Najdôležitejšie udalosti
- Invázia ruských vojsk pokračuje už 129. deň
- Hraničnými priechodmi prešlo v piatok 3224 ľudí z Ukrajiny
- Proruskí separatisti oznámili, že „kompletne“ obkľúčili mesto Lysyčansk v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny
VIDEO: Železná opona II. Takto sa Poliaci oddelili od Bielorusov.
21:05 Ruská tajná služba FSB na Sibíri zadržala ďalšieho vedca, ktorého podozrieva z vlastizrady. O prípade Anatolija Maslova z ústavu teoretickej a aplikovanej mechaniky v Novosibirsku dnes s odkazom na svoje zdroje informovala agentúra TASS. Vedca FSB previezla do moskovskej väznice Lefortovo.
Ruské médiá informovali o zadržaní Dmitrija Kolkera, ktorého bezpečnostné zložky podľa jeho rodiny vinia zo spolupráce s čínskymi tajnými službami. Muža zadržali priamo v nemocnici, pričom vedec je v poslednom štádiu rakoviny.
„Maslov je podozrivý z poskytovania dát, ktoré sú štátnym tajomstvom,“ citoval TASS zdroj blízky vyšetrovaniu, podľa ktorého išlo o dáta súvisiace s hypersonikou. Podľa denníka Moskovskij komsomolec bol Maslov zadržaný 28. júna. Jeho nadriadení uviedli, že v rámci svojho zamestnania spolupracoval s vedcami z Číny, USA a Nemecka.
Za vlastizradu v Rusku hrozí 20 rokov väzenia. Ruské bezpečnostné zložky v posledných rokoch zadržali rad vedcov a obvinili ich z tohto trestného činu kvôli údajnému odovzdávaniu citlivých materiálov cudzincom, poznamenala agentúra Reuters.
20:04 Bielorusko tento týždeň zostrelilo strely, ktoré na jeho území vyslala Ukrajina. Uviedol to dnes bieloruský vodca Alexander Lukašenko, podľa ktorého sa strely mieriace na vojenské zariadenia podarilo zastaviť. S odkazom na bieloruské médiá o tom informovala agentúra Reuters a podotkla, že Lukašenko svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi dôkazmi. Ukrajinská armáda záležitosť zatiaľ nekomentovala.
Ukrajina teraz čelí útokom ruskej armády, ktorá do susednej krajiny podnikla 24. februára inváziu. Bielorusko sa vojny priamo nezúčastňuje, poskytlo ale ruským silám na útok na Ukrajinu svoje územie.
„Provokujú nás. Musím vám oznámiť, že pred zhruba tromi dňami, možno o niečo viac, bol z územia Ukrajiny vykonaný pokus o útok na vojenské zariadenia na území Bieloruska,“ citovala Lukašenka štátna agentúra BelTA. Vodca tiež uviedol, že všetky strely vyslané ukrajinskými ozbrojenými silami zachytil systém protilietadlovej obrany.
Lukašenko sa podľa agentúry BelTA zároveň zaprisahal, že na Ukrajine nebojuje ani jediný bieloruský vojak, a zopakoval tvrdenie, že Minsk nemá v úmysle zapojiť sa do bojov.
16:43 Proruskí separatisti v sobotu oznámili, že „kompletne“ obkľúčili mesto Lysyčansk v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Ukrajinská strana vzápätí tieto tvrdenia poprela. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP.
„Dnes sa spoločným úsilím podarilo Národnej milícii Luhanskej ľudovej republiky a ozbrojeným silám Ruskej federácie obsadiť posledné strategicky dôležité vyvýšeniny. To nám umožňuje povedať, že mesto Lysyčansk je kompletne obkľúčené,“ uviedol hovorca separatistických síl podporovaných Ruskom Andrej Maročko.
„Boje v okolí Lysyčansku pokračujú. Našťastie však mesto nebolo obkľúčené a je pod kontrolou ukrajinskej armády,“ uviedol hovorca ukrajinskej národnej gardy Ruslan Muzyčuk pre ukrajinskú televíziu.
Lysyčansk je posledným mestom v Luhanskej oblasti, ktorý ešte bránia ukrajinské jednotky. Jeho dobytie by umožnilo ruským silám dostať sa hlbšie do regiónu Donbas. Toto územie sa stalo hlavným cieľom ruských síl po tom, ako sa im na začiatku invázie nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev, píše AFP.
16:07 Britské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu odsúdilo „zneužívanie vojnových zajatcov“ pre politické účely na Ukrajine. Ide o reakciu na správy o obvinení ďalších dvoch britských občanov zo „žoldnierskych aktivít“, ktorých zajali proruské sily. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky news.
