Ministri životného prostredia po vyše pätnásťhodinovom rokovaní podporili reformu trhu s emisnými kvótami či normu, ktorá prakticky znemožňuje predaj nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Zhodli sa tiež na vzniku fondu kompenzujúceho ľuďom spoplatnenie emisií z vykurovania budov či dopravy, v ktorom má byť 59 miliárd eur na obdobie rokov 2027 až 2032.
Konečnú podobu všetkých noriem budú členské štáty dojednávať s Európskym parlamentom počas polročného českého predsedníctva EÚ, ktoré sa začína v piatok.
Ministri po dlhom celodennom rokovaní schválili päť návrhov z balíka, ktorý pred rokom predložila Európska komisia v snahe doviesť EÚ k splneniu nového klimatického záväzku. Únia by podľa neho mala do roku 2030 znížiť svoje celkové emisie skleníkových plynov najmenej o 55 percent oproti hodnotám z roku 1990.
„Prechod k ekologickejšiemu hospodárstvu s čistými energiami bude vyžadovať prispenie všetkých sektorov a členských štátov,“ komentovala výsledok rokovania francúzska ministerka ekologickej tranzície Agnès Pannierová-runacherová, ktorej krajina predsedala poslednému ministerskému zasadnutiu, na ktorom odovzdala na pol roka vedenie Česku.
Členské štáty našli spoločný prístup k reforme trhu s emisnými kvótami, k vytvoreniu sociálneho klimatického fondu, záväzným každoročným obmedzeniam emisií pre jednotlivé krajiny, znižovaniu emisií pri využívaní pôdy a lesov a k spoplatňovaniu emisií z nových áut so spaľovacími motormi. Ministri sa napriek snahe viacerých štátov vrátane Talianska či Slovenska o odklad termínu zhodli na výraznom spoplatnení akýchkoľvek emisií skleníkových plynov z novopredávaných áut od roku 2035, ktoré je vnímané prakticky ako ich zákaz.
„V roku 2035 sa nekončí predaj áut so spaľovacími motormi, autá môžu byť predávané naďalej, ak budú mať čisté alternatívne palivo,“ opísala po rokovaní kompromis dohodnutý na základe nemeckého návrhu česká ministerka životného prostredia Anna Hubáčková. Termín roku 2035 navyše nemusí byť definitívny, keďže únijné štáty sa zhodli, že Európska komisia v roku 2026 zhodnotí, či je v silách EÚ tento cieľ skutočne dosiahnuť alebo či ho napríklad odložiť.
Štáty sa zhodli aj na tom, že do roku 2030 by mala EÚ znížiť produkciu skleníkových plynov zo sektorov pokrytých emisnými kvótami o 61 percent. V rámci očakávaného rastu cien kvôli spoplatneniu emisií z vykurovania budov a zo cestnej dopravy schválili ministri vznik sociálnoklimatického fondu, ktorého objem patril k hlavným sporným bodom rokovaní. Konečný kompromis prinesie podľa Hubáčkovej českým domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou celkovo 35 miliárd korún.