvíjal rýchlo. Pre mnohých v Rusku bol takýto výsledok vpádu prekvapením. Mnoho rokov sa v Rusku vytváral obraz armády schopnej viesť veľké pozemné útočné operácie. Teraz to mnohí pokladajú za propagandu a klam.
Ale problém tkvie v tom, že sa ruské sily pripravovali na inú vojnu, než v akej sa ocitli, predpokladá Gendelman. „Ruská armáda si po čečenských vojnách dala za úlohu pripraviť sa na krátke vojny. Také, aké zviedla s Gruzínskom v roku 2008. Za päť dní bol koniec. Tu (na Ukrajine) sa to nepodarilo a vojna sa preťahuje. Vidíme, že celý výcvik, organizačná štruktúra a všetkých 168 práporných taktických skupín bolo pripravených na krátku kampaň,“ vysvetľuje. „Počas dlhodobej kampane sa ukázali všetky tradičné problémy – tak s logistikou, ako aj so spojením, prieskumom a súčinnosťou. Stávka bola na krátke ťaženie, pri ktorom by problémy – hlavne s logistikou – nestihli vzniknúť.“
VIDEO: Rusi nasadili do akcií na Ukrajine raketomety Grad.
Obraz ukrajinskej armády v ruskej tlači nebol pred vojnou veľmi hrozivý. Komentátori odhadujú, že tento prístup ovplyvnil aj rozhodnutie ruského vedenia vpadnúť na Ukrajinu. Ale odpor, aký kládli ukrajinské sily, prinútil mnohých zmeniť názor. Početní experti poukazujú na pružný systém velenia v ukrajinskej armáde, umenie uplatňovať moderné prostriedky vedenia vojny a výskyt takýchto prostriedkov v ukrajinskom arzenáli.
Ukrajina odoláva, má veľa bojovníkov
Ale hlavným faktorom ovplyvňujúcim priebeh bojov sa podľa Gendelmana stala veľkosť ukrajinských síl. Rusi podľa neho narazili na tak veľkého nepriateľa, že jednoducho fyzicky uviazli na mieste.
„Hlavný problém ruskej armády na Ukrajine tkvie v enormnej početnosti ukrajinskej armády. Nejde o kvalitatívne ukazovatele, o dômyselné použitie zbraní, ale hlavné je mäso. Veľkosť má význam,“ myslí si izraelský expert. Ukrajinské sily svojou početnosťou prevyšujú zoskupenie inváznych síl a z toho pramenia všetky ruské problémy vo vojne.
Odhad početnosti síl na fronte silne komplikuje skutočnosť, že ju obe strany taja. Pred inváziou bol celkový počet ruských síl odhadovaný na 150 000 až 200 000 mužov. Ukrajina má v súčasnosti v zbrani 261 000 ľudí, ale ďalších 100 000 je v územnej obrane (Volodymyr Zelenskyj nedávno hovoril až o 700-tisíc mužoch, brániacich Ukrajinu).
Podľa Gendelmana obe armády vychádzajú zo spoločnej sovietskej minulosti, ale počas rokov sa ich cesty rozišli. Odhaduje, že klady ukrajinskej armády, o ktorých sa toľko píše na Západe, sa trochu preháňajú, predovšetkým preto, že sa ruská armáda dlho držala zastaraných plánov.
Americký expert Rob Lee upozorňuje, že úspešná ofenzíva si vyžaduje nielen početnú prevahu, ale aj drvivú prevahu v konkrétnom mieste, čo ukrajinské velenie Rusom nedovolilo. Rusko síce miestami mohlo dosiahnuť prevahu, ale tá výrazne nepresahovala pomer jedna ku jednej, namiesto odporúčaného pomeru tri ku jednej. Ruské akcie tiež komplikuje skutočnosť, že Ukrajina dokázala Donbas dobre pripraviť na obranu a že dokáže na ohrozené úseky premiestňovať jednotky.
O nevyhnutnosti posilniť vojská na fronte sa veľa hovorí aj na ruskej strane. Skrytá mobilizácia v Rusku sa už začala, ale doteraz sa nestala zjavnou. V separatistickej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, ktorých jednotky bojujú na ruskej strane, pokračuje masová mobilizácia aj skutočný lov na mužov, ktorých vrhajú do boja skoro bez výcviku a dokonca aj bez zbraní. Rusko využíva aj súkromné vojenské spoločnosti.
V Rusku je mobilizácia podľa Gendelmana dosť komplikovaná, a to tak vnútropolitických dôvodov, ako aj kvôli poškodeniu mobilizačného systému v postsovietskom období, pretože sa krajina na veľké vojny nechystala.
„Je to paradoxná situácia. Historicky hlavnou výhodou ruskej a sovietskej armády bola možnosť vrhnúť do boja obrovské masy ľudí a techniky. Všetky ostatné problémy – logistika, spojenie, prieskum a súčinnosť vždy boli, sú a budú, pretože sú v samom charaktere vojnovej mašinérie. Teraz majú všetky zápory, ale nedokážu využiť výhodu, pretože nemôžu zmobilizovať obrovské masy ľudí. Výhody nemajú, na rozdiel od nevýhod, a tak rovnica nevychádza,“ poznamenal.
Zákony vojny platia pre všetkých. Ak sa Ukrajina pustí do útokov proti brániacim sa ruským vojskám, bude potrebovať sama vytvárať drvivú prevahu.
Ako ďalej? Experti sú opatrní
Ukrajina taktiež mobilizuje a zväčšuje svoje sily. Ukrajinský minister obrany Oleksij Rezenikov písal o potrebe postarať sa o milión ľudí v zbrani. V ruskej tlači si vyložili ministrove slová doslova, ako plány na miliónovú armádu. Ale ukázalo sa, že nešlo o konkrétny mobilizačný plán, ale o cieľ, na aký by sa mal pripraviť ukrajinský štát a zbrojný priemysel.
Je možné odhadnúť ďalší priebeh vojny? To je dosť ťažké, ale každá zásadná zmena situácie je podľa expertov možná len v prípade, že si jedna strana zabezpečí drvivú prevahu v živej sile a technike. Rob Lee predpokladá, že čas hrá pre Ukrajinu, ktorá dostáva vojenskú pomoc z cudziny a tá sa zväčšuje. Na druhej strane Ukrajina zažíva obrovské ekonomické problémy, ktoré časom budú len rásť. Rýchlosť ruského postupu zatiaľ Ukrajincom nerobí veľké problémy. Majú čas pripraviť si obranné pozície a stiahnuť zálohy k ohrozenému smeru.
Ale na stopercentne jasné predpovede sa žiadny expert neodváži.