92. deň: Snaha Západu izolovať Rusko nebude podľa Putina úspešná

Podľa Volodymyra Zelenského sa Ukrajina musí starať o ľudí, ktorí žijú na okupovaných územiach, nie o politikov, ktorí sa už ponáhľajú znovu stretávať s Vladimirom Putinom. Podľa šéfa Kremľa je nemožné a doslova nerealistické izolovať Rusko v modernom svete a tí, ktorí sa o to pokúsia, uškodia v prvom rade sami sebe.

26.05.2022 05:45 , aktualizované: 23:27
vojna na Ukrajine, Odesa Foto: ,
Príslušníci ukrajinskej teritoriálnej obrany trénujú na predmestí Odesy vo štvrtok 24. mája 2022.
debata (507)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 92. deň
  • Pri obnovenom ostreľovaní Charkova zahynulo osem ľudí
  • Zelenskyj vyzval na ďalšie dodávky zbraní Ukrajine „bez obmedzení“
  • Vodca separatistov v Donecku vyzval na urýchlenie ruskej vojenskej operácie
  • Zelenskyj vystúpi cez telemost na Globsecu v Bratislave
  • Podľa Ukrajiny bolo zabitých už 29 600 príslušníkov ruskej armády
mier-ukrajine-2

VIDEO: České raketomety nasadené na Ukrajine.

Video

23:27 Bojová situácia na východe Ukrajiny je ešte horšia, než ľudia hovoria, a krajina teraz potrebuje ťažké zbrane, aby mohla efektívne bojovať proti Rusku. Vo štvrtok to vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters. Kuleba sa zúčastnil na živom streamovaní otázok a odpovedí s užívateľmi sociálnej siete Twitter. Minister tiež povedal, že mierové rozhovory s Ruskom v skutočnosti neprebiehajú.

Ukrajina vo štvrtok už predtým uviedla, že v Donbase na východe krajiny prebiehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje, keďže ruské sily sa snažia dostať hlbšie do tohto priemyselného regiónu. „Boje dosiahli maximálnu intenzitu… Nepriateľské sily napádajú pozície našich vojakov súčasne v troch smeroch,“ uviedla zástupkyňa ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Na tlačovej konferencii zároveň varovala, že Ukrajinu čaká extrémne zložité a dlhé obdobie bojov. (tasr)

23:06 Ukrajinský predstaviteľ Petro Andriuščenko oznámil, že ruskí vojaci okupujúci Mariupol zrušili letné školské prázdniny v tomto prístavnom meste na juhovýchodne krajiny, aby sa žiaci pripravili na prechod na ruský učebný plán.

Strategické mesto padlo do rúk moskovských síl po ničivom obliehaní, ktoré sa skončilo, keď ukrajinskí vojaci zabarikádovaní v tamojších oceliarňach Azovstaľ minulý týždeň nakoniec zložili zbrane.

„Okupanti oznámili predĺženie školského roka až do 1. septembra,“ napísal poradca mariupolského starostu Andriuščenko na sociálnych sieťach. Ruská strana toto oznámenie zatiaľ nepotvrdila. (tasr/afp)

22:44 Česká metropola Praha odobrala čestné občianstvo sovietskemu maršálovi z druhej svetovej vojny Ivanovi Stepanovičovi Konevovi. Mestská rada schválila návrh primátora Zdeňka Hřiba na odňatie tohto vyznamenania udeleného v júni 1945. Konev viedol jednotky Červenej armády, ktoré v roku 1945 oslobodili veľkú časť Československa od nacistickej okupácie a prispeli aj k oslobodeniu Prahy. Zomrel v roku 1973.

Hřib povedal, že navrhol odobratie čestného občianstva na základe Konevových povojnových aktivít. Poukázal na Konevov súhlas na sovietske bombardovanie českého mesta Mladá Boleslav deň po skončení druhej svetovej vojny. Pri tomto útoku zahynulo asi 150 českých občanov. Konev zohral významnú úlohu aj pri potlačení protisovietskeho povstania v Maďarsku v roku 1956.

Pred dvomi rokmi v Prahe odstránili sochu Koneva, čo vtedy nahnevalo ruských predstaviteľov. Po páde komunizmu odňali pražské úrady čestné občianstvo aj sovietskemu diktátorovi Josifovi Stalinovi. (sita)

21:57 Pri obnovenom ostreľovaní východoukrajinského Charkova dnes zahynulo osem ľudí, ďalších 17 ľudí vrátane deväťročného dieťaťa bolo zranených. S odvolaním sa na gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova a ukrajinskú políciu o tom informovala agentúra Unian. Druhé najväčšie ukrajinské mesto sa v polovici tohto mesiaca začalo vracať k normálnemu životu, pripomenula agentúra AFP.

„Okupanti opäť bombardujú správne centrum,“ uviedol Synehubov s odkazom na ruské vojská, ktoré sa ukrajinským silám podarilo od mesta zatlačiť späť takmer až k ruským hraniciam. Strely podľa gubernátora zasiahli rezidenčnú štvrť Pavlovo Polje na severnom okraji charkovského centra. Ostreľovanie podľa reportéra AFP na mieste zasiahlo aj ďalšie rezidenčné oblasti, kde výrazne zničilo budovy.

Charkovské metro, ktoré tamojšie úrady po prestávke vynútenej bombardovaním sprevádzkovali až v utorok, bude kvôli ostreľovaniu ruskými vojskami znovu slúžiť ako kryt. (čtk)

21:11 Ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje takmer 14-tisíc prípadov údajných vojnových zločinov spáchaných ruskými silami počas invázie na Ukrajinu. Generálna prokurátorka Iryna Venediktovová v Londýne pre vysielateľa BBC povedala, že denne dostávajú 100 až 200 takýchto nových prípadov. Okrem takmer 14-tisíc prípadov, ktoré sa venujú len vojnovým zločinom, sa prokurátori venujú aj takmer 6-tisíc súvisiacim prípadom. „Znamená to, že máme obrovské množstvo precedensov a každým dňom ich máme viac a viac,“ konštatovala prokurátorka.

