Amíníová zomrela 16. septembra. A jej smrť rozbúrila Irán. Ulice Teheránu, ale aj menších miest v krajine už viac ako desať dní zapĺňajú vo večerných hodinách najmä mladé demonštrantky a demonštranti. Iránske ženy zahadzujú hidžáby, pália ich a na protest si strihajú vlasy.
Pre teokratický režim prišla táto rebélia vo veľmi nevhodnej chvíli. Teherán so svetovými veľmocami rieši, čo bude ďalej s jeho jadrovým programom. A zároveň nie je vylúčené, že Irán sa bude musieť zaoberať tým, kto nahradí na čele krajiny ajatolláha Chameneího, ktorý má 83 rokov a jeho zdravotný stav sa v posledných týždňoch zhoršil.
Na protesty násilím
Na protesty a neistotu reaguje režim spôsobom, ktorý je mu vlastný. Násilím. Podľa mimovládnej organizácie Iran Human Rights so sídlom v Osle od začiatku protestov bezpečnostné zložky zabili už minimálne 76 ľudí.
Iránsky prezident Ebráhím Raísí pre štátnu televíziu povedal, že Amíníovej smrť vraj zarmútila všetkých, ale vláda nemôže akceptovať chaos. Ravina Shamdasaniová, hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, však kritizovala režim za zaobchádzanie s oponentmi.
"Mimoriadne nás znepokojili komentáre niektorých iránskych lídrov, ktorí osočujú demonštrantov, a očividne neprimerané použitie sily proti protestujúcim,“ uviedla Shamdasaniová, ktorá pripomenula aj informácie o stovkách zatknutých vrátane ľudskoprávnych a občianskych aktivistov, advokátov a novinárov.
Na demonštráciách pravidelne znie slogan smrť diktátorovi, čo je odkaz Chameneímu. No naozaj majú protesty potenciál režim položiť či aspoň ho narušiť?
"Pre Teherán je to výzva. Demonštrácie sa vyskytli v 31 provinciách a pokračujú,“ reagovala pre Pravdu Yassamine Matherová, odborníčka na Irán z Oxfordskej univerzity. "Nemali by sme však podceňovať vládne represívne zložky. Blokovanie internetu sťaží komunikáciu medzi protestujúcimi a znamená, že z Iránu budeme mať obmedzené informácie. Demonštrácie sú spontánne. Je dobré, že ich nevedú pravicové elementy. No na druhej strane majú spontánne protesty svoje limity,“ pripomenula Matherová.
Foto: SITA/AP, Vahid Salemi
Aj Barbara Slavinová z Atlantickej rady si myslí, že demonštrácie sú výzvou pre režim. "Iránske ženy vzdorujú nútenému noseniu hidžábu a iným diskriminačným praktikám už od revolúcie v roku 1979. Smrť Mahsy však bola mimoriadne šokujúca a je k nej potrebné prirátať aj ďalšie krivdy, ktorých sa dopúšťa režim. Obmedzila politický priestor, takže ľuďom nezostáva nič iné, len vyjsť do ulíc. V Iráne tiež dorástla nová mladá generácia, ktorá hľadá svoj hlas. Bezpečnostné sily sú však asi schopné zvládnuť demonštrantov a dynamika protestov pravdepodobne časom ustúpi,“ povedala pre Pravdu Slavinová, ktorá vedie Iniciatívu pre budúcnosť Iránu.
Podobný vývoj predpokladá aj odborníčka na Blízky východ Julia Roknifardová z Nottinghamskej univerzity. Expertka však zdôrazňuje, že ak sa aj režimu podarí súčasné protesty potlačiť, do budúcnosti musí rátať s ďalšími demonštráciami.
"V Iráne môžeme hovoriť o celkovej emancipácii verejného povedomia. Vzhľadom na ekonomickú situáciu zhoršenú sankciami to môže neskôr vyvolať ďalšie intenzívnejšie protesty. Je pravda, že systém islamskej republiky je dostatočne stabilný, ale verejná nespokojnosť rastie. A neplatí to, čo tvrdí politický establišment, že protesty vyvoláva zahraničie. Ľudia v Iráne nepotrebujú impulz zvonku. Keby však aj v krajine došlo k zmene, najmenej pravdepodobné je, že sa to udeje zamatovým spôsobom. Keď sa niečo stane, bude to brutálne,“ uviedla pre Pravdu Roknifardová.
Ešte tvrdší režim?
K problémom režimu sa dá prirátať debata o možnom nástupcovi Chameneího. V tejto súvislosti sa najčastejšie spomína ajatolláhov syn Modžtaba Chameneí a prezident Raísí.
"Chýry o zhoršujúcom sa zdravotnom stave a duševno-fyzickom úpadku ajatolláha Chameneího kolujú dlhé roky. Či bude žiť už len pár dní, alebo ďalšie desaťročie, či ešte dlhšie, sa nedá odhadnúť. Keby však zomrel v tomto období politických výziev pre režim, je možné, že následne si takpovediac konkláve ajatolláhov môže zvoliť ešte fundamentalistickejšieho najvyššieho vodcu, ktorý vždy tvrdo zasiahne pri akomkoľvek náznaku protestu proti vláde,“ vysvetlil pre Pravdu Jamsheed Choksy, expert na Irán z Indianskej univerzity.