„Musíme sa pripraviť na skutočnosť, že vojna na Ukrajine bude trvať roky. Nesmieme poľaviť v podpore Ukrajiny,“ zdôraznil politický šéf aliancie, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Dodal, že náklady sú vysoké, a to aj kvôli rastu cien energií a potravín, nemožno ich však porovnávať s cenou, ktorú Ukrajinci denne platia ľudskými životmi.
Na madridskom summite by podľa Stoltenberga mal byť schválený balíček pomoci pre Ukrajinu, ktorý krajine pomôže s prechodom zo starej, sovietskej výzbroje k štandardnému vybaveniu NATO. Väčšina aliančných krajín síce pomáha Kyjevu zbraňami a muníciou, vojakov však nevyšle, pretože sa nechce priamo zapojiť do konfliktu.
Ruský útok na Ukrajinu tiež prinútil tradične neutrálne Fínsko a Švédsko k podaniu prihlášky do NATO. Ich vstup však teraz blokuje Turecko, ktoré viní Helsinki a Štokholm z podpory a ukrývania kurdských ozbrojencov a ďalších skupín, ktoré Ankara považuje za teroristov. „Turecko má legitímne obavy a my sa ich pokúsime vyriešiť,“ povedal k tomu Stoltenberg minulý týždeň pri schôdzke s českým premiérom Petrom Fialom.
To, že fínska a švédska žiadosť budú na programe summitu, potvrdil aj Biely dom.
Medzitým vodcovia krajín Európskej únie udelili koncom minulého týždňa Ukrajine a Moldavsku postavenie kandidátskej krajiny pre vstup do EÚ, čo „znamená aj veľký krok k tomu, aby sa Ukrajina pripojila k NATO“, usúdila japonská tlačová agentúra Kjódó.
Rusko vpadlo na Ukrajinu pod zámienkou obrany vlastnej bezpečnosti, ktorú by podľa Moskvy mohlo ohroziť ďalšie rozšírenie aliancie a najmä prípadné prijatie Ukrajiny do NATO. Kyjev a Západ označujú ruský vpád za ničím nevyprovokovanú agresiu.
Ukrajinu odmietol pozvať do NATO už bukureštský summit aliancie v roku 2008, a to práve kvôli obavám z prípadnej reakcie Ruska ako jadrovej veľmoci. A napriek všetkým uisťovaniam o „politike otvorených dverí“ Kyjev dosiaľ nezískal ani akčný plán, považovaný za nevyhnutný prvý krok k členstvu.
Napriek tomu 24. februára ruské vojská na rozkaz prezidenta Vladimíra Putina vpadli do susednej krajiny, napriek predchádzajúcemu ruskému uisťovaniu, že takýto krok sa nechystá. Ruské počínanie zvýšilo obavy v Pobaltí. Estónsko, Litva a Lotyšsko plánujú podľa britského denníka The Times na madridskom summite požiadať o posilnenie aliančných síl na svojom území, a to aj v podobe stálych základní. Až doteraz sa aliančné jednotky v Pobaltí striedajú.
Stále základne v Pobaltí by mohli predstavovať porušenie dohovoru medzi NATO a Ruskom z roku 1997, ale jeho hlavný princíp – riešenie rozporov mierovými prostriedkami – porušila už ruská invázia na Ukrajinu, upozornil britský denník. Zatiaľ čo ruská armáda je teraz zamestnaná bojovaním na Ukrajine, má NATO najvyšší čas posilniť svoje sily v Estónsku, Litve a Lotyšsku, aby aliancia zaistila spoľahlivé odstrašovanie. Aliančné štáty však doteraz neboli v pohľade na nové stále sily v Pobaltí jednotné, preto sa na summite bude rokovať aj o vytvorení jednotiek, ktoré by cvičili v krajinách regiónu a boli tam pripravené rýchlo zasiahnuť, dlhodobo by však sídlili ďalej od ruských hraníc.
Rusko ale nie je jedinou veľmocou, ktorá znepokojuje Západ. Nová aliančná stratégia by mala odrážať aj obavy ohľadom Číny, upozornil John Kirby, pôsobiaci teraz ako koordinátor americkej rady pre národnú bezpečnosť, hlavného poradného orgánu Bieleho domu. Madridského summitu sa ako hostia zúčastnia aj zástupcovia Japonska, Kórey, Austrálie a Nového Zélandu. Podľa Kirbyho nejde o krok k „ázijskej verzii NATO“, ale svedčí o tom, že atlantický a indicko-pacifický región prepájajú otázky globálnej bezpečnosti.
Vojna na Ukrajine odhalila nedostatočnú produkciu zbrojoviek na Západe. USA už poslali na Ukrajinu už 7000 protitankových striel Javelin, asi tretinu amerických zásob. Ale výrobca teraz tieto strely produkuje tempom 2100 kusov za rok, upozornil The Times. Ako príklad dodal, že na jednom minuloročnom cvičení došla britským vojakom munícia po ôsmich dňoch. Ročná výroba munície v USA sotva pokryje dva týždne vojny na Ukrajine.
Český premiér Fiala minulý týždeň po schôdzke so Stoltenbergom povedal, že ČR už v podstate vyčerpala zásoby zbraní, ktoré by mohla Ukrajine brániacej sa ruskej invázii poskytnúť. „Naše zásoby zbraňových systémov zo sovietskej éry sa však tenšia a bude treba ich doplniť,“ uviedol premiér. Česko doteraz poslalo Kyjevu vojenskú a humanitárnu pomoc v hodnote vyše 3,7 miliardy korún, jej súčasťou boli napríklad tanky, húfnice a raketomety.
Krok Ukrajiny – a tiež Moldavska – k ďalšiemu členstvu v EÚ a súbežnej žiadosti Fínska a Švédska o vstup do NATO svedčí, že ruská invázia, trvajúca už viac ako 120 dní, poškodila geopolitické ciele Moskvy. „Najprv by sme mali poraziť nepriateľa, obnoviť Ukrajinu, vstúpiť do EÚ – a potom si budeme môcť oddýchnuť,“ načrtol plány do budúcnosti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.