Najčastejším údajným vojnovým zločinom je podľa generálnej prokurátorky ostreľovanie civilných budov, hlavne nemocníc a škôl. Celkovo bolo zničených viac ako tisíc zdravotníckych a vzdelávacích budov, povedala. Venediktovová tiež spomenula zabíjanie civilistov, rabovanie a znásilňovanie. Tiež podľa jej slov už začala vyšetrovať genocídu, ale uznala, že to bude na Ruskom kontrolovaných územiach náročné. (sita)

20:50 Rinat Achmetov, najbohatší muž Ukrajiny, oznámil, že plánuje zažalovať Rusko za straty vo výške 17 až 20 miliárd dolárov spôsobené bombardovaním oceliarní Azovstaľ, ktoré vlastní v zničenom meste Mariupol.

ukrajina azovstal mariupol ruiny trosky Čítajte viac Najbohatší muž Ukrajiny plánuje zažalovať Rusko za obrovské straty

20:27 Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v rezolúcii prijatej vo štvrtok prevažnou väčšinou hlasov ostro odsúdili vojnu Ruska na Ukrajine a útoky na tamojšie zdravotnícke zariadenia. Rezolúciu na výročnom Svetovom zdravotníckom zhromaždení, ktoré je rozhodovacím orgánom WHO, schválili pomerom 88 hlasov k 12. Aj keď dokument nezavádza žiadne sankcie proti Rusku, ešte viac zdôrazňuje izoláciu Moskvy na medzinárodnej scé­ne.

Rezolúcia „čo najdôraznejšie odsudzuje vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine vrátane útokov na zdravotnícke zariadenia“. Vyzýva tiež Rusko, aby „okamžite prestalo s útokmi na nemocnice“ a ďalšie zdravotnícke miesta.

Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Filipenková povedala, že plnohodnotná invázia Ruska spustená 24. februára vyvolala obrovskú zdravotnú a humanitárnu krízu na Ukrajine aj mimo nej. (tasr/ap)

20:08 Moskva je pripravená „výrazne prispieť“ k odvráteniu hroziacej potravinovej krízy, ak Západ odvolá sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajinu. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Putin počas telefonátu s talianskym premiérom Mariom Draghim.

„Vladimir Putin zdôraznil, že Ruská federácia je pripravená výrazne prispieť k prekonaniu potravinovej krízy vývozom obilia a hnojív pod podmienkou zrušenia politicky motivovaných obmedzení zo strany Západu,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení zverejnenom po telefonáte ruského a talianskeho lídra.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že Putin hovoril aj o krokoch, ktoré sú prijímané s cieľom zaistenie bezpečnej lodnej dopravy, vrátane každodenného otvárania humanitárnych koridorov, ktoré umožňujú vyplávanie civilných lodí z prístavov v Azovskom a Čiernom mori. Toto však podľa Kremľa obmedzuje ukrajinská strana. Putin okrem toho označil obvinenia, že Rusko je zodpovedné za problémy s dodávkami potravín na celosvetovom trhu, za nepodložené. (tasr/afp)

19:33 Ruský súd potvrdil prepustenie 115 príslušníkov Národnej gardy, ktorí podali námietku proti svojmu prepusteniu za to, že sa odmietli zúčastniť na vojenskej operácii Moskvy na Ukrajine. Prípad je zrejme prvým oficiálnym potvrdením toho, že vojaci sa odmietajú podieľať na vojne Ruska na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára.

Vojenský súd v Kabardsko-balkarskej republike na juhu Ruskej federácie v stredu oznámil, že preskúmal „potrebné dokumenty“ a vypočul predstaviteľov Národnej gardy, teda domácej bezpečnostnej zložky oddelenej od ruskej armády. Súd dospel k záveru, že odporcovia „svojvoľne odmietli vykonať oficiálnu úlohu“, a zamietol ich odvolanie. Pojednávanie sa konalo za zatvorenými dverami, aby sa neprezradili „vojenské tajomstvá“, dodal súd. (tasr/afp)

19:00 Francúzsky prezident Emmanuel Macron požiadal tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby rešpektoval zvrchovanú voľbu Fínska a Švédska vstúpiť do NATO. Macron telefonoval s Erdoganom v rámci úsilia zabrániť tomu, aby Ankara vetovala žiadosť týchto dvoch severských krajín o vstup do Severoatlantickej aliancie.

macron Čítajte viac Macron vyzval Erdogana, aby rešpektoval voľbu Fínska a Švédska vstúpiť do NATO

18:49 Ruský prezident Putin vyhlásil, že Západ neuspeje vo svojich snahách izolovať Rusko a že sám bude čeliť ekonomickým problémom. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a Reuters. Putin vo štvrtok počas svojho príhovoru k členom Euroázijského ekonomického fóra, do ktorého patrí niekoľko bývalých sovietskych republík, uviedol, že Rusko sa neodstrihne od medzinárodnej spolupráce a technológií. Podľa šéfa Kremľa je nemožné a doslova nerealistické izolovať Rusko v modernom svete a tí, ktorí sa o to pokúsia, uškodia v prvom rade sami sebe.

Putin v tejto súvislosti spomenul ekonomické výzvy, ktorým Západ v súčasnosti čelí, vrátane „inflácie, aká tu nebola 40 rokov, rastúcej nezamestnanosti, narušenia dodávateľských sieti či zhoršenia globálnej krízy v takej citlivej sfére, akou sú potraviny“. Reuters zároveň upozorňuje, že šéf Kremľa nespresnil, ako si Rusko plánuje udržať prístup k západným technológiám.