„Odsudzujeme zneužívanie vojnových zajatcov a civilistov pre politické účely a upozornili sme na to aj Rusko,“ uviedol britský rezort zahraničných vecí.
Svetové médiá v sobotu informovali, že v separatistickej Doneckej ľudovej republike (DĽR) na východe Ukrajiny obvinili zo „žoldnierskych aktivít“ ďalších dvoch britských občanov – humanitárneho pracovníka Dylana Healyho a vojenského dobrovoľníka Andrewa Hilla.
„V súvislosti s ich prípadom sme v neustálom kontakte s ukrajinskou vládou a plne podporujeme Ukrajinu v jej snahe o ich prepustenie,“ dodal britský rezort diplomacie.
14:23 Pri útoku na východoukrajinské mesto Sloviansk zahynuli najmenej štyria ľudia. Oznámil to v sobotu tamojší starosta Vadym Ľach a zároveň obvinil ruské sily, že pri útoku použili zakázanú kazetovú muníciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
K útoku prišlo počas noci, pričom ruské sily mali zaútočiť na oblasti obývané civilistami, v ktorých nie sú žiadne vojenské objekty, uviedol na sociálnej sieti Telegram Ľach. Zároveň informoval, že útok si vyžiadal životy najmenej štyroch ľudí a ďalší siedmi utrpeli zranenia.
Podľa Ľacha ruské sily použili kazetovú muníciu, ktorá „vybuchuje nad hlavami ako ohňostroj, no namiesto krásy prináša smrť“.
12:48 V separatistickej Doneckej ľudovej republike (DĽR) na východe Ukrajiny obvinili zo „žoldnierskych aktivít“ ďalších dvoch britských občanov. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá o tom informovala v sobotu s odvolaním sa na ruské štátne médiá.
Agentúra TASS s odvolaním sa na na úrady samozvanej DĽR uviedla, že obvinenými sú humanitárny pracovník Dylan Healy a vojenský dobrovoľník Andrew Hill. Ruské médiá zároveň uvádzajú, že Briti odmietajú spolupracovať s vyšetrovateľmi.
K obvineniu oboch mužov prišlo po tom, ako ruské ministerstvo obrany koncom apríla zverejnilo video, na ktorom zranený muž s britským prízvukom hovorí, že sa volá Andrew Hill a pochádza z mesta Plymouth v Británii. Podľa ruského rezortu obrany sa Hill vzdal ruským jednotkám v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny, uvádza agentúra Reuters.
O zajatí Dylana Healyho informovala koncom apríla aj britská televízie BBC. S odvolaním sa na neziskovú organizáciu Presidium Network uviedla, že bol zadržaný na kontrolnom stanovišti na juhu Ukrajiny spolu s ďalším britským humanitárnym dobrovoľníkom Paulom Ureym.
Začiatkom júna súd v samozvanej DĽR, ktorej nezávislosť uznáva len Rusko a Sýria, odsúdil britských občanov Aidena Aslina a Shauna Pinnera na trest smrti. Pred súdom čelili obvineniam zo „žoldnierskych aktivít“.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo štvrtok oznámil, že žiada od Ruska, aby zabezpečilo, že nebude vykonaná poprava týchto dvoch Britov.
11:20 Hraničnými priechodmi prešlo v piatok na Slovensko 3224 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 711 mužov, 1832 žien a 681 detí. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.
O dočasné útočisko požiadalo 178 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi 3602 osôb.
„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 162 policajtov, 22 hasičov, 86 colníkov, 91 vojakov, 49 dobrovoľníkov a 24 zamestnancov migračného úradu,“ priblížila Eliášová.
Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine, je 568 672. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 83 981. Počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 317 610.
9:09 Ruské invázne jednotky sa snažia získať späť stratené pozície v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Terčom ruských delostreleckých útokov sa stalo niekoľko mestečiek na východ od Charkova. Vo svojej pravidelnej rannej správe o vývoji bojov to uviedol ukrajinský generálny štáb. Ruské ozbrojené sily tiež pokračujú v snahách obkľúčiť Lysyčansk.
„Nepriateľské jednotky sa v smere na Charkov sústreďujú na zadržiavanie akcií našich vojsk a bránia ich ďalšiemu postupu,“ píše ukrajinský generálny štáb. Uviedol tiež, že útočiace ruské jednotky ostreľovali Zoločiv, Lozovu a zhruba desať ďalších obcí v Charkovskej oblasti.
