Na Ukrajincov to však veľký dojem nerobí. „Nech vyjdú na Červené námestie státisíce, ako sme my vyšli na Majdan,“ počuť v Kyjeve.
Predstaviteľ ruskej misie pri OSN v Ženeve v pondelok odstúpil na znak nesúhlasu s vojnou na Ukrajine. „Agresívna vojna, ktorú rozpútal Putin proti Ukrajine a vlastne proti celému západnému svetu, je nielen zločinom proti ukrajinskému ľudu, ale možno aj najzávažnejším zločinom proti ľudu Ruska,“ napísal Boris Bondarev v rezignačnom liste, ktorým oznámil, že po dvadsiatich rokoch odchádza zo služieb ruskej diplomacie. „Jednoducho sa už nemôžem ďalej podieľať na tejto krvavej, hlúpej a absolútne zbytočnej potupe,“ citovalo ho Rádio Svoboda.
Ide iba o druhý známy prípad rezignácie ruského diplomata na protest proti Putinovej vojne. „Zvyšných 4 500 ale stále zostáva v službách Lavrova,“ bagatelizujú kyjevské médiá Bondarevovo gesto.
Dajte pokoj Ukrajine
Oveľa priaznivejší ohlas v ukrajinských médiách nezaznamenal ani Navaľnyj. Kritik Kremľa, ktorého odvolanie proti marcovému odsúdeniu na deväť rokov v trestaneckom tábore so sprísneným režimom včera zamietol moskovský mestský súd, využil právo posledného slova na útok na Putina a jeho vojnu.
„Nechajte všetkých na pokoji, dajte pokoj Ukrajine i obyčajným ľuďom! Váš čas nie je večný, váš čas uplynie. Až budete všetci horieť v pekle, prikladať drevo pod kotol budú vaši dedovia, ktorí si nepriali, aby ste rozpútali nové vojny v 21. storočí,“ citoval Navaľného odkaz režimu a jeho prisluhovačom portál Meduza. „Je to hlúpa vojna, ktorú začal váš Putin. Táto vojna je postavená na lžiach,“ dodal opozičný líder, ktorému Ukrajinci nevedia zabudnúť jeho nacionalistickú minulosť, ani schvaľovanie anexie Krymu pred ôsmimi rokmi.
Súdna mašinéria v Rusku sa už niekoľko týždňov snaží držať tempo s tou vojenskou, ktorá masívne útočí na Ukrajinu. Moskovský súd v utorok vydal príkaz na zatknutie dvoch ruských blogerov obvinených z diskreditácie ruskej armády a jej tzv. špeciálnej operácie na Ukrajine. Previnili sa tým, že vojnu nazývali vojnou, čo je v Rusku zakázané. Obaja sú však mimo dosahu ruskej justície. Michael Nacke sa usadil v Litve a Veronika Belocerkovská vo Francúzsku. Vo chvíli, keď by sa vrátili do vlasti, ako to po liečení v Nemecku, kde sa zotavoval po otrave bojovou otravnou látkou, vlani spravil Navaľnyj, hrozilo by im až desať rokov za mrežami.
Bombardovať za mier?
Ďalšou obeťou nového zákona, ktorým sa šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde trestá až 15 rokmi väzenia, sa môže stať moskovský komunálny politik Iľja Jašin. Pred súd sa má postaviť v stredu. Niekdajší blízky spolupracovník zavraždeného liberálneho politika Borisa Nemcova na platforme Telegram i na svojom kanále YouTube podrobne popísal tri kauzy, pre ktoré ho policajné centrum boja proti extrémizmu obviňuje z diskreditácie ruskej armády. Jednou z nich je zverejnenie vyše pol storočia starej fotografie z protestov proti vietnamskej vojne v USA, na ktorej demonštrantka drží transparent s nápisom: „Bombardovať za mier je ako súložiť za panenstvo.“ „Za toto ma chcú súdiť,“ ukázal snímku Jašin v novom videu.