Ruský prezident však tiež uznal, že sankcie Západu narušili dodávateľské siete v Rusku, no to sa podľa Putina dokáže novej situácii prispôsobiť. Podľa ruského prezidenta je v konečnom dôsledku možno aj dobré, že niektoré západné spoločnosti z Ruska odišli.

18:37 Šéf Ruskom podporovaného separatistického regiónu na východe Ukrajiny tvrdí, že v rozľahlej mariupoľskej oceliarni Azovstaľ sa naďalej môžu skrývať ukrajinskí bojovníci, a to aj po tom, čo Moskva oficiálne vyhlásila operáciu prevzatia kontroly nad ňou za úspešnú a dokončenú. „Mohli by sa skrývať, niekde sa stratiť, zaostať za tými, ktorí sa vzdali a boli zajatí,“ povedal Denis Pušilin zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky.

Ruská armáda 20. mája oznámila, že „oslobodila“ Azovstaľ i celý Mariupoľ. Informovala vtedy, že z poslednej bašty ukrajinského odporu v obkľúčenom meste vyšlo celkovo 2 439 bojovníkov. Pušilin hovorí, že žiadni Ukrajinci, ktorí zostali v továrni, nepredstavujú hrozbu pre ruské sily.

Ruskí predstavitelia uviedli, že rozsiahle územie oceliarne je odmínované. Pušilin povedal, že bude možné povedať, že tam nikto nezostal, až keď bude tento proces dokončený, sutiny odvezú a závod dôkladne skontrolujú. (sita)

18:15 Tohtoročná konferencia Globsec sa bude venovať najmä Ukrajine. Účasť potvrdil aj ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý sa pripojí cez telemost. Globsec Bratislava Forum 2022 sa uskutoční 2. až 4. júna. Informoval o tom prezident organizácie Globsec Róbert Vass na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Na podujatí sa zúčastní viac ako 1200 účastníkov zo 67 krajín, podľa Vassa tak bude 17. ročník najväčším. Globsec otvorí slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Účasť potvrdili aj prezidenti Čiernej Hory a Ukrajiny, nevylučuje sa ani príchod ďalších prezidentov. Konferencie sa zúčastní aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, tiež viacerí šéfovia diplomacie a ministri obrany. „Z Ukrajiny budeme mať tiež silnú delegáciu, ktorá sa stále formuje. Bude z vlády na úrovni niekoľkých ministrov a poslancov, ale aj niekoľkých primátorov z miest, ako Melitopoľ a Buča,“ uviedol prezident organizácie.

17:57 Fínska premiérka Sanna Marinová si vo štvrtok na návšteve Ukrajiny pozrela mestá Buča a Irpiň v okolí Kyjeva a potom sa v metropole stretla s ukrajinským prezidentom Zelenským. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News. Fínska premiérka prisľúbila pomoc pri obnove miest a pri oprave infraštruktúry, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Marinová prišla na návštevu Ukrajiny po tom, čo Fínsko oficiálne podalo žiadosť o vstup do NATO. Zelenskyj po stretnutí s fínskou líderkou povedal, že takéto návštevy vysokopostavených politikov sú „veľmi dôležitými priamymi signálmi podpory“.

V súvislosti s návštevami Irpiňa a Buče Marinová uviedla: „Bolo extrémne ťažké vidieť to všetko, čo Rusko urobilo týmto mestám. Mnoho ľudí zomrelo. Zároveň je obdivuhodný hrdinský duch ukrajinského ľudu, ktorý bojuje za svoju slobodu a za celú Európu.“ (tasr)

17:18 Najmenej štyria ľudia prišli vo štvrtok o život počas ostreľovania východoukrajinského mesta Charkov ruskými silami. Oznámil to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov. „Okupanti opäť ostreľujú centrum regiónu,“ oznámil Synjehubov prostredníctvom sociálnej siete Telegram.

„Na základe predbežných informácii utrpelo zranenia sedem ľudí. Nanešťastie, štyria boli zabití. Obyvateľov Charkova a okolia žiadame, aby zostali v úkrytoch,“ dodal. Úrady podľa jeho slov informácie o ostreľovaní preverujú.

Charkov sa nachádza na severovýchode Ukrajiny neďaleko ruských hraníc. Ruské sily toto mesto intenzívne ostreľovali na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Ukrajinským silám sa však po ťažkých bojoch podarilo dostať mesto opäť pod kontrolu. (afp, tasr)

16:44 Ukrajina vo štvrtok uviedla, že v Donbase na východe krajiny prebehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje, keďže ruské sily sa snažia dostať hlbšie do tohto priemyselného regiónu. „Boje dosiahli maximálnu intenzitu… Nepriateľské sily napádajú pozície našich vojakov súčasne v troch smeroch,“ uviedla zástupkyňa ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Na tlačovej konferencii zároveň varovala, že Ukrajinu čaká extrémne zložité a dlhé obdobie bojov.

Rusko poslalo do útoku v Donbase tisíce vojakov, ktorí na tento región útočia z troch strán v snahe obkľúčiť ukrajinských vojakov v mestách Severodoneck a Lysyčansk. Ak by tieto dve mestá padli, ruské sily by dobyli takmer celú Luhanskú oblasť, čo je jedným z hlavných cieľom Kremľa vo vojne.

„Situácia je naďalej veľmi zložitá a vykazuje známky ďalšieho zhoršenia… Musíme pochopiť, že toto je vojna a že sa na našej strane nanešťastie nevyhneme stratám,“ dodala Maľarová. "Rusko je vo výhode, no robíme všetko, čo môžeme,“ povedal o situácii v Luhanskej oblasti vo štvrtok ukrajinský generál Olexij Hromov. Uviedol tiež, že ruské sily boli pozorované, ako premiestňujú raketový systém Iskander do Brestskej oblasti na západe Bieloruska, čo podľa Hromova môže znamenať, že chystajú ďalší raketový útok na západ Ukrajiny.

