„Ukrajina musí na jednej strane bojovať s agresorom a na druhej strane súperiť s EÚ o svojich krajanov a vytvárať im atraktívne podmienky na život,“ upozornil spravodajský portál Ekonomyčna pravda. Vo svojej analýze si kladie otázky, ako bude Kyjev bojovať o Ukrajincov a či sa vyhne demografickej katastrofe.
Podľa OSN od 24. februára odišlo z Ukrajiny viac ako 7,5 milióna ľudí, väčšinou žien s deťmi. V apríli prieskum Centra Razumkova ukázal, že 79 percent z nich má v úmysle vrátiť sa na Ukrajinu. „Tieto výsledky sú však príliš optimistické,“ píše Ekonomyčna pravda.
Začiatkom jari ešte mnohí Ukrajinci verili v rýchle ukončenie bojov. Medzičasom už všetci pochopili, že vojna sa povlečie dlho. Ukrajinské ženy sa začínajú v hostiteľských krajinách udomácňovať, čo môže viesť k reťazovej reakcii po tom, čo muži v bojaschopnom veku budú mať znova povolené opustiť krajinu. „Otázkou je, kde sa po vojne zlúčia rodiny: na Ukrajine alebo v EÚ. Ak sa ženy prispôsobia životu v zahraničí, zapíšu deti do škôlok, nájdu si prácu a prenajmú si bývanie, budú sa za nimi skôr sťahovať muži,“ domnieva sa riaditeľka Ústavu demografie a sociálneho výskumu Ella Libanová.
Mínus päť miliónov?
Čím dlhšie budú boje trvať, tým viac Ukrajincov sa bude usádzať v susedných krajinách. Ak by vojna trvala do konca leta, Ukrajina by podľa Libanovej stratila 500– až 600-tisíc ľudí. „Ak konflikt bude trvať rok, nenapraviteľné straty sa budú počítať v miliónoch,“ cituje ju Ekonomyčna pravda. Jej pesimistický odhad ráta s možným úbytkom až piatich miliónov obyvateľov.
Vlna nútenej migrácie zastihla Ukrajinu v období kombinácie troch dlhodobých demografických problémov: odlivu obyvateľstva, klesajúcej pôrodnosti a stúpajúceho priemerného veku.
Počas tridsiatich rokov nezávislosti sa počet obyvateľov Ukrajiny znížil o desať miliónov ľudí a miera úhrnnej plodnosti klesla podľa posledných predvlaňajších údajov na 1,22 dieťaťa na jednu Ukrajinku. Ide o jednu z najnižších hodnôt na svete. Na Slovensku bola úhrnná plodnosť v rovnakom roku 1,58. Na udržanie stabilnej populácie by sa podľa demografov mal celoštátny priemer blížiť k 2,1 bábätku na jednu ženu v reprodukčnom veku.
Ak sa vojna povlečie niekoľko rokov alebo pretrvá v zmrazenej forme, mnohé rodiny môžu oddialiť narodenie dieťaťa, čo ešte viac pribrzdí reprodukciu obyvateľstva, varujú ukrajinskí demografi. V dôsledku migrácie sa podľa nich zmení aj veková štruktúra. Poľské štatistiky ukazujú, že priemerný vek tamojších ukrajinských utečencov je 36 rokov. Z Ukrajiny tak odchádzajú ľudia v najproduktívnejšom veku, a to spolu s deťmi, ktoré sú prísľubom do budúcnosti. Odliv mladých hrozí rýchlym starnutím populácie, nedostatkom pracovnej sily a zvyšujúcou sa záťažou dôchodkového systému.
Aj iné krajiny čelili podobným problémom. Trend znižovania pôrodnosti a starnutia je aktuálny takmer na celom svete, no západné krajiny dokážu kompenzovať demografické problémy automatizáciou výroby a lákaním migrantov. „Tragédiou Ukrajiny je, že na jej úkor budú bohatšie a úspešnejšie krajiny kompenzovať svoje problémy. Kvôli vojne budú ľudia utekať do vyspelých krajín Európskej únie,“ prognózuje ďalší vývoj Ekonomyčna pravda.
Honba na migrantov
V EÚ dnes silné populačné ročníky odchádzajú do dôchodku a nemá ich kto nahradiť. Pôrodnosť klesla na úroveň, keď je prirodzená reprodukcia populácie nemožná. Ekonomika bloku zároveň rastie a potrebuje pracovníkov.
V Španielsku napríklad chýba pol milióna pracovníkov v stavebníctve, takže developeri sú nútení spomaliť realizácie projektov. Vo Francúzsku sa pre nedostatok zdravotných sestier a lekárov nevyužíva pätina nemocničných postelí. V únii je akútny nedostatok kamionistov. Najjednoduchším riešením je prilákať migrantov.