Pripustil však, že podobne absurdnému obvineniu zďaleka nečelí sám. „V Moskve zadržali ženu s nechtami namaľovanými modrým a žltým lakom, lebo policajti usúdili, že tak prejavuje sympatie ukrajinským vojakom. Mladík stál pri kremeľskom múre s Tolstého knihou Vojna a mier, polícia to vyhodnotila ako nepovolený míting a zadržala ho. Dievča v Petrohrade zatkli za to, že deviateho mája vyšlo na ulicu s portrétom svojho deda a nápisom: On nechcel, aby bola ďalšia vojna. V Nižnom Novgorode študentku zadržali len za to, že stála s čistým listom papiera, bez akéhokoľvek nápisu. Policajti ale rozhodli, že biely papier diskredituje ruskú armádu. Komunálneho poslanca Alexeja Gorinova poslali do väzenia za to, že na zasadaní navrhol neusporiadať v obvode žiadne oslavy, kým sa na Ukrajine bojuje a zomierajú ľudia. Za to mu hrozí desať rokov v trestaneckom tábore,“ vymenoval sériu káuz Jašin.
Na základe zákona o diskreditácii armády sú vo väzbe aj ďalší známi kritici Kremľa, vrátane publicistu Vladimira Kara-Murzu. Veľký ohlas mal aj prípad mladej výtvarníčky Alexandry Skočilenkovej, ktorú väzobne stíhajú za to, že v petrohradskom supermarkete lepila na tovar cenovky s protivojnovými heslami.
Pas dobrého Rusa
Aktivizujú sa aj ruskí disidenti, ktorí pred hroziacou perzekúciou ušli do cudziny. Koncom minulého týždňa sa vo Vilniuse konala druhá konferencia Ruského protivojnového výboru. Zúčastnili sa na nej také známe tváre ruskej opozície ako šachový veľmajster Garri Kasparov, bývalý poslanec parlamentu Dmitrij Gudkov, zakladateľ ropného koncernu Jukos Michail Chodorkovskij, či bývalý minister Aľfred Koch.
„Vinou vojny sa zmenil postoj k Rusom vo svete. Od 24. februára sme všetci občanmi krajiny agresora. Či sa nám to páči alebo nie, Putin zabíja ľudí na Ukrajine v mene štátu, teda vás a mňa,“ vysvetlil po konferencii na platforme Telegram Gudkov akútny dôvod, prečo sa treba aktívne dištancovať od vojny, za ktorú mnohí – a to nielen na Ukrajine – pripisujú Rusom kolektívnu vinu. „V dôsledku toho tí, ktorí sú proti tejto vojne, čelia problému dvojitých sankcií. V Rusku – represie, mimo neho – diskriminácia na základe národnosti. Je to nespravodlivé, nesprávne, ale je to realita života,“ napísal exposlanec, ktorý pripustil obmedzené možnosti exilu zmeniť situáciu vo vnútri krajiny.
„Desiatky miliónov Rusov sa nechcú podieľať na vojnových zločinoch Putinovho režimu. Ide o obrovské množstvo ľudí, pre ktorých je dôležité, aby bolo zaznamenané, že sú proti vojne. Toto je otázka sebaidentifikácie a tá je kľúčová,“ vysvetlil, prečo je potrebné hromadne podpisovať protivojnovú petíciu.
Gudkov však spomenul aj iný aspekt svojho projektu, ktorý niektorí účastníci konferencie nazvali pasom dobrého Rusa: „Mimo Ruska sa milióny Rusov cítia ako občania druhej kategórie. Mnohí si nemôžu založiť bankový účet, získať povolenie na pobyt, víza. Podnikatelia majú zablokované účty, odmietajú im dať pôžičky a sú diskriminovaní aj v rôznych iných záležitostiach.“ Riešenie vidí vo vystavení identifikačných kariet pre Rusov, ktorí sa verejne postavia proti vojne a západné krajiny by ich za to mali vyňať spod účinku sankcií.
Tento projekt vyvolal kontroverzné reakcie aj v radoch kritikov Kremľa. V Kyjeve sa mu priamo vysmiali. V ukrajinskej televízii Kanál 24 ho ostro napadol Mark Fejgin, bývalý poslanec ruského parlamentu, ľudskoprávny aktivista, ktorý v minulosti ako právnik na procesoch obhajoval popredných odporcov Kremľa.
„Ruská opozícia je zahľadená do seba. Kto potrebuje vaše protivojnové výbory? Vydáte stú petíciu proti vojne a vojna sa vari skončí? Riešite vaše smiešne pasy dobrých Rusov. To Ukrajine nepomôže. Oni od vás ani pomoc nečakajú. Ak máte odvahu, tak pomôžte sami sebe: vtrhnite do Kremľa a obeste Putina!“ rozohnil sa Fejgin, podľa ktorého Rusi, ktorí si želajú zmenu režimu, by namiesto kuchynských rečí mali zaplniť Červené námestie, ako to pred časom na Majdane predviedli Ukrajinci.