Podľa gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja spôsobilo ťažké bombardovanie mesta Lysyčansk ruskými silami rozsiahle škody na civilnej infraštruktúre vrátane centier s humanitárnou pomocou. Pri poslednom útoku ruských síl v tomto regióne, o ktorom Rusko tvrdí, že ho má takmer celý pod kontrolou, zahynuli podľa Hajdaja traja ľudia.

Gubernátor Luhanskej oblasti zároveň uviedol, že si uvedomuje, že ukrajinské sily ustupujú, no oznámil, že posledná dôležitá cesta vedúca z Lysyčanska a Severodonecka je stále pod kontrolou ukrajinských síl. (reuters, afp, tasr)

16:34 Taliansky mierový plán pre Ukrajinu „nie je seriózny“, vyhlásil vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Štvorstupňový plán Talianska obsahuje prímerie (zastavenie paľby), rozhovory o „medzinárodnom právnom postavení“ Ukrajiny, t. j. či bude neutrálna, dvojstrannú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou o Krymskom polostrove a Donbase, ako aj mnohostrannú dohodu o mieri a bezpečnosti v Európe.

„Seriózni politici, ktorí chcú dosiahnuť výsledky a nejde im o vlastnú propagáciu pred svojimi voličmi, nemôžu navrhnúť takýto druh plánu,“ povedal Lavrov pre ruskú štátnu televíziu Russia Today. Lavrov zopakoval, že Taliansko tento plán Moskve neposlalo, ale „to, čo sa objavuje v médiách, vyvoláva pocit ľútosti“.

Šéf ruskej diplomacie zrejme narážal na návrh Talianska, že východoukrajinský región Donbas a polostrov Krym, anektovaný Ruskom na jar 2014, budú patriť pod ukrajinskú vládu, ale budú mať autonómiu, uviedli politickí pozorovatelia z Moskvy. (ansa, tasr)

Nemecká fregata Mecklenburg-Vorpommern (F218) triedy Brandenburg opustila vo štvrtok námornú základňu Wilhelmshaven a smeruje na sever, aby posilnila severné krídlo Severoatlantickej aliancie. Vojnová loď sa má na najbližšie mesiace stať súčasťou síl rýchlej reakcie NATO.

Na palube takmer 140 metrov dlhého plavidla je okolo 220 členov posádky vrátane mužov zo Slovenska. Oficiálnej rozlúčkovej ceremónie sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marian Majer. „Tento akt bol začiatkom zapojenia sa fregaty do operácie NATO v Severnom a Baltickom mori v rámci Stálej námornej skupiny NATO (SNMG1), ktorej súčasťou sú aj 11 slovenskí vojenskí policajti. Tí budú na fregate plniť úlohy zásahového tímu a úlohy zabezpečenia ochrany lode,“ uviedol Majer na sociálnej sieti Facebook.

„Loď a posádka absolvovala deväť mesiacov trvajúci operačný výcvik s jasným zameraním na úlohy národnej a aliančnej obrany,“ uviedol kapitán fregaty Hendrik Wissler. Úlohou posádky je teraz uplatniť získané zručnosti v rámci síl rýchlej reakcie NATO, preukázať operačnú pripravenosť a prispieť tak k obrane Aliancie, doplnil kapitán. Na palube lode je aj skupina lekárskych špecialistov a príslušníkov námorného letectva, ktorí obsluhujú dve helikoptéry.

Severné krídlo NATO zahŕňa Baltské more, Severné more aj Severný ľadový oceán. Nemecko už vyslalo niekoľko svojich vojnových plavidiel do Baltského mora krátko po tom, ako Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu.

Podľa predbežných plánov sa fregata Mecklenburg-Vorpommern vráti do domovského prístavu v júli tohto roka. Spomínaná loď bola spustená na vodu v roku 1995 a zaradená do služby začiatkom decembra 1996. Je pomenovaná podľa spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko. Fregaty triedy Brandenburg sú náhradou za staršie nemecké torpédoborce triedy Hamburg. (dpa, tasr)

16:06 Kremeľ popiera akékoľvek špekulácie o tom, že blokuje vývoz z ukrajinských prístavov, a viní z toho sankcie Západu. Vo štvrtok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Moskva kategoricky odmieta obvinenia Spojených štátov a Európskej únie, že Rusko zabraňuje vývozu obilnín z čiernomorských prístavov, uviedol Peskov. „Naopak, obviňujeme západné krajiny z prijatia opatrení, ktoré k tomu viedli,“ dodal. Kremeľ zároveň vyzval Západ na zrušenie týchto sankcií, ktoré podľa neho zabraňujú vývozu obilia z Ukrajiny.

Podľa nemeckej vlády blokuje Rusko na Ukrajine export približne 20 miliónov ton obilnín určených najmä pre severnú Afriku a Áziu – z nich veľkú časť v prístave v Odese. Bývalý nemecký diplomat Rüdiger von Fritsch tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin sa snaží cielene vyvolať potravinové krízy na Blízkom východe a v Afrike, ktoré Európu destabilizujú masovými pohybmi utečencov.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko v stredu oznámil, že Moskva na odvrátenie potravinovej krízy požaduje zrušenie medzinárodných sankcií uvalených na Rusko za vojenskú inváziu na Ukrajinu. (news.sky.com, tas­r)

15:25 V meste Lysyčansk na východnej Ukrajine, kde sa v súčasnosti sústreďujú boje, musí polícia pochovávať telá civilistov do masových hrobov. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj povedal, že v jednej časti mesta museli do hrobu dať zhruba 150 tiel.