Ruské sily podľa ukrajinskej armády zameriavajú svoje úsilie aj na boje v oblasti Lysyčanska a Bachmutu v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. V smere na Bachmut vykonávali nálety a ostreľovali niekoľko dedín. Ruské jednotky útočia aj v Doneckej oblasti, píše ukrajinské vojenské vedenie.
Americký Inštitút pre výskum vojny (ISW) vo svojej poslednej analýze v piatok uviedol, že ruské sily sa sústredili na obkľúčenie ukrajinských vojakov brániacich Lysyčansk v Donbase. Ruské sily podľa ISW dosiahli nepatrné úspechy východne od Bachmutu, nepodarilo sa im ale úplne zablokovať diaľnicu smerom na Lysyčansk. Ukrajinským jednotkám sa podarilo odraziť útok na lysyčanský závod na výrobu želatíny, o ktorého obsadení skôr informovalo ruské ministerstvo obrany.
8:22 Invázia Ruska na Ukrajinu, dvoch kľúčových poľnohospodárskych exportérov, prerušila dodávky jedlých olejov a hnojív z oblasti Čierneho mora. V dôsledku toho sa ceny sóje a kukurice, ale aj pšenice blížia k rekordom. Rusko je kľúčovým vývozcom hnojív a Ukrajina je hlavným vývozcom kukurice a slnečnicového oleja.
Čítajte viac Vojna prudko zvyšuje ceny hnojív, Rusko bolo ich kľúčovým vývozcom
7:39 Mestom Mykolajiv na juhu Ukrajiny skoro ráno otriasli silné explózie. Informoval o tom na sociálnej sieti telegram starosta a vyzval ľudí, aby zostali v úkrytoch. Pôvod výbuchov nie je jasný. V piatok pritom bolo pri zásahu obytného domu blízko Odesy ruskými raketami zabitých najmenej 21 ľudí.
V Mykolajivskej oblasti sa nad ránom pred výbuchmi rozozneli sirény. "V meste sa ozývajú silné výbuchy! Zostaňte v úkrytoch, "napísal potom starosta Oleksandr Senkevyč. Príčina explózií zatiaľ nie je známa.
Predchádzajúcu noc explózie rakiet zrovnali so zemou časť bytového domu pri čiernomorskom prístavnom meste Odesa. Obyvateľov zastihli v spánku. Ukrajina tvrdí, že Rusi mieria na civilné ciele úmyselne. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nočnom videu v piatok údery odsúdil ako „vedomý, úmyselne cielený ruský teror“. Podľa Kyjeva Moskva zintenzívnila raketové útoky strelami dlhého doletu, ktorými zasahuje civilné ciele ďaleko od frontovej línie. Rusko trvá na tom, že mieri na vojenské ciele.
7:00 V rámci novej pomoci Ukrajine za 820 miliónov dolárov poskytnú USA aj nové protiletecké rakety odpaľované zo zeme a delostrelecké radary, slúžiace na umlčanie paľby nepriateľských diel. Ide o odpoveď na skutočnosť, že Rusko vo vojne proti Ukrajine silno závisí od úderov zasadzovaných z veľkých vzdialeností, napísala agentúra AP.
Rusko v posledných dňoch odpálilo desiatky rakiet naprieč Ukrajinou a na kľúčových úsekoch frontu držalo ukrajinské sily pod nepretržitou paľbou trvajúcou niekedy aj hodiny. Ukrajinskí lídri verejne vyzývali západných spojencov, aby rýchlo poslali viac munície a pokročilé zbrojné systémy, ktoré by im pomohli eliminovať ruskú prevahu vo výzbroji a živej sile.
Vojna na Ukrajine podľa západných predstaviteľov a analytikov dospela do patovej situácie, v ktorej sú obe strany silne závislé od delostrelectva. Hoci Rusko nedosiahlo svoje pôvodné ciele, vrátane zvrhnutia ukrajinskej vlády, pomaly postupne obsadzuje východoukrajinský región Donbas.
USA sa celkovo zaviazali poskytnúť Ukrajine zbrane a výcvik za viac ako 8,8 miliardy dolárov. Približne sedem miliárd tejto pomoci bolo oznámených od ruskej invázie z 24. februára.
„Budeme podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebné,“ povedal americký prezident Joe Biden tento týždeň na summite NATO v Madride. Vyhlásil, že kvôli invázii utrpelo ranu medzinárodné postavenie Ruska a že veľké škody spôsobili ruskej ekonomike západné sankcie uvalené kvôli invázii. USA podľa Bidena poskytujú Ukrajincom „kapacitu naďalej odolávať ruskej agresii“.
„Neviem, ako sa to skončí, ale neskončí sa to tak, že by Rusko porazilo Ukrajinu na ukrajinskom území,“ povedal Biden.