V EÚ je 18,3 milióna pracovníkov z radov migrantov, čo predstavuje osem percent trhu práce. V Nemecku sú niektoré odvetvia závislé od migrujúcich pracovníkov z jednej pätiny až jednej tretiny. Z tohto dôvodu v krajinách únie každoročne rastie počet vydaných povolení na prechodný pobyt. Experti konštatujú, že v 21. storočí sa migranti stávajú takým žiadaným zdrojom ako ropa alebo plyn. Utečenci z Blízkeho východu alebo z Afriky pritom nie sú najlepšou možnosťou. Ťažko sa totiž asimilujú a zaúčajú.
Výhodou migrantov z Ukrajiny je aj ich vyššia vzdelanosť. V Poľsku napríklad viac ako tri štvrtiny ukrajinských utečencov majú ukončenú strednú či vysokú školu. Podľa Libanovej v tomto prípade ani tak nezáleží na kvalite ukrajinského diplomu. „Vyššie vzdelanie je znakom toho, že človek je schopný zvládnuť jazyk a osvojiť si nové povolanie,“ pripomína.
Podľa prieskumu špecializovaného ukrajinského portálu Work.ua takmer šesťdesiat percent ukrajinských utečencov si už hľadalo prácu v krajine prechodného pobytu. Cieľom migračnej politiky EÚ nie je zhromaždiť čo najviac utečencov, ale vybrať tých najaktívnejších a najschopnejších. Niektoré krajiny preto robia všetko pre to, aby takýchto ľudí identifikovali a ponúkli im prácu.
V Nemecku presadzujú zamestnávanie ukrajinských zdravotných sestier. Pomáhajú im zložiť jazykovú skúšku a zvyknúť si. Francúzske a poľské organizácie pozývajú Ukrajincov, aby sa zadarmo naučili ich jazyky a zoznámili s miestnou kultúrou.
Tí, ktorí sa nedokážu integrovať, môžu byť po vojne jemne „požiadaní, aby odišli“, pričom sa im zrušia všetky výhody a stanovia sa dodatočné kritériá na obnovenie ich povolenia na pobyt, varuje Ekonomyčna pravda. „Ukrajinskí utečenci tvrdia, že v zahraničí majú lepšie podmienky na život ako doma. To znamená, že Ukrajina bude musieť bojovať o návrat vlastných občanov domov a samotné vlastenectvo nepomôže,“ dodáva portál.
„Aby sa ľudia vrátili na Ukrajinu, musia mať silné ekonomické a sociálne väzby so svojou vlasťou,“ upozorňuje Libanová. Školy by podľa nej mali deťom vytvárať podmienky na komunikáciu s rovesníkmi a matky by mali udržiavať pracovné väzby so svojim pôvodným pôsobiskom. Žena musí pochopiť, že keď sa vráti, bude si vedieť zariadiť život.
Chýba strecha nad hlavou
Podľa Svitlany Starcevovej, vedúcej odboru rozvoja a implementácie bytovej politiky ministerstva pre miestny rozvoj, bolo počas vojny na Ukrajine doteraz zničených alebo poškodených 116-tisíc domov. Vyše 3,5 milióna obyvateľov prišlo o strechu nad hlavou.
Ďalším problémom je nedostatok práce. Zhoršuje to nedostatok pracovných miest na západe Ukrajiny, kam prišli státisíce migrantov z bojových zón.
„Štát čelí dvom výzvam: poskytnúť ľuďom bývanie a prácu. Tieto faktory ovplyvnia túžbu ľudí vrátiť sa domov,“ pripomína Ekonomyčna pravda.
Bytovú otázku plánuje vláda riešiť vyplatením odškodného tým, ktorí prišli o domov. Príslušný návrh zákona už prešiel v prvom čítaní. Podľa ministerstva pre miestny rozvoj je predbežná výška strát na bývaní 100 miliárd hrivien, čo je vyše 3,2 miliardy eur.
Podľa prvého námestníka ministra hospodárstva Denisa Kudyna vláda považuje za svoju hlavnú úlohu vrátiť do začiatku septembra na Ukrajinu čo najviac ľudí. Aj vnútorne vysídlené osoby bude povzbudzovať, aby sa vrátili do svojich rodných miest, aby rozložili záťaž na infraštruktúru a nastúpili do svojich starých zamestnaní. Ministerstvo školstva pracuje na obnovení prezenčného vzdelávania od jesene. Ak budú deti chodiť do škôl a škôlok, rodičia budú mať viac času na prácu.
Ak sa ľudia vrátia do svojho rodiska a nebudú si vedieť nájsť zamestnanie, štát im zabezpečí spoločensky prospešnú prácu s minimálnou mzdou 6 500 hrivien (209 eur). Medzitým si pomocou úradov práce budú hľadať zamestnanie vo svojej špecializácii.