Rodiny zosnulých, ktorí sú tam pochovaní, ich budú podľa jeho slov po vojne môcť znova pochovať. Polícia vydáva dokumenty, ktoré Ukrajincom umožňujú zabezpečiť úmrtné listy pre svojich blízkych, dodal. (bbc.com, sita)

15:24 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vo štvrtok varoval, že Moskva síce v poslednej dobe upriamuje svoju pozornosť najmä na Donbas, stále sa však nevzdala plánov na ovládnutie ukrajinskej metropoly. Kličko sa takto vyjadril na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.

Nie je podľa neho nijakým tajomstvom, že zámerom Ruska je zmocniť sa celej Ukrajiny, pričom hlavným cieľom Rusov je ešte vždy ukrajinské hlavné mesto.Počas vojny, ktorá je podľa Klička jednou z najväčších vojnových konfliktov od druhej svetovej vojny, už zahynuli tisícky ľudí vrátane mnohých detí. Dôkazy o tom videl celý svet na záberoch z ukrajinských miest ako Buča. „Každý vie, že to nie je nijaká špeciálna operácia…je to genocída ukrajinského ľudu,“ uviedol na margo ruskej vojenskej agresie kyjevský starosta. (theguardian.com, tas­r)

14:55 Ukrajinské Ozbrojené sily uviedli, že od začiatku ruskej invázie už bolo zabitých 29 600 príslušníkov ruskej armády. Ukrajinská armáda zároveň tvrdí, že doteraz zničila 1 315 ruských tankov a 206 ruských lietadiel. Informuje o tom spravodajský portál news.sky.com, ktorý však dodáva, že najnovšie údaje Kyjeva o ruských stratách nie sú overené a od iných odhadov sa zvyčajne líšia. (news.sky.com, si­ta)

14:30 Dvaja zajatí ruskí vojaci pred ukrajinským súdom priznali vinu za delostrelecké ostreľovanie Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Stalo sa tak v rámci druhého súdneho procesu na Ukrajine, ktorý sa týka podozrení z vojnových zločinov spáchaných počas ruskej invázie. Očakáva sa, že súd svoj verdikt vynesie 31. mája.

Obžaloba žiada pre dvoch príslušníkov ruskej delostreleckej jednotky – 27-ročného Alexandra Bobykina a 23-ročného Alexandra Ivanova – trest vo výške 12 rokov väzenia za porušenie zákonov a zvyklostí vedenia vojny. Obhajcovia súd požiadali o zhovievavosť, pričom argumentovali, že obaja vojaci len plnili rozkazy a vyjadrili za svoje činy ľútosť. Za adekvátny trest pre obžalovaných označili osemročný trest odňatia slobody.

Ruskí vojaci Alexander Ivanov (vpravo) a... Foto: SITA/AP, Bernat Armangue
Alexander Ivanov / Alexander Bobykin / Ruskí vojaci Alexander Ivanov (vpravo) a Alexander Bobykin počas súdu v ukrajinskej Kotelve 26. mája 2022

Bobykin a Ivanov počas vyšetrovania priznali, že v prvý deň vojny Ruska proti Ukrajine boli súčasťou delostreleckej jednotky, ktorá na ciele v Charkovskej oblasti strieľala z ruskej Belgorodskej oblasti. Týmto ostreľovaním zo systému salvovej paľby Grad bolo zničené vzdelávacie zariadenie pri meste Derhači i niekoľko súkromných domov, uviedla prokuratúra. Ukrajinská prokuratúra informovala, že totožnosť veliteľov, ktorí im vydali rozkazy, je predmetom vyšetrovania.

Do ukrajinského zajatia títo ruskí vojaci padli po tom, ako ich jednotka ešte 24. februára prekročila rusko-ukrajinské hranice a pokračovala v ostreľovaní cieľov na území Ukrajiny.

Ukrajinské médiá s odvolaním sa na vyšetrovací spis informovali, že v ten istý deň sa ukrajinskej armáde podarilo kolónu ruských vojenských vozidiel zlikvidovať. Na druhý deň sa Ivanov vzdal a zranený Bobykin sa ďalších desať dní skrýval, kým tiež nepadol do zajatia.

Šišimarin Čítajte viac Ostrý precedens: Šišimarin dostal za vraždu Ukrajinca doživotie

Ukrajinský súd v pondelok odsúdil na doživotie ruského vojaka Vadima Šišimarina, ktorého uznal za vinného za zabitie neozbrojeného civilistu. Šišimarin sa stal prvým príslušníkom ruských inváznych vojsk odsúdeným za zločiny spáchané na území Ukrajiny. Rusko v reakcii na to uviedlo, že o procese nemá žiadne informácie a že absencia diplomatickej misie na Ukrajine obmedzuje jeho možnosti poskytnúť vojakovi pomoc.

Na Ukrajine i v Rusku sa očakáva ešte oveľa viac podobných súdnych procesov. Rusko pritom odmieta, že by sa počas svojej tzv. špeciálnej operácie na Ukrajine zameriavalo na civilistov a podieľalo sa na vojnových zločinoch.

Vladimir Putin / Sergej Šojgu / Čítajte viac Šojgu: Ruská armáda postupuje na Ukrajine pomaly, lebo berie ohľad na civilistov

14:15 Západné krajiny neodradia Rusko od vojny proti Ukrajine ekonomickými sankciami. Jediný spôsob, ako ukončiť vojnu, je vojenská porážka Ruska. Na pôde Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnania to vo štvrtok vyhlásil ruský ekonóm a sociológ Vladislav Inozemcev.

„Rusko môže ľahko prehrať vojnu na bojisku,“ povedal riaditeľ moskovského Centra pre výskum postindustriálnej spoločnosti. Ruská armáda je podľa Inozemceva „slabá“ a nálada medzi vojakmi je „zlá“.