V rámci nového balíka pomoci Spojené štáty poskytnú Ukrajine dva nórske protilietadlové systémy NASAMS, ktoré slúžia aj na ochranu vzdušného priestoru okolo Bieleho domu a Kapitolu vo Washingtone. Pentagon tiež Ukrajincom dodá až 150 000 delostreleckých nábojov kalibru 155 milimetrov a muníciu pre už poskytnuté raketomety HIMARS.
6:00 Udržanie jednoty Európskej únie v prístupe k Rusku a Ukrajine bude podľa analytikov zásadnou úlohou českého predsedníctva EÚ. Česká vláda riešenie ukrajinskej krízy označuje za svoju ústrednú prioritu, bude však v ťažkej pozícii, pokiaľ ide o ďalšie protiruské sankcie, súdia experti.
Európsky blok uvalil na Rusko za jeho vpád na Ukrajinu šesť balíkov sankcií vrátane zákazu dovozu ruského uhlia či čiastočného ropného embarga. Práve májové dlhé vyjednávanie poslednej sady opatrení obsahujúcich zákaz dovozu väčšiny ruskej ropy však ukázalo, že názory členských krajín sa líšia výrazne viac ako bezprostredne po začatí invázie.
„Uvidíme, ako bude české predsedníctvo schopné navigovať členské krajiny k ďalšiemu pokračovaniu v jednotnom prístupe,“ povedal ČTK analytik Johannes Gruebel z bruselského think tanku European Policy Centre. Hlavnou úlohou českej vlády bude podľa neho zabezpečiť v čase pokračujúcej ukrajinskej krízy akcieschopnosť európskeho bloku, ktorá sa bez jednoty stratí.
To podľa Gruebela bude vyžadovať reformy viacerých politík od tej migračnej cez energetickú až po samotný systém fungovania únie. Jej rozhodovanie je v rade otázok vrátane zahraničnej politiky a sankcií založené na jednomyseľnosti, čo dlhodobo kritizujú niektoré krajiny či väčšina europoslancov. České predsedníctvo by malo začať diskusiu o možných zmenách zmlúv EÚ, ku ktorým vyzvala nedávno ukončená celoeurópska debata verejnosti známa ako Konferencia o budúcnosti Európy. Väčšina únijných krajín vrátane Česka však nechce v krízovom čase siahať k zmenám fungovania inštitúcií a experti sú v otázke možnej zhody skôr skeptickí.
Podmienka jednomyseľnosti sa podľa nich môže negatívne prejaviť tiež na tom, či sa počas českého polroka na čele EÚ podarí presadiť ďalšie sankcie, ktoré majú pripraviť ruský režim o peniaze na financovanie predlžujúcej sa vojny. Po čiastočnom embargu má podľa predstáv EÚ prísť na rad úplné ukončenie dovozu ruskej ropy či plynové embargo, ak Rusko nezastaví plynové kohútiky samo.
„Hoci premiér Petr Fiala potvrdil, že jeho krajina podporí najtvrdšie sankcie proti Rusku, Praha bude pod ťažkým tlakom, aby povzbudila európske krajiny na dosiahnutie podobnej dohody,“ uviedla analytička Alexandra Martinová z inštitútu Globsec. Narážala tým na fakt, že Česko patrí k krajinám najzávislejším od ruských energií a z ropného embarga má Česko výnimku. Postoje pobaltských krajín či Poľska na jednej strane a najmä Maďarska na strane druhej sa navyše v súčasnosti zdajú nezmieriteľne rozdelené.
Ťažkú úlohu bude mať Praha podľa Martinovej aj v ďalšej otázke spojenej s Ruskom, ktorou je posilňovanie spoločnej obrany. Tomu dodala ruská invázia doteraz nebývalú energiu, hoci k nemu zatiaľ EÚ hľadá spoločný prístup. Kým Francúzsko počas svojho vo štvrtok zakončeného predsedníctva presadzovalo väčšiu vojenskú suverenitu európskeho bloku, Česko patrí ku krajinám, ktoré stavajú na čo najužšej spolupráce medzi EÚ a NATO.
„Česko bude aj v tejto veci musieť opatrne držať balans povrazochodca, pretože nesmie spôsobiť ťažkosti len sa rodiacemu uznaniu potreby zodpovedajúcej, dôveryhodnej a legitímnej obrany EÚ,“ súdi Martinová. České predsedníctvo má podľa expertov však šancu, aby doviedlo k podpisu novú deklaráciu o spolupráci únie a aliancie, na detailoch ktorej nie sú únijné krajiny kvôli spomínaným rozporom schopné dohodnúť už druhý rok.