Inozemcev tvrdí, že vojna na Ukrajine a s ňou spojené západné sankcie Rusku finančne neubližujú. Ruskú menu podľa neho ťahajú exportne orientované firmy, ktoré sú povinné vymieňať zahraničné meny za ruble. Vďaka tomu je podľa ekonóma ruská ekonomika „dobre prispôsobená vzniknutej situácii“.

Ruská centrálna banka podľa neho „veľmi šikovne zareagovala“ na západné sankcie, ktoré síce boli pre Moskvu „prekvapivo tvrdé“, avšak napokon sa Kremľu podarilo počiatočnú nervozitu upokojiť.

Napriek tomu Inozemcev odhaduje, že ruská ekonomika tento rok klesne o 12 až 15 percent. Podľa neho až 80 percent tohto poklesu bude dôsledkom odchodu západných spoločností z Ruska. Ako príklad uviedol ruský automobilový priemysel, ktorý je závislý od dodávok súčiastok zo Západu.

Tento výpadok by však podľa neho Rusko mohlo kompenzovať „neoficiálnym dovozom“, napríklad cez Turecko. Napriek tomu však budú podľa Inozemceva problémy spôsobené chýbajúcimi komponentmi v mnohých odvetviach ruského priemyslu „obrovské“. (tasr, apa)

14:05 Tri mesiace od začiatku vojny na Ukrajine možno pozorovať, že režim ruského prezidenta Vladimira Putina je preťažený. Myslí si to bývalý námestník ruského ministra energetiky a súčasný predstaviteľ tamojšej opozície žijúci v exile Vladimir Milov.

Podľa neho sú v súčasnosti otvorené dva fronty vojny. Okrem vojenskej podpory Ukrajine a sankciám voči Rusku treba podľa neho otvoriť ešte pomyselný tretí front, ktorý by prispel k zmene vnímania Putinovej politiky v samotnom Rusku. To by podľa neho mohlo predznamenať koniec tamojšieho režimu.

Vladimir Putin Čítajte viac Ruský opozičný politik Milov: Je potrebné otvoriť "tretí front" voči Putinovi

13:30 Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina, že blokádu obilia v ukrajinských prístavoch sa snaží využiť ako zámienku na zrušenie medzinárodných sankcií, ktoré Západ na Moskvu uvalil za ruskú inváziu na Ukrajinu.

„Je úplne otrasné, že sa Putin snaží od sveta žiadať výkupné a v podstate premieňa hlad a nedostatok jedla medzi najchudobnejšími ľuďmi na svete na zbraň,“ uviedla Trussová počas návštevy Bosny a Hercegoviny.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin začína vydierať Západ: Ukrajinské lode pustí, za výkupné

12:24 Ruský prezident Vladimir Putin nevyhrá vojnu na Ukrajine a nebude môcť ani diktovať podmienky mieru. Vo švajčiarskom Davose to vo štvrtok vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz s tým, že šéf Kremľa podľa neho na Ukrajine nesplnil žiaden zo svojich strategických cieľov.

Olaf Scholz Čítajte viac Scholz: Putin vojnu na Ukrajine nevyhrá, nesmie diktovať podmienky prímeria

10:51 Ruské vojská v Chersonskej oblasti a v okupovaných okresoch Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny budujú už tretiu obrannú líniu, čo svedčí o zámere Ruska pevnejšie sa usadiť na týchto územiach, upozornil hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj. Obchody v Chersonskej oblasti tiež majú nariadené mať odteraz cenovky okrem ukrajinských hrivien aj v ruských rubľoch.

„V Chersonskej oblasti, na okupovanom území Záporožskej oblasti vidíme posilňovanie jednotiek premiestnených z (anektovaného) Krymu. Tiež vidíme, aké silné zoskupenie teraz Rusko rozmiestňuje na okupovanom území juhu Ukrajiny,“ povedal hovorca podľa denníka Ukrajinska pravda. „Od začiatku mája okupačné vojská posilňujú obranu. Budujú zodpovedajúce ženijné stavby, stavajú nie jednu, ani dve, ale tri obranné línie,“ dodal. Tieto vojenské aspekty podľa Skibického dokazujú zámer Ruska udržať tieto územia.

Rusmi dosadený gubernátor Chersonskej oblasti Volodymyr Saldo vo štvrtok oznámil, že v oblasti platí predpis, ktorý nariaďuje obchodníkom mať všetky cenníky a cenovky v dvoch menách, hrivnách a rubľoch. „Je to povinná podmienka, aby mohli pokračovať v podnikaní,“ vyhlásil podľa agentúry Interfax. Oblastná správa zaviedla systém dvoch mien 23. mája, kurz stanovila na dva ruble za jednu hrivnu. Všetky bezhotovostné platby a prevody v oblasti sa uskutočňujú len v rubľoch.

Ruský prezident Vladimír Putin v stredu podpísal dekrét, ktorý obyvateľom ukrajinskej Chersonskej a Záporožskej oblasti uľahčí podanie žiadosti o ruské občianstvo. Moskvou dosadené vedenie Záporožskej oblasti, ktorú sčasti ovládajú ruskí vojaci, už začalo prípravy na vydávanie ruských pasov. Ukrajina krok Moskvy považuje za „závažné narušenie územnej celistvosti“ a obáva sa, že Ukrajinci budú k prijatiu ruského občianstva nútení. (afp, interfax, čtk)

10:26 Z prístavu v ukrajinskom Mariupole, ktorý teraz okupujú ruské jednotky, už odplávalo päť zahraničných lodí, oznámilo ruské ministerstvo zahraničia bez uvedenia podrobností. Ukrajinské prístavy, ktoré Rusi blokujú, sa ocitli v centre pozornosti kvôli obavám, že problémy s vývozom obilia z Ukrajiny prispejú k zvýšeniu cien potravín a prehĺbia ich nedostatok v niektorých krajinách. Tvrdenie Moskvy o vyplávaní lodí nemožno nezávisle overiť.

„Ruskí ženisti v utorok odminovali mariupolský prístav a odborníci ruskej Čiernomorskej flotily odstránili z plavebnej dráhy ukrajinskú pohraničnú hliadkovú loď, ktorú potopili členovia pluku Azov. Vďaka tomu mohlo päť zahraničných lodí vyplávať na more,“ povedala na stredajšom brífingu hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.

10:17 Podpredseda vlády Ruskom anektovaného Krymského polostrova Georgij Muradov sa domnieva, že Azovské more je pre Ukrajinu navždy stratené. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naopak sľubuje, že Ukrajinci opäť získajú späť všetky ukrajinské územia a mestá okupované Ruskom.

„Prístavy v Záporožskej a Chersonskej oblasti už nikdy nebudú ukrajinské. Som presvedčený, že po zjednotení našich regiónov s Ruskom bude Azovské more opäť výlučne vnútrozemským morom Ruskej federácie,“ myslí si Muradov, ktorého vyjadrenie zverejnila ruská štátna agentúra RIA Novosti.

Rovnaký názor má aj šéf Vladimir Rogov, šéf kolaborantskej správy dobytých území v Záporožskej oblasti, ktorého do funkcie dosadila ruská armáda.

„Všetko, kam (Rusi) postúpia, si vezmeme späť, všetko,“ povedal v apríli ukrajinský prezident. „Toto nie je otázka 20 či 30 rokov – to je otázka toho, či máme zbrane. Vezmeme si naspäť všetko na jeden záťah, všetky tie okupované územia,“ vyhlásil.

10:12 Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin vyzval na urýchlenie ruskej vojenskej operácie v Donbase. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na rozhovor s Pušilinom, ktorý zverejnila ruská štátna agentúra Ria Novosti.

Pušilin bez poskytnutia dôkazov vyhlásil, že Kyjev vraj nechal odstrihnúť mestá Doneck, Makijivka a Horlivka od dodávok vody.

„Je tam zložitá situácia so zásobovaním vodou. Je to spôsobené skutočnosťou, že nepriateľ pri prvej príležitosti prerušil dodávky vody,“ tvrdí Pušilin ktorý varoval pred možnosťou, že by ukrajinská armáda mohla „vyhodiť do vzduchu“ vodné elektrárne v oblasti. Z tohto dôvodu je podľa neho potrebné urýchliť vojenské ťaženie Moskvy. Podľa vodcu separatistov ruská armáda „už čoskoro“ obsadí mesto Lyman.

9:50 Vydieraním svetového spoločenstva je podľa Ukrajiny stredajší ruský návrh na zrušenie blokády ukrajinských prístavov výmenou za ukončenie časti protiruských sankcií. Na svojom ruskojazyčnom webe to s odkazom na vystúpenie ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu na ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose uviedla BBC. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko v stredu také riešenie navrhol s tým, že potom by z ukrajinských čiernomorských prístavov mohli odplávať lode s dodávkami obilia.

„Lepší príklad medzinárodného vydierania nemožno nájsť,“ vyhlásil Kuleba v Davose. Minister naopak vyzval na ďalšie sprísnenie hospodárskych sankcií proti Rusku a tiež na úplné zablokovanie ruského vývozu.

Blokáda ukrajinských prístavov ruskou čiernomorskou flotilou môže vyvolať celosvetovú potravinovú krízu, varuje OSN. Ukrajina je jedným z najväčších vývozcov obilia, kukurice a slnečnicového oleja na svete. Ruská invázia tieto dodávky prerušila a v prístavných skladoch v Odese sa nahromadili státisíce ton pšenice.

8:31 Ruské jednotky za posledných 24 hodín ostreľovali viac ako 40 obcí a miest v Donbase na východe Ukrajiny. V dôsledku toho prišlo o život šesť ľudí a ďalších 12 ich bolo zranených. Podľa agentúry Reuters o tom vo štvrtok informovala Spoločná pracovná skupina ukrajinských ozbrojených síl.

Takéto intenzívne ostreľovanie môže podľa Ukrajiny viesť k tomu, že sa uzavrie posledná významnejšia úniková cesta pre civilistov, ktorí by sa chceli z oblasti evakuovať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videopríhovore z noci na štvrtok upozornil, že ruskí vojaci majú v niektorých častiach Donbase výraznú prevahu: „oveľa viac zbraní i vojakov“. Žiadal preto o ešte väčšiu vojenskú pomoc zo Západu, aby to bolo „dosť na víťazstvo.“

8:10 Ruské sily sa sústredia na úplné ovládnutie mesta Lyman v Doneckej oblasti a na upevnenie pozícií blízko Severodonecka a Avdijivky v tej istej oblasti, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády vo svojom pravidelnom rannom prehľade. Rusko sa tiež chystá na nové útoky na Slovjansk v Doneckej oblasti, doplnil štáb a upozornil, že invázne sily naďalej ostreľujú rezidenčné oblasti. Proruskí separatisti oznámili, že v Doneckej a Luhanskej oblasti je približne 8000 ukrajinských zajatcov.

„Nepriateľ sa pokúša zlepšiť svoju taktickú situáciu pri meste Izjum a obnoviť ofenzívu na Slovjansk,“ uviedol štáb a upozornil, že ruské vojská ostreľovali pomocou delostrelectva, raketometov a mínometov obce v regióne. Rusi podľa štábu pri útokoch smerom na Bachmut a Avdijivku využívajú tiež prostriedky rádioelektronic­kého boja.

7:58 Americká vláda zavádza sankcie voči sieti pašerákov ropy, ktorá má prepojenia na iránske revolučné gardy a predstaviteľov ruskej vlády. Oznámilo to v stredu americké ministerstvo financií. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Ministerstvo financií USA pridalo na sankčný zoznam viacero osôb i spoločností. Sieť pašerákov vedie bývalý člen revolučných gárd a podporujú ju členovia ruskej vlády i ruské spoločnosti. Zameriava sa na predaj iránskej ropy revolučným gardám a šiitskému hnutiu Hizballáh, vysvetľuje DPA.

6:47 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken oznámil v stredu zriadenie novej skupiny, ktorá pomôže v úsilí ukrajinskej generálnej prokuratúry zdokumentovať vojnové zločiny a ďalšie zverstvá spáchané na Ukrajine. Budú sa na nej spoločne podieľať Británia, Európska únia (EÚ) a Spojené štáty, informovala stanica CNN.

Nový mechanizmus nazvaný Poradná skupina pre ťažké zločiny (Atrocity Crimes Advisory Group, ACA) poskytne „strategické poradenstvo a operačnú pomoc oddeleniam ukrajinskej generálnej prokuratúry skúmajúcim vojnové zločiny a ďalšie zverstvá na Ukrajine,“ povedal Blinken.

„Hoci Spojené štáty a naši partneri podporujú celý rad medzinárodných snáh o vyvodenie zodpovednosti za zverstvá, ukrajinská generálna prokuratúra bude hrať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby tí, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny a iné zverstvá, boli braní na zodpovednosť,“ do­dal.

6:21 Najmenej 150 ľudí pochovala do masového hrobu miestna polícia v meste Lysyčansk na východe Ukrajiny. Na platforme Telegram to v stredu uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Sergej Hajdaj. TARS správu prevzala od agentúry DPA.

Hajdaj zároveň prisľúbil, že obete budú riadne pochované po skončení vojny. Núdzová situácia si podľa neho vyžaduje, aby polícia prevzala vykonávanie množstva úloh vrátane pochovávania mŕtvych. Ako spresnil, do masového hrobu budú pochovávané obete ruského ostreľovania i tamojší obyvatelia, ktorí zomreli prirodzenou smrťou.

5:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol názor niektorých západných politikov a komentátorov, ktorí Kyjevu odporučili postúpiť územia okupované Ruskom výmenou za mierovú dohodu. Zelenskyj to povedal vo svojom nočnom videu. Porovnal to so snahami britských a francúzskych politikov, ktorí v roku 1938 schválili pripojenie časti československého pohraničia k Nemecku v nádeji, že to zabráni novej vojne, uviedla agentúra AP.

Politici, ktorí radia Ukrajine, aby sa vzdala okupovaných území, podľa Zelenského neberú do úvahy osud miliónov Ukrajincov, ktorí v týchto oblastiach žijú. Podľa neho nad ukrajinskými záujmami nesmie prevážiť vôľa tých, ktorí ponáhľajú, aby sa mohli znovu stretávať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Vždy musíme myslieť na ľud a pamätať si, že hodnoty nie sú len slová,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident sa napríklad vymedzil proti americkému listu The New York Times, ktorý minulý týždeň napísal, že rokovania o mieri si zo strany Kyjeva zrejme vyžiadajú tvrdé ústupky. „The New York Times možno písal niečo podobné aj v roku 1938,“ povedal Zelenskyj. Ten tiež kritizoval vystúpenie bývalého amerického ministra zahraničia Henryho Kissingera, ktorý na Svetovom ekonomickom fóre v Davose uviedol, že Ukrajina by mala prijať ruskú okupáciu Krymu. „Vyvoláva to pocit, že pán Kissinger nemá vo svojom kalendári rok 2022 ale 1938,“ povedal ukrajinský prezident s ďalšou narážkou na odtrhnutie Sudet a mníchovskú dohodu.

Zelenskyj tiež vyzval na ďalšie dodávky zbraní Ukrajine, a to „bez obmedzení“. V stredu agentúra DPA informovala, že medzi krajinami NATO vznikla neformálna dohoda nedodávať Kyjevu bojové lietadlá a tanky západnej výroby. Štáty Severoatlantickej aliancie nechcú dodávať Ukrajine tento druh zbraní z obáv, že by Moskva mohla považovať takýto krok za vstup do vojny a pripraviť naň vojenskú odozvu.

Podľa Zelenského Ukrajina teraz čelí jednému z najkrutejších útokov ruskej armády, ktorá má v niektorých oblastiach prevahu nad ukrajinskými jednotkami v počte vojakov aj techniky. V stredu večer ukrajinský generálny štáb uviedol, že ruská armáda sústreďuje svoje hlavné sily na postup smerom k mestu Bachmut v Doneckej oblasti a ostreľova mestá v Luhanskej oblasti. Podľa generálneho štábu však ruské jednotky naďalej zaznamenávajú straty techniky a vojakov, čo podľa ukrajinského velenia dokazuje veľký počet zranených ruských vojakov umiestnených v zdravotníckych zariadeniach pri hraniciach s Ukrajinou.

Šéf severodoneckej vojensko-civilnej administratívy Oleksandr Strjuk uviedol v noci na štvrtok podľa portálu The Kyiv Independent, že mesto Severodoneck stále nie je obkľúčené ruskými vojskami. Čelí však intenzívnemu ostreľovaniu ruského delostrelectva, ktoré spôsobilo obete medzi civilistami i príslušníkmi domobrany. „Tvrdenie, že mesto je v obkľúčení, je mylné,“ vyhlásil Strjuk. Podľa Serhija Hadaja, gubernátora Luhanskej oblasti, kde Severodoneck leží, je pod kontrolou ruských vojsk 95 percent tejto oblasti a situácia na Donbase je „mimoriadne zlá“.

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

© Autorské práva vyhradené

507 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine